ղľáԾ
Amy Dempsey: Surrealizmus
Preklad: Janka Jurečková
Bratislava: Slovart, 2020
Vedeli ste, že Salvador Dalí spolupracoval sWaltom Disneym na filme Destino, ktorý mal premiéru vroku 2003? Alebo že surrealisti obdivovali diela Reného Magritta aon sám psychoanalytické interpretácie odmietal? Ačo tak fakt, že „surrealisti ako prví prišli smyšlienkou inštalácie ako tvorivej koncepcie výstavy“ (s. 121)? Tieto amnohé iné zaujímavé fakty prináša Surrealizmus, ktorý vroku 2020 vydavateľstvo Slovart zaradilo do edície Umenie vskratke.
Táto edícia má ambíciu byť moderným knižným sprievodcom, bohato ilustrovaným, poskytujúcim overené, pozoruhodné a odborné informácie prístupným spôsobom. Túto ambíciu napĺňa stopercentne. Potvrdzuje to aj Surrealizmus zpera Amy Dempseyovej. Otomto umeleckom smere sa už toho popísalo naozaj veľa, oto cennejšie je, že autorka prináša svieži asugestívny pohľad na jeho diela, autorov, kontext apriebeh. To všetko vo fantastickom vizuálnom stvárnení. Takáto dokonalá skratka surrealizmu rozhodne pristane.
Kniha obsahuje okrem úvodu päť kapitol (Čo je surrealizmus?, Kto boli surrealisti?, Surrealistický tvorivý postup, Surrealistické formy, Surrealistická revolúcia) ana záver časovú os udalostí zrokov 1921 – 1966. Už toto sledované rozpätie naznačuje, že ide okomplexný pohľad na surrealizmus, neobmedzuje sa len na jeho začiatky, ale sprevádza čitateľa aj ďalším vývojom. Všetko vknihe je systematické aprehľadné, či hovoríme ovnútornej strane obálky s kľúčovými pojmami, ktoré sa so surrealizmom spájajú, ostručnom heslovitom zhrnutí hlavných tém po každej kapitole alebo ooptike, ktorou Amy Dempseyová na celú problematiku nazerá. Snonšalantnosťou jej písaniu vlastnou zachytáva proces sprofanovania slova surrealizmus, ktoré „sa začalo bežne používať ako synonymum všetkého ,bizarnéhoʽ alebo ,fantastickéhoʽ“ (s. 7). Venuje sa aj kľúčovej otázke vzťahu surrealizmu areality, pričom veľmi správne poukazuje na „inú rovinu skutočnosti“ (s. 105), ktorou sa autori zaoberali, či na to, že ich „cieľom nebolo uniknúť zreality ažiť vo svete fantázie, ale vytvoriť novú, lepšiu skutočnosť“ (s. 14).
Okrem pútavého výpočtu základných charakteristík surrealizmu vknihe dostávajú priestor informácie osurrealistických výstavách vKodani (1935), New Yorku (1936) av iných mestách, ako aj menej známe fakty osurrealizme mimo Európy (Japonsko, Mexiko, USA, Kanada...). Opis atmosféry Medzinárodnej výstavy surrealizmu vParíži vroku 1938, ktorý nám Amy Dempseyová prináša, akoby vsebe obsahoval esenciu surrealistickej zázračnosti so všetkou jej pôsobivosťou a jedinečnosťou: „v zaprášenej, tlmene osvetlenej miestnosti pripomínajúcej sklad dorážala na divákov aj vôňa pražiacej sa kávy ahysterický smiech, ktorý vydávalo dielo Oscara Domíngueza Nikdy (Jamais, 1937). Išlo vlastne ogramofón, zktorého trčali nohy figuríny, takže to vyzeralo, akoby ju gramofón pomaly požieral.“ (s. 55)
Pozornosť sa vknihe sústreďuje aj na ženské umelkyne daného obdobia. Meret Oppenheimová či Elsa Schiaparelliová rovným dielom prispievajú ksile surrealistickej scény atáto kniha ich zásluhy primerane eviduje. Pritom naznačuje aj príbehy surrealizmu, vktorých možno jeho predstaviteľov apredstaviteľky vnímať vnajrôznejších vzťahových aj profesionálnych konšteláciách.
Surrealizmus Amy Dempseyovej má potenciál sa stať pútavým čítaním pre nadšencov umenia, ale aj poučným sprievodcom pre študentov či návštevníkov galérií. Kniha je však zároveň koncipovaná tak, že aj keď nepatríte ani do jednej zvyššie spomenutých kategórií, nájdete vnej množstvo zaujímavostí apadlo by vám zaťažko odložiť ju bez dočítania. Vďaka skratkovitej forme, ktorú edícia ponúka, vám predsa rozširovanie si obzorov voblasti umenia ani nezaberie veľa času. Na obálke knihy historička umenia Dawn Adès tvrdí, že táto publikácia „otvára nové možnosti výskumu“ (nečísl.). Ak bude ďalší výskum surrealizmu vyzerať tak, ako ho načrtáva Amy Dempseyová, už teraz sa naň môžeme tešiť.
