ղľáԾ
Bratislava, Perfekt 2009
Krátke kompendium odivadle ponúka prehľad od najstarších divadelných prejavov v praveku cez antiku, stredovek, renesanciu až po súčasnosť. Predstavuje aj ázijské divadelné kultúry, divadlo starého Grécka, Ríma, mapuje divadlo vTaliansku, Anglicku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Rusku, vEurópe ivUSA po druhej svetovej vojne, unašich susedov v Čechách, Maďarsku aPoľsku a osobitnú časť tvorí Náčrt dejín slovenského divadla.
Autorsvoje esejisticky ladené rozprávanie rámcuje historickými udalosťami s presahom do súčasnosti. Čitateľ si takuvedomuje vývin divadelného umenia vcelkovom historickom kontexte. Významnou súčasťou knihy, je aj kalendárium, údaje, dáta, poznámky, portréty – prehľadne zoradené na každej strane na margu. Pôsobivá je celkovo obrazová časť v grafickej úprave Kristíny Vozákovej.
Encyklopedická literatúra sa na našom trhu väčšinou objavuje vprekladoch snanajvýš pridanou slovenskou kapitolou. Oto cennejšie je, že dielo M. Poláka je pôvodné a znášho uhla pohľadu. Či už ide osúvislosti alebo fotografickú dokumentáciu, ako sa na slovenských javiskách presadzuje pôvodná isvetová dramatická tvorba. Autor hneď vúvode upozorňuje, že „pod pojmom divadelného umenia rozumieme tie zložky, ktoré vytvárajú syntézu divadelného predstavenia“ anevenuje sa dejinám drámy, ale divadla ako celku. Čiže zahrnul sem aj hudobné divadlo, hoci osobne by sa mi žiadalo viac informácií odejinách slovenskej opery, ale to by už bola téma asi pre inú publikáciu. Pri množstve mien sú odpustiteľné drobné nepresnosti pri ich prepise. Dôležité je, že kniha zachytila kľúčové obdobia iosobnosti aje skutočným sprievodcom ponajvýznamnejších divadelných kultúrach najmä na európskom kontinente počas vyše dvojtisícročného obdobia. Je teda významnou pomôckou nielen pre študentov, ale pre každého, kto má záujem odivadlo ajeho dejiny.
Zaujal ma aj výber citátov odivadle, ktorými autor dopĺňa a pointuje jednotlivé kapitoly. Za všetky aspoň slová nemeckého dramatika Tankreda Dorsta: „Divadlo je jedným zveľkých vynálezov ľudstva, onič menším ako koleso či skrotenie ohňa.“ Avyznanie francúzskeho divadelníka Jeana-Louisa Barraulta: „Nespochybniteľnou mocou divadla je schopnosť odložiť všetko, čo rozdeľuje ľudstvo – rozdielnosť rás, jazyka, náboženskej apolitickej výchovy- asúčasne zdôrazniť všetko to, čo majú ľudské bytosti spoločné: smiech aslzy, radosť abôľ, šťastie atrápenie, všetko, čo prináleží srdcu.“
Elena Ťapajová
