暗网禁区

Svedectvo b谩sn铆

V臎ra Weislitzov谩: Dc茅ra O木gy a Lea

Prelo啪il a doslov nap铆sal 慕ubom铆r Feldek

Bratislava, SNM 鈥� M煤zeum 啪idovskej kult煤ry 2006

聽 Po b谩snickej zbierke pre拧ovskej rod谩膷ky Very Meisels Moje vytrhnut茅 korene (2005) spr铆stupnilo SNM 鈥� M煤zeum 啪idovskej kult煤ry nemenej sugest铆vnu b谩snick煤 zbierku v Ostrave narodenej V臎ry Weislitzovej, ktor谩 ver拧ami zachytila podobne ako V. Meisels spomienky na tragick茅 osudy 沤idov v na拧ich krajin谩ch. Ako som u啪 v recenzii (publikovanej v KR) na zbierku prvej zo spom铆nan媒ch autoriek nap铆sala, napriek pochybnostiam (m谩m na mysli zn谩me Adornovo tvrdenie), 膷i mo啪no po holokauste e拧te v么bec p铆sa钮 po茅ziu, ver铆m, 啪e 鈥� aj ke膹 t谩to 鈥瀖o啪nos钮鈥� mus铆 t媒ch, ktor铆 o sk煤senosti holokaustu p铆拧u, ve木mi bolie钮 鈥� je tak茅to zaznamen谩vanie pre啪it茅ho nesmierne d么le啪it茅. Najm盲 ako svedectvo, ale aj ako odkaz do bud煤cnosti, posolstvo, ktor茅 by malo zabr谩ni钮 opakovaniu tak媒ch trag茅di铆.

聽 Meno V臎ry Weislitzovej n谩m nie je cudzie, mali sme sa mo啪nos钮 stretn煤钮 s n铆m v s煤vislosti s osobnos钮ou jej man啪ela Arno拧ta Lustiga, teraz sa v拧ak predstavuje ako svojbytn谩 autorka poetick媒ch v媒poved铆 o nepoetickej realite. Po膷as druhej svetovej vojny bola v盲znen谩 v terez铆nskom t谩bore, v roku 1948 odi拧la s Dobrovo木nou 啪idovskou brig谩dou do Izraela, v s煤膷asnosti 啪ije striedavo vo Washingtone a v Prahe. Jej b谩snick谩 zbierka Dc茅ra O木gy a Lea vy拧la roku 1994, potom e拧te v dvoch reed铆ci谩ch, do sloven膷iny ju prelo啪il a doslov k nej nap铆sal 鈥� podobne ako v pr铆pade zbierky Very Meisels 鈥� 慕ubom铆r Feldek. Vzh木adom na 啪ivotn茅 sk煤senosti je pochopite木n茅, 啪e texty V臎ry Weislitzovej sa via啪u na jedin煤, a predsa v r么znych kontextoch variovan煤 t茅mu. Je to t茅ma krutosti, ak煤 zak煤拧ali v盲zni v koncentra膷n媒ch t谩boroch, t茅ma nekone膷n茅ho sm煤tku a spomienok na pr铆buzn媒ch rozpt媒len媒ch v popole t谩borov媒ch pec铆, a aj t茅ma 木煤tosti nad nespo膷etn媒mi zmaren媒mi amb铆ciami, pl谩nmi, snami... Weislitzovej texty s煤 煤sporn茅 vo v媒raze, takmer stroh茅, bez p谩tosu, no o聽to 煤膷innej拧ie 鈥� za ich strohos钮ou c铆time vlnenie 拧irok茅ho spektra em贸ci铆. B谩sne neh媒ria metaforami, sprostredkuj煤 鈥瀒ba鈥� vecn茅 opisy reality, 膷asto tak robia cez detaily, ktor茅 v拧ak e拧te viac umoc艌uj煤 absurditu toho, 膷o autorka zachyt谩va. K najp么sobivej拧铆m b谩s艌am patr铆 pod木a m艌a kr谩tka b谩se艌 Hviezda, ktor谩 na malom priestore evokuje v拧etku t煤 hr么zu, boles钮 a聽sm煤tok: 鈥�Spadla hviezda z tmav茅ho neba / na panensk煤 hru膹 // 膶as ako slzy na tv谩ri sa nezastav铆 / bezmocnos钮 a les钮 鈥� to bol铆 // Pre teba a pre m艌a / 啪lt谩 hviezda na hrudi // Piese艌 nespievan谩 / transport odch谩dza v聽piatok鈥�. Mo啪no azda doda钮 nie膷o k tak茅muto textu?

聽 Niektor茅 b谩sne s煤 akoby z谩znamami z denn铆ka, obrazmi v拧edn茅ho d艌a, napr铆klad toho, po膷as ktor茅ho nedospel茅 diev膷at谩 triedia v pevnosti Ravel铆n pod dozorom gardy zemiaky, od tmy do tmy hrbia chrb谩t, bez vody, bez okna, d媒chaj煤 膷pej煤ci vzduch nahnit媒ch zemiakov 鈥� jedin媒ch, ak茅 sa im z ve木k媒ch hrom谩d potom k jedlu ujd煤. Tento v媒jav kontrastuje v z谩vere b谩sne s predstavou modr媒ch, 木煤bezne vo艌aj煤cich fialiek, ktor茅 v拧ak tam, kde s煤 tieto diev膷at谩, nerast煤. 慕. Feldek p铆拧e v doslove o autorkinej po茅zii ako o聽dokumente. Je to po茅zia-dokument, po茅zia-svedectvo, osobn茅, bolestiv茅, zasahuj煤ce. A je to aj po茅zia-svedomie, 膷i presnej拧ie, vstup do svedomia, hlas, ktor媒 nemo啪no prepo膷u钮.

聽 Uplynulo vy拧e pol storo膷ia od obludn媒ch udalost铆, ktor茅 opisuje V臎ra Weislitzov谩, 木udsk谩 pam盲钮 by ich v拧ak mala uchova钮, a v啪dy, ke膹 by sa kdeko木vek na svete objavil len n谩znak mo啪nosti ich n谩vratu, v akoko木vek pozmenenej podobe a ohrozuj煤cich kohoko木vek, by mali v kolekt铆vnej pam盲ti o啪铆va钮 ako memento. Aj prostredn铆ctvom b谩snick媒ch v媒poved铆.

Etela Farka拧ov谩