ղľáԾ
Príbeh osobných hľadaní
Ľudmila Ulická: Daniel Stein, tlmočník. Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009. Preklad Ján Štrasser
Ľudmila Ulická patrí kpozoruhodným osobnostiam súčasnej ruskej literatúry, poznajú ju čitatelia vRusku, ale aj za hranicami. Autorka pochádza zrodiny sbohatou intelektuálnou aumeleckou tradíciou, vautobiografických textoch spomína napríklad na obrovskú rodinnú knižnicu, ktorú od raného detstva spoznávala. Aspomína aj na predkov, ktorí sa venovali vede či umeniu, prastará matka písala básne vjidiš. Ona sama začínala veľmi skoro spísaním, najskôr básní, neskôr prešla kdramatickej aprozaickej tvorbe. Získala viaceré prestížne ceny. Potešiteľné je, že sUlickou sa mali možnosť oboznámiť aj naši čitatelia, vslovenskom preklade vyšli jej knihy DzԾč첹, Veselý pohreb, Medea ajej deti – anapokon vtomto roku román, skutočný opus – Daniel Stein, tlmočník.
Pôvodným povolaním biologička–genetička, vjednom zrozhovorov na otázku, ako prešla kliteratúre, odpovedala, že vstrede jej záujmu bol vždy človek. Kým vprvom prípade skúmala fermenty, ako spisovateľka skúma myslenie a správanie človeka, zmenil sa teda len uhol pohľadu... aešte dodala, že nie idey, problémy, udalosti samy osebe, ale to, ako sa stretávajú sčlovekom, ako naňho pôsobia, ako ho menia, resp. ako ich mení on, je pre ňu ústredná téma.
Čo robí človek či ľudské spoločenstvo spôvodnou ideou a naopak, je pre spisovateľku tým najpodstatnejším, svedčia otom všetky jej prózy, vnajväčšej miere však práve román Daniel Stein, tlmočník. Poliak žid Daniel pôsobil za druhej svetovej vojny ako tlmočník na gestape avďaka tomu zachraňoval svojich súkmeňovcov pred smrťou. Neskôr sa stal katolíckym kňazom neďaleko Haify. Príbeh tohto karmelitánskeho duchovného je síce hlavným leitmotívom knihy, knemu sa však ako kepickému centru zbiehajú príbehy desiatok ľudí zrôznych krajín, rôzneho vierovyznania, politického presvedčenia, srôznymi osudmi... Epické línie životných peripetií množstva postáv, vskutku sugestívne stvárnených, sledujú rôzne podoby onoho stretávania sa človeka sideami, najmä náboženskými, tak, ako sa tieto dnes krížia, prenikajú, vzájomne zápasia (a svojich odporcov aj zabíjajú) na území Izraela.
Román so zvláštnou kompozíciou založenou na kombinácii listov, denníkov, rozhovorov, zápiskov – či ako oňom hovorí sama autorka – román koláž, kúsky povystrihované zvlastného života aj zo života iných ľudí, „živý príbeh na útržkoch dní“, je literárne uchopenou víziou omožnom zjednotení alebo aspoň priblížení rôznych náboženstiev aich prúdov. Je kritikou akéhokoľvek náboženského dogmatizmu afanatizmu azároveň nádejou, že jemožný obrat myslenia. Bude založené na pochopení a najdôležitejším kritériom posudzovania človeka nebude to, vakého Boha verí, ale jeho skutky, vzťahy sdruhými, schopnosť konať dobro, rozosievať milosrdenstvo alásku. Vzmysle tejto nádeje, vzmysle prípravy na tento obrat vnímame životný príbeh Daniela, jednej znajsilnejších postáv vsúčasnej literatúre, posla ekumenizmu, hľadača vzájomného porozumenia azblíženia nielen medzi príslušníkmi židovského, kresťanského aislamského náboženstva či medzi veriacimi aateistami, ale aj – medzi samými náboženstvami. Je to zložitý príbeh teologicky fundovaného, vspôsobe života jednoduchého, skromného, takmer asketického kňaza, statočného kritika cirkevných dogiem, usilujúceho sa oobrodu cirkvi vzmysle Jakubovej cirkvi vSvätej zemi, predovšetkým však tolerantného, chápavého, empatického človeka rozdávajúceho ľudskosť včase avpriestore, kde sa religiozita stáva zdrojom tragických konfliktov. Vkontexte Danielovho príbehu vystupujú do popredia (pre dogmaticky zmýšľajúcich ľudí nepochybne provokujúce) otázky, čo je viera či „pravosť viery“, ovzťahu judaizmu akresťanstva, no najmä otázky ozmysle viery pre ľudský život, ozmysle samého ľudského života. Kresťanský kňaz, ktorý sa nevzdal ani židovstva, nahliada totiž na všetky náboženské spory (o interpretáciách Biblie, o povahe liturgie, samého Boha) zperspektívy určenej spomínanými otázkami, krédom preňho je neoddeliteľnosť náboženskej viery aľudskosti, viera, ktorá odvádza od ľudskosti, lásky, milosrdenstva, nemá vtakejto perspektíve hodnotu.
Ulickej kniha je knihou oosobnom hľadaní (náboženskom?, etickom?, metafyzickom?) desiatok postáv, ktorých osudy boli priamo alebo sprostredkovane späté sDanielovým pôsobením – aako sa priznáva autorka, aj ojej vlastnom hľadaní. Myslím, že stakýmto hľadačským úsilím je konfrontovaný aj vnímavý čitateľ knihy, presnejšie: nie konfrontovaný, ale ktakému úsiliu – vduchu hlavného protagonistu – jemne prizývaný.
Etela Farkašová
