��������

Hlinka pohľadom rodákov

Anton Lauček: Černovčania (Andrej / Cez utrpenie), Bratislava, PostScriptum 2007

  Kedysi samostatná liptovská obec Černová je dnes súčasťou Ružomberku, ale dve udalosti ju navždy urobili súčasťou slovenských dejín: narodil sa tu Andrej Hlinka ����27. októbra 1907 „na túto dedinu zostúpil Boh. Zostúpil na ňu skrz utrpenie“. Takto pomenoval Černovčan ����prozaik Anton Lauček udalosť, pri ktorej po zásahu úradnej moci zahynulo 14 jeho spolurodákov ����desiatky zranených niesli trvalé následky streľby zo žandárskych pušiek.

  O kňazovi, národnom buditeľovi ����významnom a dodnes rozporne prijímanom politikovi Andrejovi Hlinkovi vzniklo množstvo dokumentárnych i literárnych svedectiev. A predsa má vydanie dvojnovely Andrej ����Cez utrpenie opodstatnenie: prináša pohľad na černovského rodáka ����tragický osud dediny zvnútra dedinského spoločenstva, opiera sa o jeho kolektívnu pamäť. Tá uchovala v prvej z noviel spomienku na rodinu Hlinkovcov, na štúdiá V Spišskej Kapitule. Autor rozpráva, akú kľúčovú úlohu v dedinskom živote zohrával kňaz. Oživuje chvíle nadšenia, keď sa blížia Andrejove primície – prvá omša sa uskutoční v rodisku, zároveň sa zrodí v Černovčanoch túžba postaviť si vlastnými silami dôstojnejší svätostánok. Táto kolektívna túžba ����predstava, že ich kňaz Andrej nový kostol vysvätí, tvorí ťažisko novely Cez utrpenie. Tá kulminuje v černovskej tragédii, keď Černovčania nemohli ani za cenu vyhrážok obsadenia dediny žandármi dovoliť, aby úradná moc im ����Hlinkovi (v tom čase mal biskupom Párvym odňaté právo slúžiť omše) zabránila vysvätiť kostol, pre ktorý priniesli toľko obetí.

  Laučekov zvnútornený pohľad na udalosti v Černovej ukazuje na jednu z našich dejinných drám, na osudy, ktorými prechádzali slovenské dediny v čase upierania národných i ľudských práv. Kniha si zaslúži nielen kritickú, ale najmä čitateľskú pozornosť.               

Anton Baláž