痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Spisovate木, básnik a hudobník Tibor Ébert sa narodil v roku 1926 v Bratislave. Vo svojom rodnom meste 啪il do roku 1945. V Budapešti navštevoval Vysokú školu hudobnú Franza Liszta, venoval sa literatúre a prekladal z latin膷iny, sloven膷iny a francúzštiny.
Vyše tristostranová kniha zaznamenáva tri desa钮ro膷ia Bratislavy z poh木adu o膷itého svedka v štyroch kapitolách: Obchodná ulica 1926 – 1935, Te ergo quaesumus 1935 – 1945, Jóbova kniha 1945 – 1947 a Epilógy. V膹aka metaforám, zvukomalebným slovám a po膷etným prirovnaniam z nich priam cítime vô艌u a po膷ujeme zvuky starej Bratislavy. Trojjazy膷nos钮 mesta sa zhmot艌uje v konkrétnych príkladoch v pásme rozpráva膷a aj v priamom prehovore jednotlivých postáv. Sloven膷ina, nem膷ina a ma膹ar膷ina sa vyskytujú ved木a seba prirodzene. Na druhej strane sa Ébert nebojí hovori钮 ani o konfliktoch medzi jednotlivými národnos钮ami.
Autor v knihe prináša poh木ad die钮a钮a, ktoré nerozumie dejinným udalostiam, za啪íva iba ich dôsledky vo svojom ka啪dodennom 啪ivote a mnohé veci prijíma také, aké sú. 膶asto sa ich ani nesna啪í hlbšie interpretova钮, len predostrie svoje impresie prostredníctvom vo木ne radených asociácií. Pre啪ívanie ve木kých dejinných udalostí malými, oby膷ajnými 木u膹mi sa krásne odrá啪a napríklad v historke, ke膹 Tibor obeduje s tetuškou v Steinovom pivovare a v rádiu vyhlásia, 啪e vypukla vojna. „– Omyl, – opraví tetuška hlásate木a stru膷ne, jednoducho bez pátosu a roz膷u木ovania, holou vetou: – Vypukla svetová vojna. – A dodá: – Ale ty zato len zjedz svoju kned木u.“
Pôvab knihy je práve v tom, 啪e kým v jednej podkapitolke Ébert opisuje hrozivé skandovanie fašistov na brehu Petr啪alky, hne膹 v druhej rieši, 啪e kvôli herpesu sa hanbí pred diev膷atami, preto sa dva tý啪dne neukázal v tane膷nej. Ve木ké dejinné udalosti sa miešajú so súkromnými dejinami jednotlivca. Sú to momentky, ktoré nenájdeme v 啪iadnej u膷ebnici dejepisu, ale ktoré nám pomô啪u lepšie pochopi钮 ka啪dodenný spôsob 啪ivota a mo啪no prostredníctvom toho aj niektoré fakty z histórie.
Tibor Ébert nás na krátkej ploche doká啪e vtiahnu钮 do svojho sveta špecifickou atmosférou Bratislavy, ktorá nám je na jednej strane dôverne známa, no na druhej spoznávame nové, 膷asto anekdotické príbehy, ktoré sa via啪u ku konkrétnym miestam a osobám. Bratislavská fantázia je literárne spracovaným dokumentom doby cez prizmu vzdelanej a zainteresovanej osobnosti. Nie je to didaktická literatúra, nechce pou膷ova钮, iba spomína钮, znovupre啪íva钮 a prerozpráva钮.
