��������

Objektívne o detstve štátu a národa

Matúš Kučera

Bratislava ����starí Slováci. O počiatkoch mesta ����národa

Martin, Matica slovenská 2009

Renomovaný slovenský historik, pedagóg, politik ����tvorivý autor čitateľsky úspešných historických monografií, akými boli napríklad Slovensko po páde Veľkej Moravy (1974), Pater Patriae (1981), Slovensko v dobách stredovekých (1985), Slovensko na prahu novoveku (1993), Postavy veľkomoravskej histórie (1987), ktoré vyšli vo viacerých vydaniach, ����Slovenské dejiny (Od príchodu Slovanov do roku 1526) (2008) sa čitateľskej verejnosti predstavuje s novým reprezentačným dielom Bratislava ����starí Slováci (O počiatkoch mesta ����národa). Zužitkoval v ňom svoje doterajšie znalosti ����žičlivo prezentuje nové pohľady na najstaršie dejiny nášho národa v stredoeurópskom priestore. Profesor Matúš Kučera svoju knihu rozčlenil na dve časti, ktoré môžu pôsobiť aj samostatne: Slovensko okolo roku 1000 ����Bratislava ����starí Slováci. V úvode pripomína, že prvá časť vyšla knižne roku 2002 ako slovenský názor k megavýstave Stred Európy okolo roku 1000, keďže trojzväzkový súborný katalóg bol vytlačený z finančných dôvodov iba v nemčine, avšak k čitateľom sa pre isté mocenské zmeny knižočka takmer nedostala. Hoci druhá časť knihy logicky nadväzuje (užšie teritorializuje) na prvú, odlišuje sa najmä množstvom poznámok ����odkazov (v závere) k textu. Lesklý hladený papier, kvantum vynikajúcich veľkoformátových fotografií ����decentná úprava dotvárajú nevšedný charakter publikácie.

            Obsah za formou nezaostáva. Kučera presvedčivo datuje príchod Slovanov do Karpatskej kotliny ����zobrazuje interakcie s doterajšími kultúrami, ktoré na tomto území žili či pôsobili, najmä účinky starorímskeho dedičstva na organizáciu života, osídľovanie i lingvistické prejavy. Bez predsudkov vyvracia mýty o holubičom národe. Pri pozornom čítaní možno vypozorovať isté paralely vo vzťahoch starých Slovákov ����Avarov ����o zhruba dve storočia neskôr starých Slovákov ����starých Maďarov. Naši predkovia sa zväčša dobre dokázali prispôsobiť súžitiu s inými kultúrami, avšak možno aj preto ľahšie klesli do stavu podriadenosti. Pokiaľ ide o bojovnosť, využívali ich do svojich vojsk rôzne znepriatelené strany ����nakoniec za vlády Sama ����potom v rámci Veľkomoravskej ríše zviedli viaceré významné bitky. Pochopiteľne sa autor vyjadruje aj k rôznym interpretáciám etnogenézy komplexu národov, ktoré územím súčasného Slovenska prechádzali alebo tu istý čas aj zotrvali ����zanechali po sebe svedectvo či už materiálne alebo sprostredkované v rôznych záznamoch kronikárov ����podobne. Kriticky prehodnocuje tiež viaceré romantizujúce závery starších slovenských historikov, ktoré často menej vnímali okolité vplyvy na formovanie národa. Podobne sa stavia k viacerým neodôvodneným lokalizáciám centra Veľkej Moravy k Prahe v Českej republike. V rozprávaní o Bratislave sa zameriava najmä na pôsobenie ����odkaz slovanského kniežaťa Braslava. Značnú časť historicky fundovaného popularizačného diela venoval profesor Kučera spôsobu života obyčajných ľudí – najprv v širšej výpovedi v rámci opisu zložitosti systému fungovania celej spoločnosti, neskôr so zameraním na Bratislavu s jej priľahlým panstvom. Osobitnú časť venuje významu osady Mhyr, kde panovníci Bratislavy uzatvárali mier – akúsi spoločenskú zmluvu medzi nimi ����pospolitým ľuďom ����zároveň vzájomne prospešnú ochranu. Význam Bratislavskej brány autor detailne opisuje už na pôsobení hraničných rímskych burgusov – ochranných posádok. Bez znevažovania oceňuje prínosy všetkých národov, ktoré týmito krajmi kráčali. Zbytočná slovenská malomyseľnosť môže podľa autora vyplývať aj z nepoznania vlastnej veľkej histórie. Pretože históriu netvorili iba niektoré národy ����iné vôbec nie. Napokon si musíme uvedomiť aj silu nášho koreňa, ktorý pretrval, hoci podobné národy – Moravania alebo Lužickí Srbi, ak hovoríme o blízkych Slovanoch, boli do značnej miery pohltené ich susedmi.

            Každý čo len trochu znalý histórie ocení kompendium poznatkov, ktoré Matúš Kučera v tejto knihe prináša, ����zaujme ho aj výklad týchto faktov. V prípade menšieho množstva hmatateľného dôkazného materiálu pre niektoré hypotézy bude iste zaujímavé sledovať ich predpovedané napĺňanie najmä stále sofistikovanejším archeologickým výskumom. Dielo má všetky predpoklady vzbudiť záujem o dejiny aj u mladšej generácie. Svieži ����nezaťažený jazyk diela spĺňa ako vedecké kritériá, tak aj nároky na popularizačnú príťažlivosť.

Ľuboš Svetoň