ղľáԾ
Vydavateľstvo Slovart koncom minulého roka vydalo slovenskú verziu pôvodne rakúskej knihy ZPrešporku do Soľnohradu (Von Pressburgnach Salzburg). Dvojica autorov, rodákov zBratislavy, Robert Hofrichter aPeter Janoviček, sa vnej vporovnaní snemeckou jazykovou verziou viac venuje spoločensko-historickej problematike spojenej s Rakúskom. Kniha populárnou formou zhŕňa spoločné míľniky histórie dvoch stredoeurópskych miest, rakúskeho Salzburgu a Bratislavy. Jednotlivé kapitoly pripomínajú ich kľúčové osobnosti kultúry či politiky. Autori mapujú niektoré predsudky zo strany západných susedov ako napríklad, že za Viedňou sa začína Balkán. Publikáciu obohacuje takisto rozhovor so sociológom aprognostikom Fedorom Gálom, kniežaťom apolitikom Karlom Schwarzenbergom, srakúskou novinárkou aspisovateľkou Barbarou Coudenhove-Kalergiovou, či sdivadelníkom, textárom aspisovateľom Milanom Lasicom.
Od Mozarta po rozpad monarchie aprvú republiku
Autori nevynechávajú slávne okamihy hlavného mesta Slovenska. Jedným znich je prítomnosť už šesťročného W. A. Mozarta, rodeného Salzburčana. Cesty hudobného génia pripomínajú aj prostredníctvom citátov jeho otca Leopolda, ktorý svoje zázračné deti Wolfganga aMáriu Annu predvádzal na rôznych šľachtických dvoroch, vrátane dvora cisárovnej Márie Terézie. Nasledovalo pozvanie od uhorskej šľachty do Prešporka. Otec Leopold Mozart sa otejto návšteve zmieňuje vliste svojmu priateľovi L. Hagenauerovi29.decembra 1762: „Tento deň sme necestovali veľmi pohodlne, pretože zem bola síce zamrznutá, ale plná neopísateľne hlbokých jám, lebo Maďari nerobia žiadne cesty.“ Podľa knihy ztohto listu vyplýva, že cesta zPrešporka do Viedne im vten deň trvala neuveriteľných dvanásť hodín.
Samostatná kapitola je venovaná aj ďalšiemu hudobnému skladateľovi aklavírnemu virtuózovi F. Lisztovi. Ten navštívil Prešporok pätnásťkrát. Koncertoval tu, dirigoval interpretácie svojich diel azúčastňoval sa ich prevedení. Publikácia spomína cisárovnú Máriu Teréziu aj vkontexte jej korunovácie, ako i ďalších osemnástich panovníkov vDóme sv. Martina za uhorských kráľov akráľovné. Pomocou výstrižkov znovín či vyjadrení historikov sa autori pokúšajú aj o sociologický pohľad do storočí vzťahov Maďarov, Nemcov, Rakúšanov, Slovákov aČechov či všetkých obyvateľov mesta na Dunaji. Špeciálna kapitola je venovaná významnej osobnosti mesta rabínovi Moše Schreiberovi, známemu pod menom Chatam Sofer. Medzi Židmi je slávny ďaleko za našimi hranicami. Hovorí sa oňom ako ovedúcom ortodoxnom rabínovi 19. storočia. Dejiny akľúčové okamihy mesta Bratislava v20. storočí kniha sprostredkúva najmä pomocou citátov rodinných príslušníkov autorov. Rozpad monarchie a obsadenie Prešporku „českými“ legionármi získava autentickosť vďaka zachovanému aprvýkrát zverejnenému denníku vtedy devätnásťročnej Luizy Kövérovej. Starej aprastarej mamy spisovateľov, rodenej Prešporáčky. Na príchod Československých legionárov vroku 1919 si napríklad spomína takto: „Teda naozaj, teraz to vyzerá ako karikatúra, keď ich človek vidí. Niektorí vyzerajú tak smiešne, že by sa človek nasmial ksmrti. Šaravary, bekeš, čižmy, palica aklobúk... smiešnejšiu kombináciu ani nie je možné vymyslieť!“
Fašizmus akomunizmus
Autori sa vknihe venujú aj tienistým stránkam histórie Bratislavy, obdobiu fašizmu a komunizmu, kde dávajú dôraz na historické fakty, ale opäť spomínajú aj na osudy rodinných príslušníkov. Pri odkazoch na vojnový slovenský štát a jeho dôsledky nechýbajú názory viacerých zúčastnených strán aj spresahom do súčasnosti. Onovších dejinách mesta rozpráva starší zautorov Robert Hofrichter, biológ a spisovateľ, ktorý spolu so svojou vtedy tehotnou manželkou emigroval do Rakúska vroku 1981 a usadili sa vSalzburgu. Ako rodina prežívala udalosti spojené spádom železnej opony sa dozvedáme z rozprávania mladšieho autora knihy Petra Janovičeka, knihovníka Univerzitnej knižnice vBratislave, synovca Roberta Hofrichtera.
