Ako mu铿偯硁 Ancij谩拧 cestoval na z谩pad - Branislav Jobus - Umenie rozda钮 sa

Umenie rozda钮 sa

Bratislava, Vydavate木stvo Slovart 2011

Vo vo木nom pokra膷ovaní titulu Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda (2010) sa hrdina v 膷arovných teplá膷ikoch vydá do krajín dostatku a blahobytu. Do viedenskej opery ho nepustia a pokus poteši钮 be啪ného Rakúšana darom škatu木ky s cukríkmi je vylo啪ený ako 啪obranie. A tak Ancijáš s dá啪膹ovkou Milicou po膷úvajú hudbu zo strechy, následne darujú slobodu vtákom kúpeným v obchode pre chovate木ov. V 沤eneve hrdina pomô啪e pretriedi钮 tri milióny objednávok na pru啪iny do hodiniek (stroj na kontrolu kvality sa toti啪 pokazil), pri膷om náhodou zabráni vykradnutiu bankomatu. V Parí啪i v spolupráci s komisárom Mrodgeom zabráni únosu dopravného lietadla, ktoré slimáky „od钮ahujú tak pomaly, 啪e ani nie je vidie钮, 啪e ho od钮ahujú“, v Madride zmení bý膷ie zápasy na tanec býka s toreadorom v rytme metalového sla膹áku Te膷úci kov od skupiny Taviace pece, na Islande navarí guláš v sopke.

Namiesto hmotných statkov rozdáva rados钮, zmierenie, pohodu, spravodlivos钮, pokoj (nako木ko tieto hodnoty sú v krajinách, ktorými cestuje, evidentne deficitné), aby dosiahol cie木, mí艌a však aj peniaze, tak啪e bankový ú膷et má zaka啪dým ví钮azne 膷istý. Po膷as jedného zo záchranných zásahov prichádza o roh, v dôsledku machinácií zamestnávate木a o kamión, nemá peniaze, privyrába si v cirkuse. Ako výslu啪ku dostane bicykel, ktorý daruje. Pešo, v dotrhaných teplá膷ikoch, s dá啪膹ovkou Milicou sa vracia domov.

Hyperbola, paródia, groteska, zvieracie postavy. V艜tanie dierok do švaj膷iarskeho syra. Z木ahka plynúci dynamický, takmer ak膷ný dej. Ukrýva, zámerne nápadne, jednoduché, no o to presved膷ivejšie posolstvo. Hrdina príbehu nezíska pol krá木ovstva, bojuje o 膷es钮, dobro, lásku, krásu, priate木stvo, porozumenie a nezávislos钮 od potreby vlastni钮 peniaze. Preto啪e to je dnes rozprávka.

Hudobníkovi, výmyselníkovi a tvorivcovi Bra艌ovi Jobusovi sa v cykle o muflónovi v teplá膷ikoch podarilo zjednoti钮 nadmerne prvoplánovo pôsobiace morálne posolstvo kni啪ky Láskavé rozprávky (2007) s parodizujúco-mystifika膷ným 啪ivlom zrete木ne prítomným vo vystúpeniach skupiny Vrbovskí ví钮azi, ako i vo výsmechu horolezecko-hrdinského pátosu v texte A啪 na vrchol (2008). Pri 膷ítaní o záchrane zomierajúcej babi膷ky z Kolína nad Rýnom, ktorej srdce sa zladilo so srdcom najvä膷šieho zvona na svete, práve pokazeného jedným okom pla膷eme, druhým sa smejeme. Na záver si neodpustím poznámku: hoci stavy muflónej zveri v okolí Vrbového, Jobusovho rodiska, mi známe nie sú, Ancijáš mi, v podaní ilustrátora Igora Derevenca, postojom tak trocha pripomína samého autora, nu啪, sila ilúzie a 膷erstvého 膷itate木ského zá啪itku – no zárove艌 dôkaz, 啪e dobrá literatúra je o rozdávaní.