ղľáԾ
„Jazyky sú bytosti. Žijú medzi nami, flákajú sa alebo zvŕtajú, hrmocú, zadŕhajú sa, švitoria.
Jazyky živíme a šatíme, takže sú nasýtené alebo obnosené, podvyživené či elegantné.“
í Irena Brežná dzáԱ Nevďačná cudzin(k)a.
Jazyky nie sú u nej len nástrojom, ale aj predmetom písania. Rovnaký dôraz na jazykové stvárnenie kladie vliteratúre ipublicistike. Rôzne jazyky dokážu rôzne veci. Pomáhajú približovať izískavať odstup. Vyvolávajú pocit domova icudzoty. Reflektujú iempaticky upozorňujú. Akú úlohu zohrali pre autorku jazyky, ich ľudia aako to súvisí aktuálnymi udalosťami sa dozvieme na stretnutí.
ModerujeJana Cviková.
Švajčiarsko-slovenská spisovateľkapíše najmä vnemčine, no vposlednom čase sa vpublicistike vracia aj ksvojmu materskému jazyku – kslovenčine. Po okupácii Československa v auguste 1968 sa nedobrovoľne ocitla vemigrácii. Žije vBazileji, píše najmä vnemčine, no vposlednom čase aj v slovenčine. V nemčine jej vyšlo desať kníh, v slovenskom prekladePsoriáza, moja láska,,,,,. Za svoje texty dostala viacero ocenení, minulý rok jej nemecké PEN centrum udelilo Cenu Hermanna Kestena pre osobnosti, ktoré verejne vystupujú proti nespravodlivosti a perzekúciám.
Jej romány, eseje areportáže vyšli okrem slovenčiny vprekladoch do češtiny, francúzštiny, macedónčiny, maďarčiny, ruštiny, angličtiny... Cez víkend prezentovalo vydavateľstvona knižnom festivale vBudapešti maďarský preklad románu Ireny Brežnej Na slepačích krídlach (preložila Vályi Horváth Erika) za prítomnosti autorky, ktorá sa oprekladový osud svojich textov živo zaujíma.
