��������

Už tri roky trvá ruská invázia do Ukrajiny. Od jej začiatku sa v Knižnej revue snažíme pravidelne prinášať texty ukrajinských autoriek a autorov, reflektujúce život vo vojne a spôsoby, ako sa dá o utrpení písať. Tentoraz sa pri tomto smutnom výročí pozrieme na oslobodené územia a stopy kultúrnej genocídy, ktoré na nich okupanti zanechali. Kultúru chceli zničiť ako prvú, no práve ona a predovšetkým literatúra je jedným z hlavných pilierov ukrajinského odporu.

Spisovateľka Jana Juráňová sa v rozhovore o svojich dvoch knižných novinkách zamýšľa nad súčasným ohrozením kultúry u nás i nad deficitom, ktorý máme pri odbornom i umeleckom spracovaní normalizácie.

„Nevyrovnanie sa s minulosťou sa nám dnes vracia ako relativizovanie zla a krátka pamäť, keď sa mnohí pozerajú na východ s nepochopiteľnými očakávaniami,“ hovorí v ďalšom rozhovore Soňa Gyarfašová, autorka knihy Nenechali sa zlomiť o politických väzňoch prenasledovaných komunistickým režimom.

Píšeme o knihe Moja milovaná krajina novinárky z Novej Gazety Jeleny Kosťučenko, ktorá nám pomáha pochopiť, ako sa Rusko stalo totalitnou krajinou a zároveň je varovaním pred akýmkoľvek pokusom o zbližovanie sa s agresorom.

Nájdete tu aj texty o bibliofílii Etely Farkašovej O písaní/nepísaní, básnických zbierkach Miroslava Brücka a Zoltána Németha alebo o veľkom zborníku Fantázia 2024. A k tomu množstvo knižných tipov pre deti i dospelých.

Príjemné čítanie!