��������

Lenka Šafranová je literárna vedkyňa, poetka, zástupkyňa šéfredaktora časopisu o poézii a básnikoch Vertigo, sémantická redaktorka, lektorka tvorivých dielní, porotkyňa literárnych súťaží, editorka, spolueditorka a zodpovedná redaktorka viacerých umeleckých i literárnovedných publikácií. Zároveň je spoluautorka a moderátorka online relácie o poézii a literárnom živote Vertigo café, spoluzakladateľka a organizátorka svetového online festivalu poézie Vertigo fest, na ktorého prvom ročníku sa zúčastnili renomovaní autori z 22 krajín sveta. Dlhodobo sa venuje rétorike, ktorú niekoľko rokov vyučovala i na univerzite. Je autorkou kníh poézie Post partum (2018), Čo by bolo keby (2022), Čas obojživelníkov (2023).

Prvé básne Lenky Šafranovej boli malým objavom pre detský časopis �����Ծ���č���, v ktorom pravidelne publikovala. Aj v širšom kontexte priniesla čerstvý vietor do modernej poézie pre deti, ktorej bolo v posledných rokoch ako šafranu. Autorkin úspešný debut Čo by bolo keby, ktorý vyšiel v občianskom združení Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania (FACE), rozvlnil ospalú hladinu súčasnej poézie pre deti. Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania pokračovalo v tomto trende aj knihou voľných veršov Dávida Dziaka Zápisník jedného chlapca a apelatívnou poéziou Silvie Kaščákovej Osem miliárd básní. FACE touto trojicou kníh otvorilo galériu modernej poézie pre deti, v ktorej sa nájde aj dospelý.

Metaforické odpovede

Tento rok Lenka Šafranová prekvapila druhou básnickou knižkou pre deti Prečo je tma čierna. Zatiaľ čo v tej prvej hrá s čitateľom hru, aké by to bolo, keby bol nielen drakom či kozmonautom, ale povedzme aj šnúrkou na topánke, skriňou alebo dierou v plote, v druhej knižke sa pokúša odpovedať na najčastejšie detské otázky, ktorých frekvencia sa približuje kmitočtu chvejúcej sa hviezdnej oblohy.

V tvorivom tandeme s ilustrátorkou Ľudmilou Žoldákovou vytvorila autorka nový svet metaforických odpovedí, ktorých vážnosť je taká presvedčivá, že na malú chvíľu, kým sa v čitateľovi nerozprskne smiech, uverí autorke každé, aj to najabsurdnejšie, tvrdenie. Prečo? Lebo svet okolo nás sme si natoľko prisvojili a spotvorili, že absurdity často považujeme za realitu. Autorka ich odkrýva poetickým a zároveň humorným spôsobom, ktorý sa prihovára nielen deťom, ale aj ich rodičom. Veková kategória v tomto prípade nie je až taká rozhodujúca, pretože rozsahom úsporné verše, kladené čisto za sebou, sú významovo vrstevnaté, postupne za otvárajú ako puk za pukom na rozvetvenej halúzke a až do konca nevieme, kam nás autorka zavedie. „Prečo čas po nociach nespí? / Lebo ho nik nesmie dobehnúť. / Vydal sa na temné cesty. / S hlbokou tmou rastie čierna chuť.“ Autorkina hra stojí za to, lebo za každou odpoveďou sa skrýva nečakaný obraz alebo vtipné rozuzlenie: „Prečo sa mačky ježia? / Aby mohli pichať svoj nos / do súkromných psích vecí. / Vie o nich celý vežiak? / Psí život majú všetci. // Suseda na prvom mraučí, / hovorí celkom od veci. / Má za deň po novom gauči. / Kúpila mačku vo vreci.“

So smiechom aj s údivom

Autorka má evidentne záľubu v záhadách, tajomstvách a prekvapeniach. Rada si svojho čitateľa tak trochu doberá. S vážnou tvárou mu rozpráva smiešnosti a absurdity, ktoré jej hltá aj s navijakom, kým tú jej hru neprekukne a rozosmeje sa. Inokedy s údivom otvorí ústa pred krásnou vznešenou pointou. Každá z básničiek je príbehom i rozhovorom, animáciou, v ktorej sa stále niečo hýbe, mení, metamorfuje. Jej humor je zmysluplný a niekedy aj vážny, slovné hračky sú dômyselné a na mieru ušité pre zamýšľané účely. Básne sú plné filozofických dvojzmyslov, s odkazmi pre starších, ale aj dospelých čitateľov: „Prečo ryby vždycky mlčia? / Lebo majú zdravý rozum. / Hovorím im z hĺbky duše. / Z plytkých vecí majú hrôzu.“

Aj preto autorkinu knižku netreba vymedzovať konkrétnymi vekovými hranicami, aj keď je a priori pre deti. Čo sa týka technickej stránky verša, autorka má rada voľnosť a hoci pre deti tvorí vo viazanom verši, rada sa v ňom túla vlastnými cestičkami.

Nová knižka Lenky Šafranovej je potvrdením jej talentu, originality a literárnej kvality. Rozumie deťom, nepodceňuje ich, ale naopak, dokáže sa s nimi zahrať v kultivovanom poetickom rozhovore s prskajúcimi bublinkami smiechu.