ղľáԾ
Rozhovor sJánom Gavurom
DZí diel slovenskej literatúry po roku 1989 pozostáva zo 178 hesiel kdielam, ktoré boli publikované včasovom horizonte od roku 1989 do roku 2022. Ide odiela vytvorené vrámci kultúrnej paradigmy (a následne aj po nej), pre ktorú boli kľúčové pojmy ako „post-dejinnosť“, „bezudalovosť“ alebo zablokovanie historicity, jej kríza aparalýza. Dá sa tu sohľadom na obsah DZí첹 hovoriť iba o tejtotendencii alebo ich je vpriereze posledných troch dekád viac? Bola (a stále je) slovenská poézia apróza vznamení miznutia či absencie dejín?
Odpovede na tieto otázky do značnej miery skresľuje fakt, že od prelomu milénií prešlo zatiaľ dosť málo času na to, aby sa pôvodné hypotézy opost-dejinnosti či bezudalovosti potvrdili. Dnes už nadobúdame väčšiu istotu, keď deväťdesiate anulté roky skúmame ausilujeme sa ich uchopiť vširších auniverzálnejších rámcoch. Je však možné, že literatúra aautorská literárna tvorba pokračovala bez vážnejších ruptúr, len na strane recepcie zavládla väčšia skepsa uchopovať javy aliterárne diela ako súčasť akýchsi dejinných procesov. Slovenská literárna veda nenašla odvahu, možno drzosť, vytýčiť vtekutej dobe nejakú petrifikujúcu či petrifikovanú projekciu literatúry včase. Je to stav, vktorom sme zliterárnohistorického hľadiska veľa nezískali – dejiny literatúry nemáme –, ale zasa až tak veľa nestratili – pretože tieto dejiny by boli plné kompromisov.
Na vašu poslednú otázku ostave slovenskej poézie aprózy sa dá odpovedať aj tak, že literatúra nezmazateľne tvorí svoje dejiny, len dnešná literárna veda nenašla adekvátne nástroje, ako ich uchopiť. Akeby sme chceli byť veľmi úprimní, nemá ktomu ani ten správny dobrodružný postoj.
Pri dejinách ešte chvíľku ostaneme. Vúvode, ale aj vanotácii DZí첹 sa píše, že publikácia môže slúžiť ako alternácia dejín literatúry či ako osobitý variant dejín slovenskej poézie aprózy. Diela sú vknihe radené chronologicky, vobsahu sú jednotlivé tituly graficky pričlenené ku konkrétnemu roku vydania, ale sledovanie premien, pohybov atendencií vdomácej tvorbe je už ponechané pozornosti a trpezlivosti čitateľa. Za alternáciu dejín literatúry v DZí tak možno považovať práve jej interaktívny charakter?
Chronologické radenie diel je podobné ako vdejinách literatúry, tým sa slovník približuje kliterárnohistorickým projektom asvojím spôsobom dosahuje podobný cieľ. Jeho prísna časová následnosť dokonca možno prekonáva aj skreslenie, ku ktorému dochádza, keď sa vdejinách musia lineárne opísať simultánne udalosti ajavy. Sledovaniu premien pomáhajú aj tie časti hesiel, ktoré naznačujú literárne súvzťažnosti vdomácej a čiastočne vo svetovej literatúre. Podrobnejšie charakteristiky historických procesov, aké sú štandardnou súčasťou literárnych dejín, však nie sú pre slovníky diel typické. Neumožňuje to atomizovaná štruktúra slovníka.
Napísanie slovníka diel je jednoduchšie ako dejiny literatúry, nie sú potrebné toľké kompromisy anedochádza ani ktoľkým skresleniam ako pri literárnych dejinách, ktoré sú doselekcie informácií nútené ešte drastickejšie. Zmetodického hľadiska je možné, aby slovník písali desiatky bádateľov, zatiaľ čo dejiny literatúry sú na pleciach omnoho užšieho pracovného tímu. Zretrospektívy aztoho, aký finálny tvar slovník dostal, možno povedať, že slovník diel je predstupňom dejín literatúry. Mnohé veci naznačil; napríklad autorskú či žánrovú skladbu vjednotlivých desaťročiach, viaceré tendencie alebo výnimočné jednotlivosti. Už len taký detail, že niektoré diela majú rozsiahlu recenznú reflexiu ainé ostali takmer bez povšimnutia, naznačuje, akú stopu zanechali vliterárnom akultúrnom povedomí. Kým nadíde čas dejín literatúry – astále je tu veľký otáznik, či niekedy budú –, toto je publikácia, ktorá sa knim podstatným spôsobom priblížila.
DzԴDzھ Reader, Come Home Maryanne Wolf zroku 2018 sa píše, že dospelý človek udrží pozornosť približne dve apol minúty, napokon je to čoraz viditeľnejšie pri pravidelnom používaní sociálnych sietí nielen generáciou Z,ale aj mileniálov, kde sa obsah platformy prispôsobuje rýchlemu konzumu informácií. DZí okrem hesiel dopĺňajú aj krátke ukážky zpoézie aprózy, čím nadobúda aj funkciu antológie. Bral sa vprocese zostavovania knihy do úvahy aj tento faktor? Zaujať mladšieho čitateľa pútavou ukážkou či fragmentom básne?
Primárnou úlohou ukážky je sprostredkovať živý dotyk scharakterizovaným dielom. Našťastie, žáner slovníka diel priamo umožňuje autentickú demonštráciu toho, očom sa hovorí, anepostihuje ho prekliatie kuchárskych kníh, ktoré sa musia uspokojiť iba sobrazovým aranžmánom jedla. Dá sa povedať, že mať prítomnú ukážku bola zásadná metodická požiadavka. Ukážka určite nezohľadňuje kognitívne dispozície čitateľov, jej rozsah bol limitovaný možnosťami publikácie, ale neobmedzovali sme ho nejako výrazne. Najdôležitejšie bolo, aby podľa možností vystihovalo dané dielo pars pro toto, apovzbudzovali sme autorov hesiel, aby ukážku priamo využili aj pri charakteristike ainterpretácii diela. Stalo sa, že sme ukážku menili aj viackrát, aby sme využili jedinečnú príležitosť sprostredkovať na takej malej ploche celok diela. Apopritom, samozrejme, aj pozvať čitateľa, aby si ho prečítal.
Pútavosť slovníka sme sa usilovali dosiahnuť kvalitným knižným spracovaním. Plnofarebnou tlačou, kde má každá kniha farebnú obálku, ukážka je odlíšená modrou farbou, aby sa dala publikácia čítať aj ako antológia, asvoje obľúbené miesta vknihe si môže čitateľ zachytiť nie jednou, ale hneď tromi záložkovými lacetkami vsymbolickej bielej, modrej a červenej. Takýchto „žmurknutí“ smerom kčitateľovi bolo viac; od metaforického „šperháčika“ na obálke, ktorý symbolizuje účel knihy – odomknúť diela adostať sa do ich tajomstiev, až po záverečné registre.
Plánuje sa vdohľadnom čase aj digitálna podoba DZí첹?
Vrozhovore samerickým vydavateľom opotenciálnom preklade publikácie do angličtiny sme dostali priamo odporúčanie, že žáner slovníka diel je ideálny na digitálne vydanie. Je veľmi pravdepodobné, že sa skôr či neskôr objaví aj jeho digitalizovaná verzia.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vDZí možno nájsť diela, ktoré žánrovo nemusia hneď upútať širšie čitateľské publikum. Vrovine prózy tu napríklad možno nájsť poetický román, spomienkovú prózu, besednicu, memoár, román vetudách, experimentálnu prózu, ale pri hlbšom čítaní možno naraziť na texty, ktoré využívajú žánrový inventár prvkov popkultúry ako vedecká fantastika, triler, alternatívny historický naratív. Snaží sa finálny výber diel vDZí mapovať čo možno najširšiu žánrovú rozmanitosť vo vybranom časovom období?
Ústredným kritériom výberu bola estetická úroveň aumelecká originalita. Nejestvovali preferované žánre. Koniec koncov, literatúra tohto obdobia obracia genológiu doslova naruby astrochou hyperbolymožno povedať, že zo žánrových vymedzení urobila príťaž. Ak sa oto vslovníku pokúšame, je to vmnohých prípadoch skôr pokus uchopiť večne sa meniaci tvar textu. Máte však pravdu vtom, že vistom bode, keď už boli vytýčené všetky hlavné línie ačlánky, nadobudli sme pocit neúplnosti azačali sme hľadať aj reprezentatívne diela vcelej rozmanitosti slovenskej literatúry. Žánrovej, ale často aj inej.
DZí je okrem vyššie spomínaných aspektov ambicióznym projektom aj z hľadiska výberu textov autorov. Nejde totiž iba o autorov žijúcich na Slovensku, ale ajo diela autorov žijúcich vzahraničí, a možno tu nájsť aj tituly, ktoré boli napísané vinom ako slovenskom jazyku. Čo bolo impulzom pre rozšírenie DZí첹 otúto kategóriu? Aké kvality prinášajú vybrané texty do tohto výberu?
Je nepochopiteľné, že až do vydania tohto DZí첹 sa oslovenskej literatúre na Slovensku aoslovenskej literatúre vojvodinských Slovákov písalo paralelne abez prieniku. Pritom tieto literatúry sú spojené, ikeď nie vždy rovnako tesne alebo paritne. Na Slovensku sme sa správali, akoby sme boli obrovská krajina, ktorá si enklávu môže dovoliť prehliadať. Otázku možno aj obrátiť – ako je možné, že doteraz sme otom nepísali ako o jednom literárnom kultúrnom priestore? DZí len kopíruje prirodzený stav, pretože do slovenského literárneho vedomia zasahujú aj autori zvojvodinskej enklávy (spomeňme aspoň Víťazoslava Hronca či Jaroslava Supeka), literárna scéna by však nebola úplná ani bez Medešiho, ktorého kontroverznú knihu porota ocenila prvenstvom v Anasoft litere, alebo bez Ireny Brežnej či Lajosa Grendela, ktorého dielom sa celý DZí dokonca začína. Pri zostavovaní sme brali ohľad na to, aby každé zaradené dielo obstálo vkonkurencii stoviek diel, ktoré si miesto do publikácie nenašli.
Ján Gavura (1975)
Literárny vedec, básnik, prekladateľ. Pôsobí na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity vPrešove. Vyšli mu básnické zbierky Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012), Kráľ hlad (2017). Tento rok mu so spolueditorkouMartou Součkovou vyšiel DZí diel slovenskej literatúry po roku 1989. Publikácia vychádza ako súčasť grantového projektu APVV-18-0043 DZí diel slovenskej literatúry po roku 1989, riešeného na Prešovskej univerzite vPrešove.
Foto: Zuzana Balenčin
