ղľáԾ
Majster paradoxu Tomáš Janovic.
Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová aaforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára akráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.
Respondenti vpodcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával stým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že vroku 1968 napokon neemigroval ačo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden zhostí.
Aforizmy, ktoré zaznejú vpodcaste:
Čo si hovoríme vkaždom režime: prežime.
Čo moja žena povie, to platí(m).
Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.
Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.
Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.
Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.
Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.
Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.
Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny ošiestej, moja žena odeviatej.
Vdobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.
Celý podcast si môžete vypočuť naalebo na našomkanále.
