ղľáԾ
dzáDlhý lupeň zmoraznámej čilskej autorkyIsabel Allendenie je len oútrapách ahrôzach španielskej občianskej vojny, oživote vemigrácii, vojenskom prevrate vČile a ohľadaní koreňov.
Vlády sa menia, ale básnici zostávajú. Túto vetu povie protagonista románu Víctor Dalmau básnikovi Pablovi Nerudovi po vojenskom prevrate vČile vroku 1973, keď bola zvrhnutá vláda demokraticky zvoleného socialistického prezidenta Salvadora Allendeho. Aj samotný názov románu Isabel Allende Dlhý lupeň z mora je inšpirovaný Nerudom. Vjednej básni predstavuje básnik svoju krajinu, ktorá sa vinie ako úzky adlhý pás pozdĺž horského pobrežia oceánu: Dlhý lupeň mora a vína asnehu (Largo pétalo de mar y vino y nieve).
Pocta nielen Nerudovi
Každú ztrinástich kapitol uvádza Nerudov verš. Román však nie je len poctou Nerudovi, ale aj činu, na ktorom sa významne podieľal Neruda a čilský štát za vlády prezidenta Pedra Aguirre Cerdu (1938 – 1941). Keď vojská generála Franca všpanielskej občianskej vojne krvavo potlačili republikánov, Pablo Neruda sa osobne podieľal na organizácii transportu viac ako dvetisíc vojnových utečencov do Čile. Zaobstaral nákladnú loď adal ju upraviť tak, aby pojala také množstvo ľudí. „Plavba nádeje“, ako nazvali exulanti cestu loďou Winnipeg, sa zavŕšila začiatkom septembra 1939, keď loď zakotvila vprístave Valparaíso. Neruda sa zaslúžil nielen otransport migrantov, ale aj oich integráciu a uplatnenie v cudzejkrajine. Ikeď vtedy mali mnohí Čiľania zmigrantov aich revolučných názorov obavy, vkrajine prevážila atmosféra solidarity sutečencami avkonečnom dôsledku to Čile významne kultúrne obohatilo a ekonomickyposunulo vpred.
Jedným zmigrantov aúčastníkov tejto plavby bol aj protagonista románu Víctor Dalmau. Hovorí sa, že dejiny aľudské osudy sa opakujú. Práve to sa stalo aj Víctorovi. Vroku 1939 sa ako vojnový utečenec dopravil do Čile na lodi nádeje a po Pinochetovom puči v roku 1973 musel aj srodinou nanovo emigrovať. Keďže sa nemohol vrátiť do vlasti, kde bol stále pri moci Franco, emigroval do vtedy demokratickej Venezuely. Keď frankistické represie vŠpanielsku zoslabli ado krajiny sa dalo vrátiť, Víctor ajeho rodina stáli pred dilemou, či je ich vlasťou Španielsko, kde sa za tie roky všetko zmenilo, alebo Čile, kde si našli prácu apriateľov.
Predobraz vreálnej postave
To je vkrátkosti zápletka románu, ktorého jeho autorka, čilská spisovateľka Isabel Allende (1942) je unás už známa. Zjej mimoriadne bohatej románovej tvorby bolo do slovenčiny doteraz preložených osem titulov, vrátane toho najslávnejšieho Dom duchov (La casa de los espíritus, 1982), ktorým sa zaradila kplejáde slávnych autorov magického realizmu. Jeho stopy nájdeme aj vrománe Dlhý lupeň z mora, hoci spisovateľka sa vposledných rokoch uberá novými umeleckými cestami. Ako sa neraz vyjadrila, vkaždom zjej románov je niečo zjej života. Jej postavy majú často predobraz vrealite. Vtomto prípade bol predobrazom protagonistu španielsky emigrant Víctor Pey Casado. Spisovateľka ho spoznala, ako uvádza aj vzáverečnom Poďakovaní, vo Venezuele, v čase, keď tam sama žila ako emigrantka (pripomeňme, že bola neterou zvrhnutého čilského prezidenta Allendeho). Víctor jej rozpovedal svoju životnú odyseu, ako sa po vojnových útrapách dostal aj srodinou do francúzskeho koncentračného tábora, kde španielskych emigrantov nečakali sotvorenou náručou, aakou nádejou pre nich bola možnosť začať nový život vČile, ktorý násilne prerušil vojenský prevrat vroku 1973. Víctora, ktorý bol priateľom prezidenta Allendeho, internovali akruto mučili. Keď sa mu podarilo zväzenia oslobodiť, emigroval do Venezuely.
Vdnešných časoch vojny za našimi hranicami, jej krutosti aobetí, migrácie, vykorenenosti, pomôže čítanie románu Dlhý lupeň z mora väčšmi otvoriť oči alepšie pochopiť veci, ktoré sa dejú okolo nás.
Tento román však nie je len oútrapách ahrôzach, ktoré so sebou priniesla španielska občianska vojna, oživote vemigrácii, o vojenskom prevrate vČile a ohľadaní koreňov, ale aj oláske aspletitých partnerských arodinných vzťahoch. Isabel Allende sa opäť prejavuje ako mimoriadne talentovaná rozprávačka. Stretávame tu viacero podôb lásky, od mladíckeho ošiaľu azakázanej lásky až po zrelú materinskú apartnerskú lásku, vktorej sa koncentruje to najpodstatnejšie zo života, ale ktorej nechýba ani vášeň. Tému zrelej lásky spisovateľka, stále príťažlivá aenergická osemdesiatnička, ktorá vosobnom živote už veľa prežila, úspešne rozvíja najmä vosvojich posledných románoch. Jedným znich je aj román Japonský milenec (Slovart, 2018). Do slovenčiny ho preložila Eva Palkovičová, ktorú dnes už môžeme považovať za „dvornú“ prekladateľku próz Isabel Allende a slovenská verzia jej najnovšieho románu nestráca nič zkvalít svojej pôvodiny.
Paulína Šišmišová (1953)
Romanistka, pôsobila na FiF UK vBratislave. Venuje sa reflexii aprekladu literatúry písanej po španielsky. Je spoluautorkou monografie Cervantesov Don Quijote na Slovensku avo svete (2021) a desiatok štúdií ovýznamných postavách španielskej ahispanoamerickej literatúry afilozofie (J. L. Borges, C. Fuentes, J. Ortega y Gasset, E. Sabato, M. de Unamuno ainí).
Isabel Allende: Dlhý lupeň zmora
Preklad: Eva Palkovičová
Bratislava: Slovart, 2023
