ղľáԾ
SDmitrijom Kapitelmanom oantisemitizme aemigrácii.
Venujete sa autofikcii. Hlavnou témou vášho písania je vlastná rodina, najmä mama aotec.
Môj otec je Žid, pochádza zo starej ukrajinskej rabínskej rodiny. Moja mama zasa prišla do Kyjiva zMoldavska, zrodiny, kde sa bežne vyskytoval antisemitizmus. Paradoxy charakterizujú celý môj život. Vyrástol som vzáverečných rokoch ZSSR. Hovorili sme po rusky a považovali sme sa za Ukrajincov.
Vo svojej druhej knižke sa na niekoľko mesiacov vraciate do Kyjiva a píšete, že máte viac životov aviacero rodičov. Vtedajšia mama sa líši od súčasnej mamy, vtedajší otec od súčasného otca. Ako si spomínate na prvé roky?
Hovorím tomu obdobiu môj prvý štátny život. Pre dieťa to bol krásny svet amoji rodičia mi pripadali ako ideálny pár. Vôbec som si neuvedomoval hlboké rozpory medzi nimi. Mal som rád všetko okolo seba, nikde inde som nebol, to bol celý môj svet. Hoci mama aotec pochádzali zrôznych krajín akultúr, ich osud bol veľmi podobný – obaja vyrástli vdiktatúrach a neslobode. Jednotlivec bol vtedy sústavne vspore so štátom, ktorý ho na každom kroku kontroloval.
Vroku 1991 Ukrajina po referende vyhlásila nezávislosť. Čo to znamenalo pre vašu rodinu?
Bola to veľká udalosť. Radosť nám však kazila obrovská ekonomická neistota. Pokračovala éra hospodárskeho chaosu ahlbokého prepadu, ktorý trval už niekoľko mesiacov. Aj našu rodinu kríza postihla veľmi tvrdo. Rodičia začali vážne uvažovať oemigrácii, najprv o Izraeli, napokon sa rozhodli pre Nemecko.
Zažívali ste ako dieťa antisemitizmus?
Samozrejme, ten bol vSovietskom zväze vždy prítomný avýrazný, od slovných útokov až po pogromy. A oveľa okatejší avýraznejší ako napríklad vNemecku, kde sa, samozrejme, vyskytuje tiež. Nemci si pre svoju historickú vinu apre prísnejšie kontroly atresty zo strany štátu dávajú oveľa väčší pozor na to, čo vyslovia nahlas. Vbývalých krajinách ZSSR bol antisemitizmus jedným zmnohých rasizmov.
Ako sa protižidovské nálady prejavovali?
Napríklad vkritike politikov. Vslobodnej Ukrajine sme mali viacero židovských lídrov vparlamente avo vláde. Nejeden náš známy dával vinu za korupciu „židovským pajácom“ apritom vedel, aký máme sotcom pôvod. Pýtal som sa ho, naozaj si myslíš, že v zlodejčine je rozhodujúce židovstvo? Stavajú si dotyční nebodaj znakradnutého zlaté synagógy? Alebo skôr peniaze vyvážajú ako všetci ostatní do Monaka atam si za ne kupujú vily ajachty?
Rodičia vám zo strachu dokonca zmenili meno.
Áno, volal som sa Ramaškan, čo bolo priezvisko maminho prvého manžela. Kapitelman je vUkrajine očividne židovské meno, tak sa označovali rabíni, ktorí rozumeli Tóre ačítali hebrejské texty, jednoducho kapitoly. Mama sotcom sa báli, že budem mať pre priezvisko celý život problémy. Otcova rodina si pre svoj pôvod veľa vytrpela. Chápem ich, mysleli to dobre, ale ako dospelý som sa rozhodol, že sa vrátim ksvojmu skutočnému menu.
Váš otec je matematik. Čo preňho znamená judaizmus?
Väčšmi veril číslam ako svätým textom. Jeho otec, môj dedo, mu to veľmi vyčítal. Mali zložitý vzťah. Otec ako ateista deda, povolaním účtovníka, často provokoval. Čo zo svojej viery vôbec máš? Pracuješ pre gójov, bývaš vmizernej bytovke chruščovka, štyri-päťkrát denne sa modlíš, aletvoj život je stále rovnako biedny. Kde je tvoj Boh? Prečo ti vZSSR nikdy nepomôže? Boh ti dokonca zakazuje dávať úplatky, apreto sa máš ešte horšie ako ostatní!
Obe vaše knihy rozoberajú generačné inázorové spory srodičmi a identitu v exile. Mama aotec sa vNemecku plne neintegrovali, žijú vruskojazyčnej komunite, necítia sa tam doma.
Píšem onich kriticky, no sláskou. Záleží mi na nich atrápi ma, čo prežívajú aako rozmýšľajú. Oni veria ruskej štátnej propagande. Je to pre mňa bolestné. Je to hrozný paradox, lebo ich ekonomická situácia sa vNemecku výrazne zlepšila, no spoločnosť si všímajú málo, sú celkovo spokojnejší apokojnejší ako kedysi doma v ZSSR. Zato mňa hlboko znepokojuje, kam sa dnes nemecká spoločnosť uberá. Väčšinu života som strávil vLipsku a vbývalej NDR vyhráva volebné prieskumy extrémistická Alternatíva pre Nemecko! Volila by ju tretina občanov. Hoci som sa integroval apíšem vnemčine, mám ksvojej domovine rozporuplný vzťah.
Aké bolo pre osemročného prísť do Lipska azačať od začiatku?
Nemecko post-sovietskych Židov pozvalo, prišli sme legálne. Zámerom bolo obnoviť židovský život, ktorý po holokauste takmer zanikol. Lenže skončili sme na okraji Lipska vpaneláku plnom neonacistov. Bežne som videl rasistické útoky, bitky – boli to drsné deväťdesiate roky. Za svoju úlohu považujem aj pripomínať, čo všetko sme prežili. Píšem o skúsenosti Ukrajinca vo východnomNemecku, ale ľudia mi hovoria, že môj príbeh oemigrácii sa týka aj tých, ktorí odišli zIránu či zJužnej Ameriky.
Ako teraz, dospelý, vnímate svoju identitu?
Žijem vNemecku tridsať rokov, píšem po nemecky, verejne diskutujem vnemčine. Nacionalizmus považujem za jed, ktorý otravuje jazyk aj životy. Zároveň chápem, že vlastenectvo dnes vUkrajine spája občanov adodáva im silu brániť sa pred agresorom. Bridí sa mi ruský národný imperializmus, všetky druhy autokracie aj módna iliberálna demokracia. Už zo mňa nikdy nebude pravý Nemec ani ozajstný Ukrajinec auž vôbec nie dobrý Žid. Som človek jazyka, verím vautonómiu ľudskej bytosti. Najväčšiu slobodu mi, paradoxne, poskytuje jazyk, ktorý chcel kedysi mojich predkov zničiť – nemčina.
Ako prežívate totálnu ruskú vojnu, ktorá sa začala 24. februára 2022 útokom na vaše rodné mesto?
Akoby tridsať rokov od odchodu razom zmizlo. Akoby som bol stále tam. Nesmierne to bolí.
Dmitrij Kapitelman (1986)
Nemecký spisovateľ, novinár ahudobník. Narodil sa vKyjive aako osemročný sa srodičmi presťahoval do Nemecka. Vyštudoval politológiu a sociológiu na univerzite v Lipsku a žurnalistiku v Mníchove. V roku 2016 vydal úspešnú knihu oiniciačnej ceste do Izraela Úsmev môjho neviditeľného otca, za ktorú získal niekoľko ocenení. Nasledovala knižka Formalita vKijive (2021), za ktorú dostal cenu za najlepší román s rodinnoutematikou. Pravidelne píše pre nemecký týždenník Die Zeit.
Foto: Christian Werner
