ԾPetra ChorvátaLichtenfeld – Jedno meno, dvaosudyje bohatá na fakty i príbehy.
Loď Pentscho sa 18. mája 1940 vydala zBratislavy na dobrodružnú plavbu do rumunského prístavu Sulina vústí Dunaja. Bola preplnená anie veľmi stabilná, lebo na palube bolo 508 cestujúcich. Peter Chorvát vo svojej knihe Lichtenfeld – Jedno meno, dva osudy píše: „Rieke neprekážalo, že pasažiermi na tomto plavidle sú Židia – ľudia prenasledovaní, ktorí si týmto odchodom, resp. útekom zachraňujú holé životy. Rieka sa im chrbtom neotočila.“
Cestujúci na lodi, medzi nimi aj tridsaťročný učiteľ telocviku, ale predovšetkým známy boxer azápasník Imrich Lichtenfeld, mali síce vybavené všetky dokumenty potrebné na cestu do Palestíny, ale kvárila ich neistota. Vo východnej časti Stredozemného mora operovali už vojnové lode Talianska, ktoré práve vroku 1940 vstúpilo do vojny. Loď Pentscho napokon stroskotala pri neobývanom ostrove. Lichtenfeld sa chcel spolu stromi mladými mužmi pripojiť kčeskoslovenským vojakom na frontoch Blízkeho východu, preto sa na člne vydali na cestu za záchranou do blízkosti ostrova Kréta. Spozorovala ich britská letecká hliadka, ktorá privolala britský torpédoborec. To bola záchrana pre všetkých, vrátane vyše 500 stroskotancov.
Dramatické osudy Imricha (Imiho) Lichtenfelda tvoria druhú časť Chorvátovej knihy. Autor je historik, pôsobí vo Vojenskom historickom ústave avynaložil veľké úsilie, aby nazhromaždil pozoruhodný materiál oImim ajeho otcovi Samuelovi, ktorý zostal aj smanželkou vBratislave.
Bohatá na fakty apríbehy je aj prvá polovica knihy, venovaná Samuelovi Lichtenfeldovi, rodákovi zMliečna pri Šamoríne. Vmladosti ešte v19. storočí prešiel svetom cirkusov, vktorých sa vlastne rodili rozličné vetvy ťažkej atletiky – zápasenie, box, vzpieranie. ASamuel bol pri tom aj neskôr vprvej Československej republike, keď organizoval vBratislave športové kluby ťažkej atletiky. Ešte výraznejšiu úlohu zohrával vbudovaní policajných orgánov vmeste na Dunaji. Vážili si ho aoceňovali za riešenie mnohých závažných trestných činov, najmä lúpeží na viacerých miestach Slovenska.
Mimoriadne významnou časťou aktivít Samuela aImiho, mladšieho zo Samuelových dvoch synov, bolo zavádzanie prvkov sebaobrany do bežnej činnosti bezpečnostných zložiek. Votcovom prípade to bolo šírenie japonského džiu-džicu. Vprípade Imiho išlo ojeho vynález ,,krav maga“, čo vhebrejčine znamená boj zblízka. Zárodky tohto systému boja sa formovali vzrážkach, ktoré vyvolali násilné formy antisemitizmu a útoky na židovské obyvateľstvo vBratislave vrokoch 1938 až 1940. Imi ajeho vrstovníci sa im museli brániť.
Mladý Lichtenfeld to potom využil pri výcviku príslušníkov oddielov židovského odboja vPalestíne aneskôr aj vizraelskej armáde. Krav maga bol spočiatku akoby ,,výhradným vlastníctvom“ bezpečnostných aarmádnych zložiek. Anielen vIzraeli; vrokoch 1958 – 1960 pôsobil Imi (v Izraeli je známy ako Imi Sde-Or) ako inštruktor vbezpečnostných zložkách Etiópie cisára Haile Selassieho. Dnes je krav maga zaradený už do učebných osnov izraelských škôl atrénuje sa vkluboch po celom svete.
Imi sa vroku 1960 zosobášil sIlanou, rodáčkou zHričovského Podhradia, ktorej sa podarilo spolu sdvomi malými synmi prežiť holokaust aneskôr sa vysťahovať do Izraela. Prežili spolu 40 rokov až do jeho smrti vjanuári 1998. Jeho rodičia také šťastie nemali. Otec Samuel amama Jana neprežili holokaust napriek tomu, že mali aj ,,určitú dočasnú ochranu“ niekoľkých bývalých Samuelových kolegov zPolicajného riaditeľstva v Bratislave azÚstredia štátnej bezpečnosti. Zahynuli v roku 1944.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval vdenníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.
Peter Chorvát: Lichtenfeld. Jedno meno, dva osudy
Bratislava: Marenčin PT, 2023