ղľáԾ
ʰíObchodu na korzesa odohráva vo východoslovenskom mestečku počas druhej svetovej vojny vpredvečer deportácií Židov do koncentračných táborov.
Židovská majiteľka bezcennej galantérie vdova Lautmanová je obeťou zločinnej mašinérie, no vek aduševný stav jej už neumožňujú plne si to uvedomiť.
Takéto šťastie vnešťastí nemá stolár Tóno Brtko, ktorý sa vrýchlom víre udalostí stáva zdobrého malého človeka-milión nástrojom politiky vojnového štátu, arizátorom, spolupáchateľom. Zároveň je však ďalšou obeťou režimu, ktorý nepodporuje, no nemá dosť sily aodvahy sa mu postaviť.
Prvýkrát vGrosmanovom rodnom jazyku
Dráma Brtka aLautmanovej, plná typických grosmanovských tragikomických motívov, sa odohráva vkomornom prostredí málo navštevovaného obchodu na hlavnej ulici, po ktorej sa pohybujú vedľajšie postavy, reprezentujúce spoločensko-politické rámce tej doby. Vojna sa vmestečku spočiatku objavuje len vpodobe neurčitej výstrahy, zlovestného echa, napríklad vúvodnej scéne svojenským transportom, no nakoniec sa aj tu naplno prejaví a tragédia za zatvorenými dverami Lautmankinej galantérie sa mnohonásobne zduplikuje na námestí – deportácie sa začali...
Tento dobre známy príbeh je súčasťou česko-slovenského kultúrneho kánonu už takmer šesť desaťročí vslávnej filmovej aj menej známej literárnej podobe (novela vyšla prvýkrát vroku filmovej premiéry – 1965). Väčšina ľudí dielo vníma prostredníctvom filmu, vktorom znie slovenčina významných hercov svojej doby Jozefa Krónera, Františka Zvaríka či Martina Gregora. Ak však hovoríme opróze Obchod na korze, treba si uvedomiť, že ju Grosman vytvoril včeštine, ako takmer celé svoje beletristické dielo. Autor sa počas svojho života jeho prekladom do slovenčiny nezaoberal, „poslovenčila“ ho až Marta Hlušíková, ktorá vroku 2017 preložila aj inú Grosmanovu novelu Nevesta.
OGrosmanovom literárnom diele vo všeobecnosti platí, že jeho jazyková podoba predstavuje pre okruh literárnych historikov aznalcov spisovateľovej tvorby stále otvorený problém. Hlušíkovej preklad pridáva ktejto téme ďalší podnet na diskusiu. Obchod na korze treba vnímať ako text, ktorý sa postupne žánrovo menil od poviedky cez literárny afilmový scenár až po novelu. Jednotlivé verzie obsahujú rozlične aktívnu slovenskú jazykovú vrstvu. Kým poviedka Pasca, ktorá bola zárodkom neskoršieho filmového príbehu, vznikla vprvej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia ešte vslovenčine ado češtiny ju preložil Gabriel Laub, neskôr už Grosman písal po česky. Nebol to však „čistý“ jazyk. Autor občas zámerne využíval slovenskú lexiku aregionalizmy odkazujúce na konkrétny, humenský priestor, do ktorého bol dej novely aj filmu situovaný. No prítomná je aj „ponorná“ slovakizácia českého textu spisovateľom, ktorý začal češtinu ako literárny jazyk používať až vpokročilej dospelosti anikdy ju bezchybne neovládol. Táto vrstva sa prejavila lexikálne, ale najmä morfologicko-syntakticky, napríklad nezámerným poslovenčovaním vskloňovaní apodobne. „Zostatkovú“ slovenčinu zGrosmanových dvoch kníh publikovaných vdruhej polovici šesťdesiatych rokov starostlivo odstránila jazyková redakcia pražského nakladateľstva Mladá fronta. Oskutočnej úrovni jeho češtiny si možno urobiť konkrétnu predstavu zrukopisov dochovaných varchívoch aprípadne aj zprvého, porevolučného vydania románu Z pekla štěstí, ktoré už po Grosmanovej smrti vyšlo vroku 1994 abolo kritizované zanízku úroveň redakčnej práce.
Hlušíkovej prekladateľský prístup jestriedmy, nemožno jej vyčítať samoúčelné experimentovanie či neprimerané riešenia, ktoré by zásadne skresľovali vyznenie novely ako celku. Pravda, je tu viacero drobných problémov. Napríklad falošní slovanskí priatelia v lexike. Za všetky aspoň jeden príklad: české slovo „prohnanost“ určite neznamená „prehnanosť“ (s. 120), teda zveličenosť či prepiatosť, ale chytráctvo či ľstivosť. Prekladateľská „pietnosť“ však vyvoláva aj otázku, či typický grosmanovský výraz, teda regionálno-slovenský „falš“ nebadane prítomný vjeho češtine, nebol zbytočne nivelizovaný bez toho, aby prekladom do slovenčiny vznikla nová literárna hodnota.
Obohatené slovenské vydanie
Kniha ako celok však našťastie čosi nové ponúka. Je vybavená niekoľkými unikátnymi rodinnými fotografiami aspomienkovým predhovorom spisovateľovho syna Georga (Jiřího) Grosmana, ktorý prináša pár zaujímavých podrobností zpražského aneskoršieho izraelského života rodiny Grosmanovcov. Autorka rozsiahleho doslovu historička Michala Lônčíková sa zase pomerne podrobne venuje všeobecnejším kultúrnym ahistorickým otázkam, okolnostiam vzniku filmu, mapuje jeho kritickú reflexiu areaguje aj na niektoré dobové verejné kontroverzie, ktoré Obchod na korze vyvolal, napríklad diskusiu ojeho „protislovenskosti“.
Radoslav Passia (1977)
Literárny vedec apublicista.
Ladislav Grosman: Obchod na korze
Preklad: Marta Hlušíková
Bratislava: Ikar, 2022
