Recenzia
Július Lőrincz
23.02.2023

Fakty, dobrodružstvo i dráma

Písal sa 5. november 1991, keď vo vodách Atlantiku vblízkosti ostrova Tenerife našli mŕtve telo 68-ročného mediálneho magnáta Roberta Maxwella. Smrť tohto muža, ktorý pochádzal zPodkarpatskej Rusi, je doteraz záhadou.

Maxwellova jachta Lady Ghislaine vplávala deň predtým do prístavu Santa Cruz vsevernej časti Tenerife. Večer vystúpil na breh, večeral vmeste, vrátil sa na jachtu, vybavil nejaké telefonáty avo svojej kajute si ľahol do postele. Ešte po štvrtej ráno ho videl jeden člen posádky stáť na palube. Akoby čakal na východ slnka. O9.45 loď zakotvila vLos Cristianos vjužnej časti Tenerife. Telefonáty mu prepájali do kajuty, ale hovory nedvíhal. Nebolo ho, Robert Maxwell už nebol na jachte. Podvečer, keď už zapadalo slnko ahelikoptéra pátracej služby sa vracala na základňu, zbadal pilot škvrnu na mori. Spustil sa nižšie ana hladine uvidel holého chlapa sroztiahnutými rukami a nohami. Na brehu ho identifikovali ako Roberta Maxwella.

Britský novinár aspisovateľ John Preston napísal strhujúcu biografiu nasýtenú faktami, dobrodružstvom idrámou. Tri roky strávil výskumom apísaním. Za knihu Pád. Záhada Roberta Maxwella získal vroku 2021 prestížne ocenenie Costa Book Award atento rok vyšla vkvalitnom slovenskom preklade Jany Kutášovej Trajtelovej vo vydavateľstve N Press.

Robert Maxwell sa narodil vjúni 1923 vPodkarpatskej Rusi, vtedy ešte súčasti Československa, vmestečku Solotyvno. Bol tretím dieťaťom aprvorodeným synom v chudobnej židovskej rodine Hochových. Dohromady bol z deviatich detí, dve znich zomreli ešte vrannom detstve. Rodina sa tlačila vdvojizbovom drevenom domčeku shlinenou podlahou. Novorodenci abatoľatá spali vpostieľkach zavesených na lanách zo stropu. Preston píše, že ,,v noci museli vyzerať ako flotila malých člnov plaviacich sa tmou“.

Jan, neskorší Robert Maxwell, doma hovoril vjazyku jidiš, ale ako mnoho iných detí vSolotyvne vedel aj po maďarsky, česky arumunsky. Veľa čítal. Ztých čias si pamätal najmä tri veci: ,,Bolo mi veľmi zima, bol som hladný aveľmi som miloval svoju matku.“ Tá sa vňom videla tiež. Podľa jeho slov bola presvedčená, že je požehnaný apredurčený zmeniť svet: ,,Môj chlapec bude jedného dňa slávny.“

Mala pravdu, lenže ona sa toho už nedožila. Spolu sňou zomreli v plynových komorách v Osvienčime jeho dve sestry, brat astarý otec. Otca zastrelili vtom istom tábore. Dve sestry prežili akoby zázrakom. Jedna z nich v koncentračných táboroch Mauthausen aBuchenwald.

Maxwell si do konca života vyčítal, že ako šestnásťročný odišiel vroku 1939 zo Solotyvna a rodinu nechal napospas osudu. Vojna bola na spadnutie a jeho cesta viedla cez Budapešť, Belehrad, Bejrút a Marseille až do Londýna. Menil si mená, vojenské jednotky, učil sa jazyky – pribudla francúzština, nemčina aangličtina. Obdivoval Winstona Churchilla: ,,Tak ako Winston, chcel som bojovať ďalej.“ Legendárny poľný maršal Montgomery mu udelil na jar 1945 Vojenský kríž. Týždeň potom zamieril na armádnej motorke do Paríža, kde sa oženil so svojou veľkou láskou Elisabeth Meynardovou, teda Betty (mali spolu osem detí), ktorá pochádzala zo zámožnej avzdelanej francúzskej protestantskej rodiny.

Po vojne pôsobil vbritskej sekcii spojeneckej misie vBerlíne, kde sa zoznámil sFerdinandom Springerom, jedným zrodinnej vetvy známych nemeckých vydavateľov. Springerovci mali na sklade obrovské množstvo rukopisov vedeckotechnickej literatúry, ktorú potom začal vydávať Robert Maxwell vo Veľkej Británii. Neskôr vyšlo najavo, že prostriedky na tento projekt získal od britskej spravodajskej služby MI6.

Prišli iné veľkolepé projekty, o. i. založenie vydavateľskej a distribučnej spoločnosti Pergamon, úspešný boj o získanie londýnskeho denníka Daily Mirror, záchrana azískanie upadajúceho New York Daily News a všetkým sa prelínal súboj siným vydavateľským magnátom – Rupertom Murdochom.

Anakoniec je tu tridsať rokov neobjasnená smrť. Bola to nehoda, vražda alebo samovražda? Vdova Betty nepripustila samovraždu, lebo to bolo podľa nej vrozpore s Bobovou povahou. Podozrievala aj posádku jachty.

Aj Preston naznačuje spravodajské služby vpozadí. Ale vzápätí spochybňuje aj tieto náznaky. Izraelský Mosad? Vari by mu päť dní po tom, ako ho zlikvidovali, vystrojili takmer štátny pohreb?! Mimochodom, vJeruzaleme bola na obradoch aj skupina černobyľských školákov, ktorým Maxwell zariadil, aby ich dopravili lietadlom do Izraela aposkytli im liečbu.

,,Jeho smrťou odišiel zo scény kolos... Môžete ho milovať alebo nenávidieť, jemu podobný tu už nikdy nebude,“ napísal oRobertovi Maxwellovi jeho priateľ, známy britský komentátor Joe Haines.

John Preston: Pád. Záhada Roberta Maxwella

Preklad: Jana Kutášová Trajlerová

Bratislava: N Press, 2022