Gerdur Kristný je islandská spisovateľka, ktorá sa venuje predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Píše básne, detské knihy ayoung adult literatúru, tedaknihy pre mladých dospelých. Niektoré zjej detských kníh boli adaptované aj ako divadelné predstavenia. Kristný za svoju tvorbu pre deti amládež získala islandskú knižnú Cenu za detskú literatúru (2003). Slovenský čitateľ má možnosť stretnúť sa sjej tvorbou vknihe shororovými afantastickými prvkami snázvom Tiene vkresle. Kniha získala Cenu islandských kníhkupcov vkategórii Najlepšia detská kniha roka (2008) aCenu Západoseverskej rady za literatúru pre deti amládež (2010).
Dej príbehu je aj podľa vyskytujúcich sa predmetov (vyklápací telefón, CD srádiom, popularita Justina Timberlakea) zasadený do začiatku 21. storočia. Využitím listov sa však rozprávačka príbehu vracia späť do 20. storočia, do roku 1918 a obdobia, keď sa po príchode lode z Dánska doReykjavíku rozšírila španielska chrípka.
„Ocko vravieva, že dejiny nám umožňujú zhovárať sa smŕtvymi.“ (s. 63) Zautorkinho rozprávania cítiť záujem o islandskú kultúru, ktorá si váži históriu auctieva národné umenie (napr. pálenie vatry na Silvestra, recitovanie básne islandského básnika aspisovateľa Davída Stefánssona, hranie skladieb skladateľa Atliho Heimir Sveinssona), no zároveň aj moderné aliberálne postoje (napr. voči genderovým rolám vmanželstve). Je to aj čaro počasia severskej ostrovnej krajiny, ku ktorej patrí dážď, pochmúrne a ťaživé mraky, striedajúce sa svetrom aneskôr aj snehom.
Pre autorku Kristný je charakteristická aj záľuba vseverskej mytológii aislandských legendách. Vjednom zrozhovorov sa zmienila oviere Islanďanov vexistenciu duchov. Ide teda ospojitosť islandskej histórie so španielskou chrípkou aveľkým počtom mŕtvych, sktorými sa chceli preživší spojiť prostredníctvom špiritistických seáns: „Vdome Benonýho sa konali špiritistické seansy. Schádzali sa sem ľudia, ktorí veria vposmrtný život, ausporadúvali tu seansy. Medzi stenami lietal nábytok. Videl som to na vlastné oči. Sedeli sme tu anašich tvárí sa dotýkali ruky zosnulých.“ (s. 100)
Eyja, hlavná hrdinka príbehu, je štrnásťročné dievča, ktoré sa srodičmi presťahovalo do nového bytu. Prežíva smútok zrozchodu, vškole stretáva nových ľudí atvorí si priateľstvá. Náročnejším čitateľom možno bude prekážať jednoduchšia skladba viet. Eyjino rozprávanie však zodpovedá veku tínedžerky, teda nie je zdĺhavé avystihuje jej momentálne citové rozpoloženie. Záhadnou postavou sa javí Eyjin priateľ Sölvi. Zopisov sa dozvedáme, že je približne v10. ročníku, nosí modrú vetrovku aofina mu padá do očí. Eyji sa však zdá zvláštne, že sa zjaví vždy nenápadne, no najmä vtedy, keď ho najviac potrebuje. No keď ho Eyja napríklad odfotí, na fotke vyzerá rozmazane, a keď Eyja túži, aby ho niektorá zkamošiek konečne zazrela, nikdy sa tak nestane. ZEyjinho rozprávania tak čitateľ nadobúda dojem, že si ho vymyslela alebo je to duch. Ku koncu knihy je posledná možnosť viac než predvídateľná, pretože Sölvi sa čoraz častejšie zaujíma oHallu, dievča, ktoré mu písalo listy anechalo ich vzačarovanom kresle.
Kniha nadobúda prvky gotického románu. Markantná je temná apochmúrna atmosféra príbehu, odohrávajúca sa vdaždivom ahmlistom jesennom počasí. Objavuje sa aj prekliatie vpodobe kresla, vktorom je uväznená duša človeka média, zmienka ošpiritistických seansách a nadprirodzené bytosti (duchovia Sölvi a Benoný Óttarsson, majiteľ začarovaného kresla). Súčasťou je aj odhodlaná dievčenská hrdinka, bojujúca proti zlým silám a ochraňujúca svoju rodinu. Nenaplnená láska kduchovi Sölvimu dokresľuje celkové romantické naladenie knihy. Napätie sa tvorí medzi prítomnosťou atajomnými udalosťami zminulosti. Čitateľ postupne odkrýva súvislosti medzi španielskou chrípkou achorobou Eyinho otca, kreslom ajeho majiteľom, medzi Sölvi aHallou, racionálnym airacionálnym.
Oceniť možno aj vizuál a grafické spracovanie knihy, na ktorom sa podieľala Klára Štefanovičová. Obálka predznamenáva prostredie cintorína s Eyjou a Sölvim, zahaleným do jemného šera, predsádky zasa indikujú, čo sa skreslom stane na konci príbehu. Napriek značnej miere predvídateľnosti príbehu knihu ocenia predovšetkým násťroční čitatelia, obľubujúci mysteriózne príbehy sjemnou dávkou romantiky afantastiky.
Gerdur Kristný: Tiene vkresle
Ilustrácie: Klára Štefanovičová
Preklad: Ján Zaťko
Bratislava: Brak, 2022