ղľáԾ
V literatúre pre deti a mládež za rok 2021 sa najväčšmi darilo literatúre faktu.
Rok dobrých faktov abásní
Literatúra pre deti amládež 2021
Hodnotenie literatúry pre deti mládež 2021 je pre prehľadnosť rozdelené na spoločenskú prózu pre deti a tínedžerov, inštruktívnu literatúru, texty s ne-estetizovanou náučnou funkciou a poéziu. Práve tituly z poézie a literatúry faktu priniesli do svojich kategórií vítané osvieženie.
Vroku 2021 sa najväčšmi darilo literatúre faktu, čo sme naznačli názvom štúdie, ktorým odkazujeme na originálnu publikáciu Rok dobrých správM. Smatanu. Zuvedeného žánrovo-tematického subsystému literatúry pre deti amládež dávame do pozornosti aj tituly Obyčajné zázraky (S. Kováčk); Matematici, ja aty (P. Bero); Vitaj vmúzeu (A. Kellö Žačoková); շé徱 (A. Kellö Žačoková); Bitky abojiská (R. Mocpajchel) aVíťazstvá aprehry 1918 – 1945 (R. Beutelhauser), ktoré by mohli využiť vo výučbe učtelia primárneho asekundárneho stupňa vzdelávania. Vporovnaní spredošlými rokmi sa veľmi dobre darilo poézii, po šiestich rokoch ju obohatil výborný poet V. Šefčík zbierkou á. Podnetné akultivované sú aj knihy poézie Nepopieraj netopiera (M. Demák), ܲá (E. Škandíková, T. Oľhová, V. Janček) aň / ܳáԾč (E. Luka). Zo spoločenskej prózy pre deti zhľadiska žánru vynikol game book Havran vokne, Galandia ainé príbehy (Z. Mojžišová), zhľadiska zručnosti písania ahumoru kniha Pozor, bodkovaný pes! (V. Šikulová). Zprózy pre deti ďalej odporúčame Mimi aLíza – Záhrada (K. Moláková); Modré srdce skečupovým fľakom (M. Hlušíková) aKrpci ztretieho vchodu (P. Gärtner). Vspoločenskej próze pre tínedžerov, ako takmer každý rok, nevyšlo nič originálne.
Spoločenská ó pre deti
Úspešná autorka pre dospelých Zuzana Mojžišová vydala už tretiu knihu pre mladšieho čtateľa Havran vokne, Galandia ainé príbehy (Artforum, il. autorka), ktorú možno adresovať recipientom staršieho školského veku. Titul je zaujímavý najmä zhľadiska genológie akompozície. Na prebale je uvedené, že ide ogamebook, čo znamená, že čtateľ si môže vyberať, ako bude príbeh pokračovať. Autorka mu zväčša ponúka dve možnosti pokračovania . Tým vzniká mnoho príbehov aviacero záverov jedného z nich, pričom príbehy môžu vyústiť aj do jedného spoločného záveru: „pokračovanie zo strany 44 alebo 87 alebo 187“ (s. 55). Pri väčšom množstve príbehov azáverov je samozrejmé, že niektoré znich sú slabšie. Uvedený interaktívny autorský zámer môže mať motivačnú funkciu vo vzťahu kčtateľovi ajeho čítaniu, on rozhoduje, napríklad podľa svojich čtateľských záujmov, ako bude príbeh pokračovať. Vďaka tomu sa môže cítiť ako rovnocenný partner literárnej komunikácie: „Vtejto chvíli začínaš aj ty ovplyvňovať príbeh knižky, ktorú držíš vrukách; je iba na tebe, kde budeš včítaní pokračovať.“ (s. 7) Podobne sa domnieva irecenzentka Katarína Vargová (2022, Knižná revue, 32/1, s. 9). Protagonistkou väčšiny textov je dvanásťročná Johanka. V náracii sa často premyslene pracuje sdobrodružstvom, tajomstvom anapätím, ako aj sfantastikou. Na pozadí jednotlivých udalostí sa zobrazuje vzťah Johanky ajej mamy: „Johanka zatvorila oč apriala si byť niekde celkom inde, nerada, ale musela priznať, že si priala, aby tu sňou bola mama.“ (s. 72) Vďaka tomu texty pôsobia kompatibilne, a preto jeden zpríbehov, poukazujúci na totalitný režim, vktorom Johanka vôbec nevystupuje, ani nie je organickou súčasťou knihy. Keďže zhľadiska epickej šírky ide vporovnaní sostatnými odlhšie rozprávanie, jednoducho ztitulu vyčnieva. Miestami je nevhodná syntaktická skladba vety, napriek menším výhradám ide oprínosný počn do slovenskej literatúry pre deti amládež.
Pôvabne vtipný príbeh onezbednom dalmatíncovi Dunčovi napísala oceňovaná autorka pre dospelých Veronika Šikulová: „Obsah Dunčovho žalúdka: kamene, špagátiky, lego, želiezko, gombík, mackovo očko, papieriky, kúsok vrchnáka zminerálky...“ (s. 12) Pozor, bodkovaný pes! (Slovart, il. Oksana Paliy) predstavuje trpezlivú snahu rodiny ovýchovu psa: „– Príde jar, naučí sa [Dunčo]. Prišla jar. Nenaučl sa.“ (s. 18), respektíve výchovu rodiny psom. Tým sa zobrazuje starostlivá láska kpsovi, ktorý je členom rodiny, akoby malým dieťaťom, sktorým sa zaiste stotožní nejeden (nezbedný) čtateľ. Narácia je humorná, plynulá adynamická, sem-tam funkčne ozvláštnená personifikáciou zvierat avecí: „– Sem nedočahne [Dunčo], – smejú sa na lustri muchy. – Ale ja hej, – zakráda sa za muchami pavúk.“ (s. 29) Jazyk textu, určeného čtateľovi od ôsmich rokov, je živý, hravý apestrý, expresívnosť sa strieda spoetickosťou, čo vyzdvihla irecenzentka Markéta Andričíková (2022, Knižná revue, 32/1, s. 8). Dieťa prostredníctvom zážitku zistí, čo všetko príjemné inepríjemné so sebou prináša zaobstaranie psa do domácnosti.
Otextovú podobu obľúbeného animovaného seriálu RTVS Mimi aLíza – Záhrada (námet: Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Ivana Šebestová aAnna Vášová) sa postarala Katarína Moláková (Slovart, il. Ivana Šebestová, Boris Šima aK. Kerekesová). Štvrtá časť onevidomej Mime avidiacej Líze podnetne reflektuje environmentálny problém, ato hromadenie odpadu ajeho deštruktívny vplyv na prírodu. Poukazuje sa na to obrazne, napríklad zkontajnera plného odpadkov vznikne postava menom Opacha: „Brucho mala zo skrine, zbábovkových foriem dlhý krk, zo stoličky nohy anamiesto rúk rozhadzovala hrabľami amotykami.“ (s. 40) Próze sprvkom fantastiky nechýba akcia, dobrodružstvo aninapätie. Záver príbehu funkčne vyúsťuje do potreby opätovného využitia rozbitých, opotrebovaných č starých vecí.
Veľmi zručne je napísaná aj najnovšia ó Marty Hlušíkovej Modré srdce skečupovým fľakom (Slovart, il. Alexandra Just). Narátorkou aprotagonistkou je deväťročná Laura, ktorá dostala modré srdce skečupovým fľakom od Lukiho, ale jej sa viac páč jeho starší brat Viktor. Príbeh prostredníctvom ja-rozprávania zobrazuje prvé páčenie sa, sympatie kopačnému pohlaviu: „Kráčame ku škôlke anevieme, očom sa máme rozprávať. Nikdy som si nevšimla, očom sa rozprávajú tí, ktorí sú do seba.“ (s. 73 – 74) Kultivovanú naráciu vydarene dotvárajú vtipné otázky adetské filozofovanie Laurinho mladšieho brata Tomáša: „Čo tu bolo, keď ja som tu ešte nebol avy všetci ste boli opice?“ (s. 31) Kniha, určená čtateľovi od deviatich rokov, popritom tematizuje prostredie školy ahodnotu priateľstva arodiny.
Po roku vydal vlastným nákladom Peter Gärtner knihu Krpci ztretieho vchodu (il. Marta Matus), ktorá je podobná minuloročnej próze Čakanie na sneh, preto ju možno považovať za jej „letné“ pokračovanie. Autor pokračuje vzobrazení života detí vyrastajúcich na slovenskom sídliskuv90. rokoch 20. storoča. Prostredníctvom šestice „krpcov“ – troch chlapcov tretiakov atroch dievčat štvrtáčok – predstavuje rôzne dobrodružstvá aretro detské hry, ktoré sa hrávali vdobe bez moderných technológií, ako napríklad strieľanie zkuše, skákanie gumy č stavanie bunkra: „Každá sranda niečo stojí.“ (s. 12) Pri konkretizovaní niektorých hier už prevažuje deskripcia (predovšetkým vkapitole Aké ďalšie hry sme hrali). Detský čtateľ sa teda dozvie odetstve svojich rodičov, aj preto môže text osloviť dospelých recipientov. Spomienková ó má, podobne ako predošlý titul, príjemnú nostalgickú atmosféru, čo opäť podporujú ilustrácie M. Matus, ktorá si funkčne zvolila paletu troch jemných farieb.
To, ako príjemne môže byť vškole, zobrazila Gabriela Futová vknihe Šelmy vlavici (AlleGro, il. Zuzana Bočkayová-Bruncková). Narátorkou azároveň protagonistkou príbehu je deväťročná Dorotka, ktorá po presťahovaní prichádza do novej školy. Idealizovanejšia škola, čo je našťastie vtexte vyvažované menšími problémami (napríklad hádky rodičov, večne nespokojná spolužiačka), môže byť inšpiratívna pre učteľov. Invenčnosť školských aktivít, zážitkové učenie atematizovanie školskýchdobrodružstiev môže byť zas motivujúce pre žiakov. Čitateľov mladšieho školského veku určte pobavia vtipné charakteristiky rôznych typov žiakov, čo je aj graficky odlíšené názvom „Zo Školskej encyklopédie žiakov“: „Jedoš pažravý zje rád arýchlo všetko, čo nezje jeho.“ (s. 88) Zároveň sa tieto rôzne typy žiakov (Jedoš pažravý; Smiechotnica chytľavá...) konkretizujú vškolských situáciách, vktorých sa zaiste spoznajú detskí recipienti. Príbeh graficky ozvláštňujú aj ručne napísané zápisky zDorotkinho denníka č jej sloh do školy: „Jednotka ma povzbudila. Na chvíľku som zabudla, že ma vtej triede niekto neznáša. Len čo som si však na to spomenula, radosť bola preč. Potajomky som si prezerala spolužiakov, ale na nikom to neznášanie nebolo vidieť. Do kelu!“ (s. 30 – 31) Deväťročná perspektíva je presvedčvá, narácia prirodzená ahumor funkčný.
Vdruhej knihe Gabriely Futovej Ochlapcovi, ktorý rozumel psom (Slovart, il. Viliam Slaminka) je autorský zámer samozrejmý. Text poukazuje na rôzne spôsoby týrania psov, akým je napríklad nedostatočná starostlivosť, chov len pre peniaze zpredaja mláďat, tzv. množiarne, zbavovanie sa psov po vyprchaní prvotnej eufórie zo šteniatka priviazaním ostrom vlese až ich smrť. Niektoré scény zobrazujú krutosť človeka, preto je titul adresovaný čtateľovi od desiatich rokov. Priamym narátorom je dvanásťročný chlapec, ktorý rozumie svojmu psovi Jetymu, komunikuje sním, čo možno interpretovať ako jeho empatiu kpsom, ktorých vpríbehu zachraňuje. Popri tom sa upozorňuje na význam útulkov. Narácia dobrodružného príbehu je dynamická, pracuje sa v nej snapätím. Niektoré situácie však pôsobia nepravdepodobne napriek tomu, že ide ospoločenskú prózu sprvkom fantastiky. Didaktický zámer formovať empatiu čtateľa kpsom teda na viacerých miestach presvitá: „Ako môže niekto trápiť takého zlatého psíka? Avôbec, ako môže niekto trápiť hocijakého živého tvora?“ (s. 60)
Citlivosťou, fantáziou, vymýšľaním až filozofovaním disponuje osemročná protagonistka a zároveň priama rozprávačka ԳíԲ vrovnomennej próze Sone Balážovej ԳíԲ (E.J. Publishing, il. Aneta F. Holasová): „Kam sa do tenkej ceruzky zmestia všetky tie obrázky, čo nakreslí?“ (s. 97) Hrdinka sa zoznámi snajobyčajnejším až neviditeľným desaťročným chlapcom Vendelínom a snaží sa zistiť, včom je výnimočný č najlepší, aby ho ľudia neprehliadali. Narácia je prirodzená, dynamická avtipná, autorka, narátorka sa obracia aj na čtateľa. Kapitoly sú však rozkolísanej kvality, niektorým chýba výraznejší vonkajší č vnútorný dramatizmus. Na prebale titulu uvádzané vekové odporučenie – od ôsmich do dvanástich rokov – by sa mohlo posunúť nižšie.
Aktuálnymi problémami adrsnejším jazykom chce súčasných čtateľov staršieho školského veku osloviť Roman Brat. Zbierku Štyria jazdci (Ikar, il. Ján Kurinec) tvoria štyri poviedky. Vyzdvihujeme rôzne spôsoby narácie; napríklad druhú poviedku tvorí prevažne dialóg vriaditeľni dotváraný vnútorným monológom protagonistky, vtretej poviedke sa využíva forma denníka, voštvrtej rôzne priame perspektívy. Témy sú náročnejšie – domáce násilie, nacizmus, šikanovanie č pokus osamovraždu, preto by sa určenie veku naobálke – od dvanástich rokov – mohlo posunúť aspoň orok vyššie. Vpríbehoch sú miestami redundantné vety atéma lásky sa nevyhne sentimentu: „Veď celkom isto existujú aj iní chalani. Normálni, ktorí veria na lásku. Aaj keď nie na celý život, tak na takú úprimnú avrúcnu.“ (s. 143)
Súčasných čtateľov staršieho školského veku chce osloviť aj Vladimír Leksa-Pichanič zbierkou poviedok Ufo nemá wifi (Perfekt, il. Fedor Pichanič). Vo väčšine textov sa reflektuje moderná technológia, najmä online svet, internet, počítače, mobily, počítačové aonline hry, YouTube ayoutuberi. Čto sa spomínajú konkrétne hry, ak ich však čtateľ nepozná, príbeh bude preňho málo výpovedný. Autor pracuje spočítačovým komunikačným registrom, často využíva hovorový štýl plný slangov aanglicizmov. Niektoré prózy sú ozvláštnené formou, t. j. sú vo forme četu. Mnohým textom možno vyčítať verbalizmus č detailizmus, zbierka šestnástich poviedok je teda rozkolísanej hodnoty, obsahuje lepšie aj slabšie príbehy.
Hudobník aautor série Život Adama Peter Petko Opet vydal knihu Ako sa máš, Eliáš? (Ikar, il. Tomáš Hasaj), ktorá je určená čtateľom od šiestich rokov. Všestnástich krátkych príbehoch autor konvenčne tematizuje rodinné č školské zážitky prváka Eliáša. Prózy sú štandardnej kvality, miestami sa funkčne pracuje shumorom, niektoré časti sú redundantné. Každá kapitola sa začína krátkou básňou, vporovnaní spríbehmi umelecky menej hodnotnejšou. Ilustrácie T. Hasaja vtipne dotvárajú text.
Čitateľovi od jedenástich rokov je adresovaná ó Dedo Amerika apokaz(dar)ené prázdniny (SPN – Mladé letá, il. Viliam Slaminka) od Ivany Ondriovej. Protagonista arozprávač jedenásťročný Michal musí ísť cez prázdniny na ranč kdedovi, ktorého dlhé roky nevidel. Počas prázdnin sa zchlapca Miška stáva chlap Majkl. Príbeh štandardnej umeleckej hodnoty je miestami dopovedaný, didaktický č sentimentálny.
Kristína Tormová knižne vydala príbehy ODuške aLuške (Bublina, il. Zuzana Dreadka Krutá), ktoré vychádzali včasopise Bublina vrokoch 2017 – 2021. Vsedemnástich príbehoch sa autorka snaží zobraziť láskyplný svet dvojiček Dušky aLušky, hoci sa pri tom miestami nevyhne sentimentu: „Duška aLuška sa len chichotali achichotali, radostne aľúbiac sa si nažívali vo svojej izbičke.“ (s. 57) Čto využíva humor, ktorý určte osloví detských čtateľov. Vistých častiach pôsobia repliky detských protagonistiek neprimerane: „‚Och, tento humor zamilovaných pubertálnych matiek,’ zalomila rukami Duška.“ (s. 88) Texty sú štandardnej umeleckej kvality.
Štandardnej umeleckej hodnoty je aj ó pre starší školský vek Môj brácho je magor (Naše vojsko, il. Jana Mesiariková Homolová) od Dany Hlavatej. Priamou narátorkou je jedenásťročná Mirka, ktorá nie je spokojná so svojím vzhľadom. Konvenčne sa tematizuje rodina, súrodenectvo, priateľstvo, škola azáujem oopačné pohlavie. Počas celého rozvláčneho príbehu sa zobrazujú hádky abitky Mirky sjej odva roky starším „bráchom – magorom“ Mirom. Alogicky pôsobí jeho časté oslovovanie zdrobneninou napriek protagonistkinmu tvrdeniu (s. 51), že keď ju nazlostí, volá ho Miro: „– Sama si mastná, – zasipel Mirko.“ (s. 21) Miestami sa funkčne pracuje shumorom, ale narácia sa vyznačuje verbalizmom, detailizmom adeskriptivizmom.
Podobnú kvalitu má tretia časť oAnč zPomaranča od Kataríny Škorupovej. Anča zPomaranča azáchrana ranča (Slovart, il. Marta Matus) má rovnaké pozitíva inedostatky ako minuloročná druhá časť. Tentoraz do príbehu ohrdinke sbujarou fantáziou autorka zakomponovala ekologickú tému. Starosta a„kmotor-lotor“ chcú na mieste ranča nelegálnym spôsobom vybudovať skládku odpadu. Anča so svojimi kamarátmi funguje ako záchranná skupina, mnohých adresátov od ôsmich rokov určte osloví zpredošlých kníh už známy detský kolektív ahumor.
Po dvoch minuloročných knihách opredškolákovi Gabkovi vydala Alžbeta Skalová ďalšie dva diely série: Gabko azážitky zo škôlky aGabko pomáha (obe Fortuna Libri, il. Marek Mertinko). Podobne ako predošlé tituly, aj tieto obsahujú po štyri jednoduché príbehy zprostredia školy arodiny. Nadprodukcia autorky sa odráža vprvoplánovosti adidaktickosti textov. Séria však určte osloví rodičov aučteľov materských škôl, ako aj predškolákov.
Predškolákom aprvočtateľom je adresovaná zbierka desiatich príbehov Nebojme sa ničoho (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Miro Regitko) od Leny Riečanskej. Ide ojednoduché akonvenčné texty zo života 6- až 7-ročných detí. Vniektorých autorka využíva personifikáciu vecí, miestami však zbytočne moralizuje: „‚Človek nesmie byť lakomý, lebo nebude mať kamarátov. Adobrí kamaráti sa spolu hrajú, delia sa oveci avo všetkom si pomáhajú,’ skonštatovala mama aDuško sjej slovami súhlasil. Odvtedy už nikdy nebol lakomý.“ (s. 41) Po každom príbehu nasleduje báseň kvalitou podobná daným óm.
Po troch rokoch od ostatnej knihy vyšla Zuzane Líškovej ó Zimná zmrzlináreň (Brak, il. Mária Kralovič), určená čtateľovi od siedmich rokov. Hlavnými témami príbehu sú inakosť, (seba)akceptácia, priateľstvo apomoc. Stvárňuje sa to však neproduktívne, prostredníctvom šablóny. Vprvej tretine príbehu sa čtateľ zoznamuje, často cez opisnosť, spiatimi postavami, ktoré sa vyznačujú nejakou odlišnosťou. Vďalších častiach sa každého problém stereotypne vyrieši. Tematizovanie hendikepov (nanizmus, dyslexia) astým súvisiace pocity (nízke sebavedomie, depresia) je prínosom, vtexte sa však na mnohých miestach hodnoty apocity priamo pomenúvajú arecipientovi sa nenecháva žiadny priestor: „Aké vzácne je nájsť spoločenstvo, kde sa človek môže slobodne vyjadriť bez toho, aby bol súdený aodsúdený.“ (s. 32)
Podobné nedostatky ako vyššie spomínaná kniha má aj titul Kde pršia dáždniky (Vydavateľstvo Matice slovenskej, il. Miroslav Regitko) od Hany Koškovej. Autorský zámer predstaviť poruchy učenia aich vplyv na život dieťaťa sa napĺňa neproduktívne. Piatačka Lola Holá, ktorá trpí dyskalkúliou, prestupuje do školy pre žiakov sporuchami učenia, kde sa stretáva sinými poruchami učenia, ako aj so šikanou. Príbeh pôsobí vykonštruovane, mnohé repliky asituácie sú nepresvedčvé č nepravdepodobné: „‚Mal by si cvičť jemnú motoriku. Máš namiesto prstov hrabličky!’ rozčuľuje sa pri ňom [dyspraktikovi Mišovi Drienkovi] každý zvyučujúcich.“ (s. 21) [špeciálnej školy, kde by mal byť individuálny citlivý prístup].
Chlapcov, predovšetkým tých, ktorí majú radi futbal, určte osloví prozaický debut adresovaný detskému čtateľovi Doučko sfutbalom (Spolok Madách – Madách Egyesület, il. Gábor Gyenes) od Mariána Hatalu. Hlavným hrdinom je desaťročný Patrik, ktorý miluje futbal. Vtexte sa tematizuje začatok jeho futbalovej kariéry ajcesta na zápas (apriebeh) jeho obľúbeného futbalového klubu FC Bayern Mníchov. Narácia je však rozvláčna, sčím súvisí verbalizmus, detailizmus adeskriptivizmus: „Opár minút neskôr si Thomas Müller vo vzduchu spracuje oblúčk od Boatenga azhranice šestnástky pohotovo zvýši na 2 : 0.“ (s. 66)
Ďalšiu knihu jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej Po čom piští školáčkova dušička (Matys, il. Michaela Šefranková) tvoria krátke príbehy zo života Peťka, priameho rozprávača, ktorý predstavuje, po čom „piští jeho dušička“: hodinky, mobil, tenisky, chytenie veľkej ryby atď. Príbehy, určené čtateľovi od šiestich rokov, sú však až príliš jednoduché, konvenčné amálo podnetné. Narácia je nepresvedčvá, pričom sa často využíva explicitný didaktizmus: „Aké ponaučenie ztoho plynie? Nemám sa opičť po druhých, musím byť radšej sám sebou.“ (s. 9; pozri aj s. 23, 35, 42, 45). Podobnej hodnoty sú aj básne, ktorými autorka prózy dotvára.
Kbraku možno zaradiť knihu Dobruľka sa batolí (Ruah, il. Marta Sabová) od Gabriely Spustovej Izakovičovej. Ide ovoľné pokračovanie Narodila sa nám Dobruľka, obe adresované najmladším recipientom. Protagonistkou krátkych prvoplánových aplytkých príbehov je jednoročná Dobruľka, ktorá postupne vtexte rastie: „Dobruľka je šikovné apracovité dievčatko. Aaj veľmi slušné. Ocko trvá na tom, aby vždy poprosila apoďakovala.“ (s. 26)
Vydavateľstvo Perfekt prinieslo už 16. ročník súťaže onajlepšiu pôvodnú poviedku pre deti anásťročných, ktorej garantom je lingvista, literárny vedec aspisovateľ Peter Karpinský. Hlavnú Cenu dieťaťa 2020 vkategórii poviedka, ktorú vyberali žiaci štyroch základných škôl, získal text áľDZá od Paulíny Simmonds, podľa ktorého, ako je zvykom, je pomenovaná celá zbierka. Vnej sa predstavilo 19 autorov. Je samozrejmé, že zborník zo súťaže často obsahuje texty rôznorodej kvality, predstavíme teda tie najprínosnejšie.
Pozoruhodné je, že vo viac ako polovici príbehov sa objavila téma alebo aspoň motív smrti. Tradične boli dominantnými témami ďalej škola, rodina, priateľstvo amedzigeneračné vzťahy. Viackrát sa objavila rómska problematika, problém šikanovania avplyv techniky na deti. Najzaujímavejší text napísala Danica Kučerová. Inak, ja som Jožo (interview včase koronavírusu) je bezprostrednou výpoveďou chlapca osúčasnej pandémii. Text je úderný, dynamický, autentický, jednoducho moderný, čo určte osloví čtateľov staršieho školského veku: „Vieš čo, aj ja ďakujem. Že si ma počúval. Aj by som ti podal ruku, keby to nezakázali. Inak, ja som Jožo.“ (s. 64) Žiarlenie na mladšieho súrodenca presvedčvo konkretizuje vpoviedke Ja som tu len Paľko Anna Timková Lazurová: „Občas to cítim tak, že odkedy ho máme, ja som tu len Paľko.“ (s. 162) Autorka funkčne pracuje smotívmi súčasnej pandémie koronavírusu arozprávky: „Samozrejme, doma sa každý snažil, aby boli spokojní obaja princovia, ale Paľkovi sa aj tak neraz zdalo, že všetko sa krúti len okolo malého škriatka.“ (s. 157) Podnetná je aj narácia Petry E. Martinkovej vtexte Tinka, malá moreplavkyňa, vktorom prostredníctvom fantázie hravo oživuje všednú realitu. Perifériu spoločnosti pôsobivo zobrazila Magdaléna Martišková vpoviedke Meľanka aTricaťcento. Zručne napísané sú aj poviedky M. Hlušíkovej, K. Lazarčíka, G. Magalovej, M. Makaru, I. Ondriovej č P. Simmonds.
Spoločenská ó pre tínedžerov
Najpodnetnejšou prózou pre tínedžerov zroku 2021 je román Vydrž to so mnou (CooBoo vspoločnosti Albatros Media ia) od Kristíny Ježovičovej. Stvárňuje sa tu téma poruchy príjmu potravy anefunkčné vzťahy vrodine. Protagonistka má nízke sebavedomie askreslené (seba)videnie, čo vyúsťuje do bulímie: „‚Zmenila si sa. Kedysi stebou bola väčšia sranda.’ Kedysi som nebola obalená tukom.“ (s. 16) Autorka to zobrazuje realistickým štýlom adrsnejším jazykom. Striedanie perspektív viacerých postáv miestami pôsobí mätúco. Téma politiky na Slovensku sodkazmi na reálne situácie amená postupne bude strácať na aktuálnosti avýzname apre ďalšiu generáciu tínedžerov – čtateľov bude nepodnetná.
Ďalšia ó Mareka Zákopčana Zvonením sa všetko začína (Ikar) je situovaná do maturitného ročníka. Autor má odpozorované školské prostredie, preto mnohé stým súvisiace javy pôsobia autenticky, ako napríklad rôzne charaktery učteľov ištudentov avzťahy medzi nimi. Pri zobrazení vzťahu hlavných protagonistov sa však nevyhne sentimentu: „Keď znovu okúsil chuť Mirkiných pier, smútok ahnev sa pretavil do vášne apodnecoval vMirke rovnako silnú túžbu. [...] Vtej chvíli existovali iba oni dvaja vo vlastnom mikrosvete.“ (s. 282) Príbeh je rozvláčny, bez výraznejších konfliktov anapätia. Problémy sa riešia prvoplánovo, otvorený záver naznačuje pokračovanie.
Po roku Miroslava Varáčková prichádza sďalšou prózou young adult Hviezdy pre teba (Slovart), ktorá je podobná tej minuloročnej. Opäť sa riešia dôsledky striedavej starostlivosti na život tínedžera, čo vyúsťuje až do samovraždy. Ide však ovedľajšiu postavu. Protagonistkou apriamou narátorkou je sedemnásťročné dievča, ktoré žije len sdedom. Autorka zobrazuje vznik lásky medzi uvedenou hrdinkou abezchybným Igorom, pričom sa nevyhne sentimentu: „Zakýva mi, pošle mi vzdušnú pusu. Chytím ju apritisnem si ju na ústa. Potom na srdce. Aby ma hriala, aby sa mi onej snívalo, aby mi srdce tĺklo bum-bum, zaľúbene.“ (s. 199) Popri škole, priateľstve, umení sa do popredia dostáva téma ekológie, najmä problematika odpadu, čo je miestami reflektované moralizátorsky: „Buďme ohľaduplní, priatelia! Neničme, čo nemusíme. Trieďme, správajme sa zodpovedne. Nenechajme špinou zanášať seba ani svet!“ (s. 212) Autorka sa snaží ohumor.
Knihu á첹 nemá vzorec (Verbarium) od Silvie Demovičovej tvorí štandardný príbeh okonvenčných témach bez výraznejších inovácií. Priamou narátorkou je pätnásťročná Nina, ktorá nastupuje do prvého ročníka gymnázia, na ktorom sa spoznali jej rodiča, preto tam aj ona túži spoznať svoju životnú lásku. Autorke sa viac-menej darí tlmiť sentiment, protagonistka však vzhľadom na jej vek miestami pôsobí mladšie, inokedy naopak, dospelejšie. Príbeh je rozvláčny aprvoplánový avyžaduje si vyššiu mieru autentickosti adramatizmu.
Ôsma kniha Lucie Braunovej, ale prvá vžánri young adult – Všetko, na čom záleží (Naše vojsko), zobrazuje lásku medzi sedemnásťročnou Júliou Dolskou adokonalým Adriánom Rigom – Rómom, čo sa vyznačuje sentimentom aklišé: „Zaklamem, pretože vskutočnosti chcem byť už vizbe asnívať oAdriánovi. Myšlienky na neho ma robia šťastnou, zo všedného dňa vykúzlia čarovný.“ (s. 137) Oboch spája vášeň ktancu atajomná minulosť, Júlia si nepamätá podrobnosti traumy spred šiestich rokov, Adrián má „povinnosti“. Jeho spomienky na otca vyznievajú ako motivačné citáty: „Aj otec ma učl, že mám mať vždy vlastný postoj kveciam, ale rovnako je mojou povinnosťou rešpektovať názor iných, pokiaľ tým neubližujú iným, aj keď stým vnútorne nesúhlasím.“ (s. 131) Hlavnou prekážkou vich vzťahu je pôvod, keďže Júliin otec Adriána neschvaľuje. Kniha teda reflektuje aj predsudky arasizmus voč Rómom.
Debutová kniha Danielle Hartovej (pseudonym) Pavúča ľalia (Ikar) je historická romanca, ktorá je zaujímavá chronotopom. Dej sa odohráva na konci 19. storoča vAnglicku. Priamou rozprávačkou je šestnásťročná Lillian Whitová, ktorá na príkaz otca prestupuje do Dievčenskej akadémie svätého Félixa. Po počatočných opisoch sa explicitne vymenujú vnútorné vlastnosti postáv: „Victoria Venadiová chcela pôsobiť silno asebavedome, lenže vskutočnosti bola bezmocná aslabá.“ (s. 61) Autorka výrazne pracuje stajomstvom, vdruhej polovici príbehu využíva aj fantastiku. Postavy, ich správanie, konanie aprehovory sú často ploché, mnohé časti sú zbytočne dopovedané apatetické: „Osud, čo nás vedie už od narodenia, no ktorý je zahalený rúškom tajomstva.“ (s. 188) Popri láske sa riešia aj témy spoločenských vrstiev, postavenia žien avýchovy, ozvláštnené oerotické alesbické motívy.
Inštruktívna literatúra
Leporelo Ham Ham (E. J. Publishing, il. Petra Lukovicsová) od logopedičky Ľudmily Mičanovej je adresované najmladším recipientom. Ako sa píše na prebale, je určené na rozvoj reč arozšírenie slovnej zásoby prostredníctvom tematizovania kŕmenia dieťaťa otcom: „Kde je kaša? Kaša je vbrušku. Kaša je na nose.“ (s. bez paginácie) Tomu je prispôsobená lexika asyntax textu.
Kliteratúre faktu sinštruktívnym zámerom možno zaradiť knihu dvadsiatich štyroch listov pod názvom Listy mame (Vydavateľstvo morusa, il. autorka) od Miriam Petráňovej. Vjednotlivých listoch sa uvádzajú fakty azaujímavosti onašej zemeguli, pričom desaťročný narátor vyjadruje svoj vzťah knej, čím text nadobúda inštruktívny zámer. Okrem sprostredkovania faktov sa snaží scitlivovať čtateľa mladšieho školského veku voč planéte Zem. Tým kniha nadobúda environmentálny rozmer. Narácia sa však miestami vyznačuje sentimentom a patetizmom. Jazyk, ktorým sú listy napísané, nekorešponduje sjazykom desaťročného chlapca, ktorý je ich autorom.
Detská psychologička Veronika Marcinčáková Husárová debutovala knihou Betka amocný Brumbulák (Ikar, il. Edita Hajdu) spodtitulom Moja prvá kniha nielen oemóciách. Zbierku tvoria inštruktívne básne na zvládanie rôznych emócií, čomu zodpovedajú názvy textov (Hnev; 鲹Dzť; úٴǰ; Strach; á첹), asituácií, napríklad, ak dieťa má problém so vstávaním, zaspávaním, obliekaním, upratovaním, jedením č čakaním: „Strach je veľké vrece, / vňom sa čosi mece. / Tučná mucha tse-tse / č bosorka zpece?“ (s. 34) Za každou básňou je informácia pre dospelého, kedy by mal dieťaťu od troch rokov text prečítať: „Báseň môžete použiť ako úvod kupratovaniu detskej izby.“ (s. 16), prípadne, ako ho čítať, čo počas toho robiť alebo sa dozvedá ohravej aktivite na zvládnutie emócie: „Vyzvite dieťa, nech svoj objekt strachu skonkretizuje, teda nakreslí č vymodeluje zplastelíny. Takto skonkretizovaný strach potom sdieťaťom pretvorte na niečo smiešne.“ (s. 34)
Po roku vydala detská psychologička Petra Arslan Šinková ďalšie dve inštruktívne knihy pre rodičov aich deti predškolského veku. šٰ tri tituly sú si veľmi podobné, ato najmä názvom, zámerom, kompozíciou, jazykom č dizajnom. Spolu teda tvoria sériu, všetky tri časti vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri ailustrovala ich Katarína Gasko. Zámerom minuloročnej knihy Mami, oci, poďme sa porozprávať (príbehy na rozvoj emocionálnej inteligencie dieťaťa) bolo rozvíjať emocionálnu stránku dieťaťa. Druhá časť, Mami, oci, objímte ma (príbehy ostrachu aodvahe), má formovať strach (ztmy, šikany, zo zubára) dieťaťa, vtexte sa predstavujú rôzne techniky zvládania strachu a aktuálna tretia časť snázvom Mami, oci, bojím sa (ako komunikovať sdeťmi okoronavíruse) spredhovorom slovenského epidemiológa profesora Vladimíra Krčméryho predstavuje detskému recipientovi koronavírus a sním spojené obmedzenia, pravidlá apocity. Séria je vytvorená podľa šablóny, každá kniha obsahuje tri prvoplánové príbehy, po ktorých nasledujú rady atipy pre rodičov adeti. Texty sú priamo inštruktívne adidaktické, explicitne sa v nich pomenúvajú pocity: „‚Máš strach. Rozumiem, bojíš sa, že by sme mohli ochorieť.’ ‚Áno, bojím sa.’“ (s. bez paginácie)
Podľa schémy, ktorú nastolila vpredošlých štyroch knihách, postupuje aj Iryna Zelyk. Ahoj, strach! Kniha otom, ako pochopiť azvládnuť svoj strach priamo inštruujte detského čtateľa v zmysle(seba)poznania, pochopenia azvládnutia strachu. Učteľka medvedica pomáha vškole ostatným zvieratám prekonať strach. Kniha je veľmi podobná autorkiným predošlým textom, ato názvom, podnázvom, zámerom, kompozíciou, jazykom č dizajnom. Inštruktívnu sériu vydáva Female Force silustráciami Viktorie Radushynskej. Zámer sa naplňujte neproduktívne, všetko vpatetickom texte je dourčené, detský recipient sa teda podceňuje: „Tento pocit je KRÁSNY, pretože vzniká zLÁSKY“ (s. bez paginácie; okrem využitia veľkých písmen sú niektoré abstraktné slová ešte zvýraznené nejakou farbou).
Texty s ne-estetizovanou náučnou funkciou
Teoretický fyzik, pedagóg apopularizátor fyziky Samuel Kováčk vbestselleri Obyčajné zázraky. Svet očami vedátora (Slovart, il. Kamila Krkošová) popularizačným spôsobom predstavuje fyziku, respektíve fungovanie sveta prostredníctvom fyziky. Autor tematizuje fascinujúce fyzikálne teórie, javy, zaujímavosti č experimenty. Text je zrozumiteľný, exemplifikačný ačasto pracuje shumorom. Kováčk súžasom nazerá na bežné javy, ktoré považuje za „obyčajné zázraky“, pričom jeho pohľad sa môže preniesť na čtateľa: „Deti vedia testovať trpezlivosť svojich rodičov. [...] Je nesmierne fascinujúce, že ak kladieme otázku ‚Aprečo?’ dosť dlho, dospejeme kjednej zdvoch možných odpovedí: lebo tak hovorí kvantová fyzika alebo tak hovorí Einsteinova teória gravitácie.“ (s. 205) Titul možno odporučť mládeži, tínedžerom, učteľom fyziky, ale aj všetkým dospelým.
To isté možno konštatovať aj onovom vydaní knihy Matematici, ja aty (LiberaTerra, il. Lucia Žatkuliaková) od Petra Bera. Autor popularizuje matematiku, predovšetkým jej históriu prostredníctvom jedenástich rozprávaní onajvýznamnejších matematikoch, ako sú napríklad Pytagoras, Archimedes, Galileo Galilei č Issac Newton. Informácie podáva zrozumiteľne, svyužitím praktických ukážok, citátov, rôznych zaujímavostí avtipu: „Na oslavu tohto objavu vraj Pytagoras obetoval sto volov. Preto sa odvtedy hovorí, že ak sa objaví nová pravda, všetky voly sa trasú.“ (s. 10) Súčasťou textu sú aj matematické príklady rozličnej obťažnosti, ktorých riešenia sú na konci publikácie. Knihu možno odporučť mládeži, tínedžerom, učteľom matematiky adospelým.
Koncepčne, témou, textovo, graficky ajilustračne je veľmi zaujímavá kniha Vitaj vmúzeu spodtitulom Dobrodružná výprava do slovenských múzeí (Slovart, il. Emília H. Jesenská) od Andrey Kellö Žačokovej. Kniha, určená čtateľom od deviatich rokov, najprv zrozumiteľne predstavuje terminológiu múzejníctva, úlohu múzeí, ich delenie, pracovníkov č rôzne zaujímavosti. Autorka tak zážitkovo prezentuje 42 slovenských múzeí, napríklad Múzeum židovskej kultúry vSeredi, Múzeum špeciálneho školstva vLevoč č viaceré múzeá kultúrnych menšín na Slovensku. Ide oprínosný počn do slovenskej literatúry pre deti, ktorý môžu využiť učtelia vrámci vyučovania najmä na primárnom stupni vzdelávania.
Rovnako prínosná je aj druhá tohtoročná kniha Andrey Kellö Žačokovej շé徱 spodtitulom Zaujímavosti onašej krajine (Slovart, il. Zuzana Bartová). Táto encyklopédia veľkého formátu predstavuje čtateľovi od desiatich rokov rôzne fakty azaujímavosti oSlovensku. Je rozdelená do šiestich veľkých kapitol: Krajina, Príroda, Zdejín, Kultúra aumenie, Veda atechnika, Sieň slávy. Podobne ako predošlý titul, aj tento je textovo, graficky ajilustračne pripravený poctivo atakisto ho môžu využiť učtelia pri vyučovaní na prvom stupni základnej školy.
Dejiny Slovenska popularizuje Roman Mocpajchel vknihe Bitky abojiská. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čtateľov (Slovart, il. František Hříbal). Čitateľovi od dvanástich rokov autor predstavuje dvadsať bitiek, vojnových udalostí, ktoré ovplyvnili vývoj Slovenska, ato od prvej známej bitky na našom území – pri Hrone vroku 172 po vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa vauguste 1968. Každej kapitole, bitke predchádza funkčná stručná informácia otom, kde akedy sa odohrala, kto sa jej zúčastnil, koľko bojovníkov sa jej zúčastnilo, prípadne koľko ich padlo, čo sa stalo aprečo je dôležitá pre naše dejiny. Po predstavení samotnej bitky autor dotvára kapitolu rôznymi zaujímavosťami, medailónmi apod. Titul odporúčame aj učteľom vrámci výučby dejepisu.
Pri vyučovaní dejepisu sa môže využiť aj ďalší diel zo série Naše hrôzyplné dejiny Víťazstvá aprehry 1918 – 1945 (Slovart, il. Katarína Slaninková) od Róberta Beutelhausera. Autor zrozumiteľným afunkčným štýlom zobrazuje Československo od vzniku až po jeho rozpad počas druhej svetovej vojny. Fakty výborne dotvárajú vtipné černo-biele komiksy.
Vzbierke Rok dobrých správ (Monokel) tvorca animovaných filmov Martin Smatana predstavil vpodobe kratučkých správ 52 pozitívnych udalostí prevažne zpandemických rokov. Ku každému faktu vytvoril prostredníctvom fotoaparátu príjemne pôsobiacu trojrozmernú ilustráciu zpoužitého oblečenia (pozri recenziu Lucie Panáčkovej, 2022, Knižná revue, 32/4, s. 38). Titul má predovšetkým biblioterapeutickú funkciu, t. j. má upokojiť detského idospelého čtateľa včasoch koronavírusu: „Talianski zdravotníci si na ochranné odevy nechali vytlačť svoje usmiate tváre, aby do sterilných priestorov nemocnice vniesli trochu človečny apacientom ukázali, že nie sú sami.“ (s. bez paginácie)
Michal Hvorecký pokračuje vtvorbe literatúry faktu pre deti, tentoraz vplne ilustrovanej knihe Dunaj – Magická rieka (Monokel, il. Simona Čechová) oboznamuje detského čtateľa sdruhou najdlhšou európskou riekou Dunajom. Recipient sa onej dozvedá rôzne fakty azaujímavosti, spoznáva aj jej význam pre prírodu ačloveka. Orieke rozpráva vyza, ktorá na území Slovenska už vyhynula. Aj ztoho dôvodu titul nadobúda inštruktívny environmentálny rozmer, ktorý je však vzávere aj explicitne vyjadrený: „Spoznávajme achráňme ju [rieku] spolu.“ (s. bez paginácie) Ako konštatuje recenzentka Markéta Andričíková (2022, Knižná revue, 32/2, s. 13), informácie sú vknihe sprostredkované aj prostredníctvom obrázkov kombinujúcich viaceré výtvarné techniky.
Po troch rokoch pokračuje Mária Nerádová vpredstavovaní Slovenska najmladším recipientom. Veľké leporelo Poďme objavovať zimné Slovensko (Meda Studio, il. autorka) zobrazuje miesta na Slovensku vhodné na výlety počas zimy. Robí to prostredníctvom prasiatka Olivera ajeho rodiny, ktorí navštívia Prielom Hornádu, Štrbské pleso, Železnú studienku, Čičmany, Kremnicu atď. Najväčším prínosom sú celostranové podrobné ilustrácie plné zvieratiek adetailov, prostredníctvom ktorých detský recipient môže objavovať minipríbehy. Krátke texty sprevádzajúce ilustrácie mohli byť informačne nasýtenejšie.
Pre detských recipientov od troch rokov vyšlo aj veľké ilustrované leporelo Slovensko: Spoznajme ho spolu (Ikar, il. Lucia Čermáková). Text, vecné informácie aúlohy napísal Samo Marec. Tematicky je to až príliš rôznorodá kniha, na dvojstránkach sa predstavujú rastliny, ovocie, zelenina, námestie, bývanie, zvieratá, odpad, folklór, povesti, proces výroby áut, Bratislava ahory.
Miroslav Musil spolu silustrátorom Martinom Kellenbergerom predstavili vknihe Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského (Vydavateľstvo Matice slovenskej) slovenského šľachtica Mórica Beňovského. Formou dobrodružného komiksu komplexne zobrazili jeho životopis. Titul vyšiel pri príležitosti 275. výroča narodenia grófa Mórica Beňovského.
Významnú osobnosť našich dejín Milana Rastislava Štefánika čtateľom predstavil Adam Berka vhrubom plne ilustrovanom leporele Štefánik – muž čnu (82 Bøok & Design Shõp, il. Anna Hájková). Okrem životného príbehu, zasadeného do svetového kontextu, kniha obsahuje mnohé zaujímavosti zo života Štefánika, ako aj jeho citáty acitáty jeho priateľov, čím sa oŠtefánikovi dotvára komplexný obraz. Publikáciu môžu využiť učtelia primárneho isekundárneho stupňa vzdelávania.
Druhú osobnosť, Ľudovíta Štúra, po roku predstavili Róbert Čemerička aStanislava Čemeričková vknihe Ja som Ľudovít (Snowball, il. Alexandra Čižmáriková). Spolu sminuloročným titulom Ja som Milan tak vzniká edícia „Veľkí ľudia zmalej krajiny“. Sériu môžu využiť učtelia ako úvod kpredstaveniu veľkých osobností našej malej krajiny.
Tretia kniha Simony Čechovej Eliška nie je strašidlo (Monokel) tentoraz poukazuje na význam netopierov (vprvej išlo ovčely, vdruhej odážďovky). Opäť žánrovo kontaminovaný text, určený deťom od troch rokov, si sama vydarene ilustrovala. Samotný príbeh je však až príliš jednoduchý,málo podnetný a končí sa didakticky: „Predtým ako niekoho odsúdime, skúsme ho najskôr trošku spoznať. Väčšinou máme totiž najväčší strach ztoho, čo nepoznáme.“ (s. bez paginácie) Na konci knihy sú zaujímavé informácie onetopieroch.
Pre recipientov predškolského veku vyšiel pracovný zošit Filipko azatvorená škôlka spodtitulom Ako sa chránime pred koronavírusom (Raabe, graf. sprac. Lenka Javorská) od Jarmily Javorskej. Text štandardne popisuje koronavírus, pandémiu, príznaky ochorenia aspôsoby prevencie. Súčasťou sú úlohy, najmä kreslenie apočítanie.
Jednoduchý príbeh od semienka cez klások amúku po chlieb napísala Viera Múdra. Knihu Omalinkom semienku: príbeh dvoch súrodencov zjedného kláska (Tatraplus, il. Martina Gabaríková) dotvárajú vecné informácie, ale aj slovník, pieseň afrazémy súvisiace najmä schlebom. Narácia je však miestami explicitne didaktická apatetická: „náš svet je naozaj krásny [...] Naši hrdinovia dozreli azmúdreli. [...] Chcú byť pre tento svet užitoční.“ (s. 47 – 48) Súčasťou titulu sú aj aktivity sQR kódmi (spoločenská hra, pexeso, puzzle, maľovanky) arecept.
Zuzana Mihálechová sdcérou Oliviou predstavili vknihe Oliviin denník. Zo života na mexickom ranč (Enigmatix, il. Aman Dudeja) dobrovoľníctvo na ranč vMexiku. Autorky tematizujú život na ranč astým súvisiace čnnosti, zvieratá ajedlá. Robia to však veľmi neproduktívne, prostredníctvom až príliš jednoduchej narácie, podceňujúcej detského recipienta anefunkčnej deskripcie adetailizmu: „Náš ranč je obrovský amá aj vlastnú rieku. Alúku. Aj malú džungľu. Ajazerá. Sú tu stajne, chlievy, úle apastviny pre zvieratá.“ (s. 12)
Anachronicky vyznieva kniha Zázračný herbárik (Seneca Publishing company, il. autorka) od Danice Pauličkovej. Zbierku tvoria krátke triviálne rozprávky okvetoch (Smutný červený tulipán; Rumanček malý liek), ktorými sa autorka snaží recipientovi od piatich rokov sprostredkovať informácie oich vzhľade aliečvých účnkoch: „Vie liečť aj smutné srdiečka, vracia im nádej asilu do života.“ (s. 26) Robí to však nepodnetne a sčastým moralizovaním: „Preto nikdy nezabudnime, že odpadky do lesa nepatria, najmä sklenené, aby nikomu neublížili.“ (s. 37)
ʴé
Nádherne ilustračne agraficky, samozrejme, aj textovo je spracovaná najnovšia zbierka výborného poeta Valentína Šefčíka á (Slovart, il. Marta Matus). Knihu tvorí 40 básní, teda 40 zázrakov: „Kto neverí na zázraky, / nech tú báseň nečíta. / Kto chce veriť, ale váha, / tomu chýba rovnováha, / nech sa na nič nepýta. / Nech len číta dosýta.“ (s. 6) Autor hľadá krásu všade okolo nás, vkonkrétnych maličkostiach (Slza; Pierko) iv abstraktných javoch (Č; Slovo), ktorých sa nemôžeme dotknúť rukou, slovom však áno. Veršom zhmotňuje jedinečnosť krátkych okamihov, napríklad výnimočnú chvíľku bubliny č vločky. Veršom pôsobivo zobrazuje atmosféru ticha, lúky č rána: „Noc potom na rozlúčku / zakýva do réžie. / Odchádza bez náhlenia, / bez veľkých rozpakov. / Ráno je dobrá správa / osvete, ktorý žije. / Ráno je prvý zázrak / vo svete zázrakov.“ (s. 13) Popritom využíva zaujímavú personifikáciu, napríklad vietor ako básnik alebo tieň ako blízky priateľ, aobraznosť: rosa ako vzácny klenot vyrobený na okamih zo slnka avody. Básne teda majú potenciál scitlivovať (nielen) detského recipienta, nabádajú ho vidieť zázrak č krásu vobyčajných (?) veciach: „Apre všetkých, ktorí tvrdia, / že zázrakov niet, / ja dnes tvrdím pravý opak: / Je ich plný svet.“ (s. 7) Odporúčame ich do recitátorských súťaží.
V stimulovaní tvorby poéze pre deti amládež pokračuje vydavateľstvo Perfekt, ato druhým ročníkom súťaže onajlepšiu pôvodnú báseň pre deti amládež (popri niekoľkoročnej tradičnej súťaži onajlepšiu poviedku). Vdôsledku pandémie vyšiel zborník víťazných prác – áľDZá, až vroku 2021, vktorom sa predstavilo 14 poetov. Hlavnú Cenu dieťaťa 2020 vkategórii poézia, ktorú vyberali žiaci štyroch základných škôl, získal text Veľa otázokDávida Dziaka. Báseň filozofuje oživote asmrti prostredníctvom otázky identity. Je samozrejmé, že zborník zo súťaže často obsahuje texty rôznorodej kvality, predstavíme teda tie básne, ktoré majú aspoň štandardnú umeleckú hodnotu. Opäť, ako to bolo aj vprvom ročníku danej súťaže (pozri Dziak, 2021, Bibiana, 28/1, s. 23), najlepšiu báseň napísala Zuzana Martišková. Vtexte ٰDZáٲ sa vtipne zamýšľa: „Čo sa noci preháňa / nocou po hlave?“ (s. 126) Na tejto básni vidno, že nevznikla za „pár minút“, za „jednu noc“, ale že autorka na nej pracovala dlhšie, čo sa odrazilo vpremyslenej práci slexikou aasociáciami, súvisiacimi snocou. Vydarený text napísala aj Anna Timková Lazurová. Vbásni Ježibaba na dôchodku funkčne ashumorom využila rozprávkové motívy, ktoré vzávere aktualizovala omotív šitia ochranných rúšok, súvisiacich so súčasnou pandémiou koronavírusu. Gabriela Dittelová komicky stvárnila strach strážneho psa vkrátkej básni Obludy, von zbúdy! vyúsťujúcej do vydarenej pointy: „Zachráňme ho pre tú psinu, / zaveďme mu elektrinu.“ (s. 58) Vydarený je aj jej druhý text Prstom po glóbuse, do ktorého vkomponovala informatívnu funkciu. Shumorom pracuje vo svojich dvoch básňach aj Denisa Brliťová. Báseň ǰǻí prostredníctvom motívustaroby abáseň Ropokop prostredníctvom motívufatamorgány smerujú kvtipným záverom. Skomikou pracuje aj text Pavla Jurgu: Popletená škola zobrazuje, čo by sa stalo „Keby si raz učtelia / vymenili predmety“ (s. 84), čo môže osloviť čtateľa mladšieho školského veku.
Slovenskú poéziu pre deti obohatil Miroslav Demák, pôvodom Srb, zbierkou básní Nepopieraj netopiera (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Ako už naznačuje názov, autor sa hrá sjazykom (sklony slony, žDzž, chorý tchor, tchorí chór), napríklad vtexte áԲ tematizuje ráčkovanie dieťaťa, vbásni Medzera vgramatike gramatickú kategóriu pádu. Pohráva sa aj srýmami, ktoré sú zväčša kvalitné, napríklad báseň Kto to kričí? tvoria paronymické rýmy. Vzbierke sa najmä zobrazuje život zvierat (Emu; Koala) adetí (Ťažko je; Môj kamarát obed), kde sa pracuje predovšetkým spointou ahumorom (ó; Miesihnát píše Valipupkovi): „Mali / PRAľudia / PRAsklo? // Mali, / ale im / prasklo!“ (s. 14) Zbierka obsahuje aj lyrickejšie (á; Keby už tá kukla pukla) ajemnejšie texty: „Večer // Mama, / nám sa nechce / do postieľky. / Už sme veľkí! // Ráno // Mamička, / prečo chceš, / aby sme / vstali? / Veď sme ešte / malí.“ ( s. 66) Sem-tam sa však nájde aj nevydarenejšia báseň (Ako sa rastie bez mamy).
Originálny nápad konkretizovať strach detí zbubákov ilustrátorky Evy Škandíkovej áԾ Tereza Oľhová aVlado Janček. Vknihe ܲá (Brak), určenej predškolákom, sa predstavujú rôzni bubáci, ktorí však nie sú strašidelní anebezpeční, možno sú len hladní alebo si chcú len vypočuť hudbu: „Vnašom dome stále straší, / celú noc acelý deň. / Vraj nestraší, tvrdia naši, / ale straší, ja to viem!“ Zobrazujú sa na rôznych miestach (za závesom, oknom, pod posteľou, vpotrubí, pivnici č výťahu) apri čnnostiach (pri čítaní, jedení, hraní, počúvaní hudby, spaní č umývaní zubov). Tvorivé sú ich pomenovania, napríklad Kveta (mäsožravý kvet), Plachtoš (zplachty) č Podpostelum (pod posteľou). Veršovanie je zručné, výborne ho dotvárajú ilustrácie E. Škandíkovej. Nápad je vzávere funkčne ukončený.
Originálnu dvojknihu básní ň / ܳáԾč (Modrý Peter) napísala známa aoceňovaná poetka pre dospelých Eva Luka. Ide o jej básnický debut pre deti a rovnako ako vprozaickom debute adresovanom deťom Pani Kurčaťová si knihu sama ilustrovala. ň, ako napovedá názov, tvoria texty jemnejšie, v ktorých sa často využíva príroda, zvieratá aich personifikácia, ܳáԾč, opäť ako naznačuje názov, sú „brutné“ (s. bez paginácie), temnejšie básničky, ktoré však majú „smiešny základ“. Ladenie oboch častí predstavujú ich prvé básne (Slečna ohňovlasá; Slečna tajuplná), ich atmosféru dotvárajú farby strán ailustrácie. Obsahovo však ide obásne rôznorodej kvality. Mnohé sú originálne, tvorivé anápadité, autorka je tematicky (á) ajazykovo (Kloktal vkotli vlklokan) vynaliezavá, ale texty sú často nedotiahnuté, najmä čo sa týka ich point (Optimista; Pes Strašikeks). Pracuje najmä skomickosťou aabsurditou (Tancovala pazucha). Druhým nedostatkom je ich adresnosť; niektoré reflektujú svet dieťaťa (Pod slnečnicou), iné, naopak, sa javia detskému svetu vzdialené (Óda na bývalý chrup). Väčšina básní je adresovaná najmä čtateľom mladšieho školského veku, ale vzbierke sa nájdu aj texty pre recipienta predškolského veku (Osem lienok na motocykli) aniektoré sú svojou sémantickou aobraznou náročnosťou vhodné pre čtateľa staršieho školského veku (Malý nočný smútok). Podobne ako sa konštatovalo pri próze Pani Kurčaťová (Dziak aLavríková, 2019, á, 2/1, s. 153 – 158), je otázne, do akej miery tieto texty oslovia súčasného detského čtateľa. Ale ako konštatuje recenzentka Soňa Uriková (2021, Knižná revue, 31/10, s. 29), „môže byť prínosné vystaviť deti niečomu nečakanému: formou iobsahom“; aj preto možno považovať tento titul vrámci slovenskej poézie pre deti za prínosný.
Pekne graficky ailustračne je spracovaný titul Hojdali sa ježibaby (Albatros, il. Hedviga Gutierrez). Zručné riekanky abásne pre deti od štyroch rokov doň napísal Jozef Moravčík Jakubovec. Texty sú poväčšine vtipné, hravé avypointované: „Vrana / má len / vranu rada, // preto / vrana kvrane sadá.“ (s. 23) Zbierka obsahuje rôznorodé témy najmä zo sveta zvierat, ktorý sa zobrazuje shumorom. Veršovanie je kultivované, rýmy sú zručné, miestami sa však nájde aj gramatická rýmová dvojica. Sem-tam sa nájde aj menej nápaditý text (Myšacie narodeniny; Nehádaj sa).
Remeselne veršuje aj Stanislav Štepka vútlej zbierke Vstavaj, Šimon, niekde horí (Ikar, il. Jozef Gertli Danglár), adresovanej čtateľovi od šiestich rokov. Ide oautobiografické zobrazenie vzťahu starého otca avnuka (Šimon Štepka): „Som tvoj herec, dobré ránko, / ty môj šéfko, Štepka Stanko...“ (s. 11) „Dede“ predovšetkým veršuje oŠimonkovi ajeho hrách (na hasiča, pretekára) č príhodách (zbicyklovania, reštaurácie, turistiky), pričom sa pracuje najmä skategóriou komického. Niektoré texty sú vydarenejšie, vypovedajúce onežnom medzigeneračnom vzťahu (najmä Prečo niečo áno; Po telefóne), iné menej (ú; Po špičkách). Štruktúrovanie knihy do dvoch častí sa zdá redundantné.
Veršovaná rozprávka Psíček muzikant (Buvik, il. Vlasta Baránková) Márie Števkovej voľne nadväzuje na knihu Psíček nie je bábika. Štandardne zveršovaný jednoduchý príbeh, adresovaný predškolskému dieťaťu, zobrazuje priateľstvo Lucinky so psom Maxíkom azábavnosť hudby: „Husle, čelo, klarinet, / smuzičkou je krajší svet.“ (s. 33)
Knižnú podobu dostalo pätnásť piesní, adresovaných recipientom od štyroch rokov, známeho speváka, skladateľa ahudobníka Petra Nagya. Titul Peter Nagy pre deti (Ikar) ilustrovala hudobná kolegyňa Zuzana Smatanová. Kniha teda obsahuje slávne vtipné piesne ako Čč, Dve malé blchy, Mandarinka Darinka, Bobi č Pingpong.
Vo vydavateľstve Matys vyšiel debut jedenásťročnej Barborky Brindžákovej. Zbierku Prvé kvapky rosy, ktorú si sama ilustrovala, tvoria básne, ktoré napísala vo veku 7 až 10 rokov. Knihu tvorí prevažne prírodná lyrika, autorka sa snaží opoetickosť, zobrazenie atmosféry prírody, ktorú často personifikuje. Texty sú rôznorodej kvality, ich najväčším nedostatkom je konvenčnosť zobrazenia, miestami archaickosť výrazu, niektoré básne však majú lepšie rýmy ako uniektorých dospelých poetov pre deti. Je vidno, že poézia je bytostnou súčasťou Barborky, očom svedča viaceré texty tematizujúce báseň: „Báseň, tá sa perom varí, / slovo slovu hľadá páry. // Pero spapierom sú / navždy priatelia. / Peknými rýmami / báseň zacelia.“ (s. 14)
Po roku, keď Veruška Bobeková debutovala troma knihami poézie, vyšiel ďalší titul pod názvom Sivá planéta (Ezopo, il. autorka). Rozprávkový príbeh je štandardný, prostredníctvom motívu farieb sa zdôrazňuje hodnota priateľstva vprotiklade ksamote. To priamo potvrdzuje aj didaktický záver: „Aže priateľstvo anič iné, / zafarbilo ich srdcia sivé.“ (s. bez paginácie) Veršovanie má však rovnaké nedostatky ako vminuloročných knihách (pozri Dziak, 2021, Knižná revue, 31/2). Narácia je archaická, rytmus arýmy nekvalitné: „Lebo veď, dobre sa obe mali, / zo života sa radovali. / Akurát, že jedného dňa sa čosi stalo, / čo im tú radosť počmáralo!“
Najnovšiu knihu Ivony Ďuričovej Vesmír apehy (Ikar, il. Emília Holečková Jesenská) tvoria dlhšie básne, adresované dieťaťu od šiestich rokov. Zbierka obsahuje naratívnejšie (Ranný príbeh) ilyrickejšie texty (vydarená je napríklad báseň Náš strom), v ktorých sa autorka snaží ohumor (Filipov nápad) apoetickosť (Oblačná výstava). Básne sú však nenápadité amálo podnetné. Sú slabé vpointe, pričom sa vnich vyskytne aj sentiment č priamejší didaktizmus: „Prečo klamu uveríme, / čo nás iba zneistí? / Svoje sny si strážme, žime, / vyhnime sa závistí.“ (s. 33)
Podobné nedostatky možno nájsť aj vďalšej knihe Ivony Ďuričovej. Jej už tretí abecedár Písmenká zabecedy (Ikar, il. Adrián Macho) pre detského recipienta od štyroch rokov nezobrazuje, ako dané písmeno vyzerá, ale na vybrané písmeno (napríklad Aako ara, B ako baran atď.) sa zobrazuje nejaké zviera alebo vec. Knaučeniu abecedy však môže prispieť, že na konci každého druhého verša je namiesto rýmovaného slova malý obrázok; dieťa má teda doplniť verš slovom, ktoré sa vždy začína na tematizované písmeno zabecedy: „Kvet vprírode priláka / včelu, osu, [obrázok čmeliaka].“ (s. 12)
Kpoézii faktu možno zaradiť zbierku Osobnosti vrýmoch (Od Tutanchamóna po Štefánika) (SlovaKiss, graf. spr. autorka) od ROuMY (Romany) Kiššovej. Autorka prostredníctvom veršov predstavuje štyridsať osobností, ktoré rozdelila do štyroch častí: história aspoločnosť, veda atechnika, umenie akultúra, slovenské ačeské osobnosti. Po každej časti nasledujú otázky, ktoré zisťujú len fakty. Texty, pomenované podľa zobrazovanej osobnosti (napríklad Isaac Newton, Tomáš Baťa) majú problémy srytmom irýmami, napĺňajú len informatívnu funkciu: „Milan Rastislav Štefánik, / významný vojenský dôstojník, / bol veľmi šikovný avzdelaný / arád zaoberal sa hviezdami.“ (s. 49)
Do poézie faktu spadá aj kniha Básničkové cestovanie po Európe (Fortuna Libri, il. Katarína Gasko) od Vladimíra Keníža. Vkrátkych štvorveršových básničkách sa recipient dozvie len onázve krajiny ajeho hlavnom meste, ale okrem toho nič viac, len ojedinele sa spomenie nejaká charakteristika daného štátu č mesta: „Stratil som raz svoju lásku / na výlete po Maďarsku. / Veštica mi zgule veští: / ‚Nájdete sa vBudapešti!’“ (s. bez paginácie) Vtextoch teda jednoznačne prevážila informatívna funkcia. Poznanie dotvárajú ilustrácie, vktorých je vždy znázornená štátna vlajka krajiny.
Poznávací zámer má aj zbierka jednoduchých akrátkych básní pre predškolský vek Veselé básničky na celý rok (Windor - PK, il. Freepik) od Gabriely Labinovej Hertlíkovej. Ako naznačuje názov, knihu tvoria texty súvisiace s ročnými obdobiami aich mesiacmi, čo sa zobrazuje bez akejkoľvek originálnosti: „Postavíme celkom sami / snehuliaka sgombičkami. / Dáme mu aj teplý šál, / aby vnoci nekašľal.“ (s. 46)
Súčasné dieťa pravdepodobne neosloví ani text, ani ilustrácie zbierky Súkromné vnučkoviny (Miesto určenia: krajina vnúčat astarých rodičov) (Ediposs, il. Stanislav Harangozó) od Michala Záletu: „Sám je však zvedavý, čo bolo pritom / tou energickou soľou / pravekej energie, / isoľou tejto soli.“ (s. 34) Vo väčšine básní sa básnický subjekt – starý otec pozitívne vyjadruje olyrickom objekte, ktorým sú jeho vnúčatá. Texty sú však archaické, idylické aso slabou pointou.
Banálny, ale komerčne úspešný príbeh najmä vďaka ilustráciám Adriána Macha (pozri Dziak, 2019, Bibiana, 26/1) oveľrybe Gerde zveršovala vleporele Gerda. Malá veľrybka (Albatros) Zuzana Trstenská. Tento gýč tvoria ošúchané agramatické rýmy: „Gerda očká otvorí, / slniečku sa pozdraví: / ‚Ahoj, slnko, kamarát! / Svieť mi, kým sa budem hrať.’“ (s. bez paginácie)
Jedlá arecepty zbásnila Natália Kuľková do zbierky Básničky na spapanie (Natália Kuľková, il. Žaneta Aradská), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore. Detskí recipienti sa ztextov ani nenauča variť č piecť, ani nebudú mať estetický zážitok. Štyridsaťštyri básní nemá žiadnu obraznosť, rytmus anipointy. Rýmy sú gramatické, autorka si pri nich často pomáha krstnými menami, príp. sa verše ani nerýmujú: „Ujovi Ferkovi zvlasov vykúka nejedna šedina, / no nezúfa ateší sa, že jeho guľáš pozná celá dedina. / Koštoval ho sused Jožko, aj suseda Mária, / ktorí veľmi radi jedia aešte radšej varia.“ (s. 43)
ʴdzá첹: Štúdia je častkovým výstupom grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti amládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti - 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
Dávid Dziak (1992)
Vyštudoval učteľstvo slovenského jazyka aliteratúry aetickej výchovy na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity vPrešove. Tam aj v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej aliterárnej výchovy. Špecializuje sa na literatúru pre deti amládež. Vroku 2021 mu vspoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia(K)rok za (k)rokom vslovenskej literatúre pre deti amládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie aprózy vrokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli včasopisochԾč(2020 – 2021, roč. 75),á(2021, č. 4) aVertigo(2018, č. 5) av zborníkochKapitán Spomienka(Perfekt, 2019) aáľDZá(Perfekt, 2021). Koncom roka 2021 mu vyšla debutová zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávokPoď do rozprávky(FACE, il. M. Souček).
