ղľáԾ
Ocenenieza druhú myšlienku získalaMelanie Martinková zoStrednej školy poľnohospodárstva aslužieb na vidieku v Trnave.Je ďalšou esejou, ktorú vám zo súťažeEsej Jána Johanidesaáš.
Novú esej na našom webe nájdete vždy v pondelok, stredu a piatok.
Celkové výsledky súťaže a viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Esej bola inšpirovaná myšlienkou:„To, či mal istý druh brontosaura deväť sŕdc, nie je dôležité. Dôležitý je vzťah JA a TY.“
Keď prídeme na svet, začne sa odvíjať kolobeh života vyplneného aktivitami zameranými na prežitie. Dieťa potrebuje jesť, piť, zahriať sa, spať a následne ktýmto základným aktivitám pribúda učenie, ikeď sa spočiatku javí ako hra. Dieťa spoznáva svet, učí sa ho pomenúvať, porozumieť mu. Začína si uvedomovať, že jeho prežitie je závislé na ľuďoch vjeho okolí, hlavne na rodičoch. Atu sa rodí izákladná idea podmieňovania. Podmienkou prežitia je mať vzťah. Vytvoriť aspoň ako tak funkčný vzťah stými, ktorí dieťaťu vedia poskytnúť výživu a ochrániť ho pred rôznymi formami ohrozenia. Ale je to len inštinkt prežitia, ktorý nás motivuje vytvárať vzťahy? Veda sa tiež zamýšľala nad tým, čo je pre mláďa dôležitejšie – potrava, alebo láskyplné objatie matky. Jednu zmožných odpovedí poskytol výsledok experimentu na opičích mláďatách. Vedci vytvorili pre mláďatká dve náhradné matky. Jednu chladnú, plechovú, ktorá však mala prsia plné mlieka. Druhú mäkkú, hrejivú, ku ktorej sa mohlo mláďa pritúliť. Ačakali, ktorú kvalitu si mláďatá inštinktívne vyberú. Na prekvapenie samotných vedcov si mláďatá nevybrali výživu, teda mlieko, ale náruč domnelej matky. Čo teda mláďa naozaj hľadá vo vzťahu? Čo je pre mláďa zárukou prežitia? Je to pocit bezpečia? Pocit, že je pre niekoho natoľko dôležité, že ho bude chrániť vlastným telom? Môžeme tento pocit subsumovať pod lásku? Možno si niekto povie, ale veď bez potravy by itak neprežilo. Ale potrava avýživa už je samozrejmosť, pokiaľ je mláďa vo vzťahu, vktorom je prítomná láska. Potrava avýživa je druhotný aspekt lásky, nie primárny ako si mnohí myslia. Koľko rodičov sa považuje za rodičov už len preto, že vyživujú svoje dieťa potravou aposkytujú mu veci pre jeho zábavu, či intelektuálny rozvoj. Ale je to naozaj to, čo dieťa potrebuje? Alebo ikeď si tieto veci želá, nie je to len preto, že vie, že to, po čom naozaj najviac túži, rozplynutie sa vnáručí lásky apozornosti, mu rodičia nevedia dať? Hľadá teda niečo, čo mu tento pocit aspoň na chvíľu nahradí. Cez značkové oblečenie sa aspoň na chvíľu bude cítiť ako hodnotný, ak nemá takú hodnotu pre svojich rodičov, aby ho prijali takého, akým je. Cez štylizované aneautentické videá na instagrame či facebooku si pritiahne pozornosť tých, ktorí ho nepoznajú, pretože neverí, že by niekto mohol venovať svoju pozornosť jeho pravému Ja, ak to nerobia ani rodičia. Snaží sa začleniť do nejakej skupiny, hoc za cenu zmeny svojej osobnosti, pretože nevytvoril funkčné spoločenstvo vo svojej rodine ahľadá náhradu. Osobne si myslím, že dieťa, ktoré zažíva pocit bezpečia usvojich rodičov, nepodmieňuje samého seba tým, že musí niečo mať, niekam patriť, niečo dosahovať. Nerobí nič preto, aby pútalo pozornosť okolia, pretože má dosť pozornosti, emočnej výživy od svojich rodičov. Ato vnímam ako hlavný atribút detstva. Nasýtiť sa prijatím, podporou, láskou. Takého človeka si iste všimnete. Je pevný vo svojich postojoch, pretože nepotrebuje potvrdenie okolia ani jeho uznanie. Je nenápadný svojím zjavom, pretože už nepotrebuje pozornosť aobdiv. Má úsmev na tvári, pretože je spokojný teraz, nie až keď niečo dosiahne. Dáva druhým anečaká odmenu, pretože dáva zplnosti toho, čo načerpal avie, že má dosť. Veľa vie, ale nikoho nepresviedča, pretože rešpektuje cestu každého ksvojmu poznaniu.
Atu sa dostávam knosnej téme môjho zamyslenia. Vzťah Ja aTy. Čo určuje, kto ským vytvorí vzťah? Osud? Osobná príťažlivosť? Spoločné záujmy? Môj empirický pohľad je taký, že naše vzťahy podmieňuje nasýtenie alebo nezasýtenie určitých esenciálnych kvalít vdetstve. Inak povedané, hľadáme vo vzťahoch to, čo sme vdostatočnej miere nedostali od rodičov. Ak mal niekto napr. pocit, že nie je pre svojich rodičov dosť dôležitý, hľadá svoju dôležitosť vo vzťahoch. Hľadá si takých priateľov, aj keď zväčša nevedome, ktorí mu doprajú cítiť sa vich spoločnosti dôležito. Či už tým, že budú dávať váhu tomu, čo hovorí, robí, alebo mu naopak dajú falošný pocit dôležitosti tým, že ho budú využívať. Aako poznáme, ktorý vzťah je založený na dosycovaní nejakej kvality zdetstva? Veľmi jednoducho. Človek, ktorý túto kvalitu vo vzťahu hľadá, je závislý na tom, aby ju dostal ahnevá sa, ak mu ju ten druhý vo vzťahu čas od času nedá. Asi tak ako sa hnevá alebo trucuje dieťa, keď nedostane pozornosť rodičov alebo jedlo, ak je hladné. Je zaujímavé sledovať, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre nasýtenie sa tým, čoho sa im nedostalo. Vpodstate to pripomína obchodné vzťahy ikeď tu sa obchoduje semóciami. Jeden dá niekomu starostlivosť aočakáva za to uznanie. Druhý poskytne niekomu pomoc aočakáva nekonečnú vďačnosť. Či malí, či veľkí, väčšina vo vzťahoch niečo očakáva apre naplnenie tohto očakávania ich aj udržiava. Ale tu sa vytvára veľký priestor pre sklamanie. Pretože skaždým očakávaním je logicky spojený aj predpoklad, že nemusí byť naplnené. Ba čo viac, ak niečo očakávam, nejednám nezištne aak nejednám nezištne, možno hovoriť oakomsi obchode. Stále mi však nie je celkom jasné, či si to ľudia uvedomujú. Či vedia, že väčšina vzťahov, ktoré majú vo svojom živote sú vlastne vzťahy „obchodné“, kde sa vymieňa jedna kvalita za druhú, jedna „služba“ za inú. Avlastne stále niečo niekde hľadajú. Niekto im prestáva dávať to, prečo sním vytvorili vzťah, sťažujú sa ahľadajú pochopenie svojej krivdy uniekoho iného. Niektorí svoje sklamanie, teda nenaplnené očakávania, nazývajú zlomeným srdcom aliečia si ho často tým, že zase vytvoria ďalší vzťah vnádeji, že dostanú to, čo nedostali vpredchádzajúcom vzťahu. Atakto sa mnohí prehupnú cez priateľstvá až do manželstva aobohatia svoje vzťahy ovzťahy ksvojim deťom. Nezriedka vidno, ako mnohí rodičia obchodujú aj so svojimi deťmi. Kupujú si ich lásku apozornosť, alebo si ju vynucujú manipuláciou acitovým vydieraním. Ale niektoré deti majú šťastie na rodičov, ktorí napriek tomu, že nedostali od rodičov toľko lásky, pozornosti, podpory apochopenia, koľko potrebovali, dokázali dať sami sebe všetko, čo im chýbalo, bez toho, aby na to použili iných. Takže už olásku neprosia, ani sňou neobchodujú vo vzťahoch. Ak má dieťa aspoň jedného ztakýchto rodičov, môže hovoriť odare. Vie, že je milované, aj keď iní hovoria, že si niečo nezaslúži. Vie, že je rešpektované, aj keď iní vravia, že musí poslúchať. Vie, že môže povedať, čo si myslí avyjadriť, čo cíti, lebo jeho rodič sa nebojí dozvedieť osebe niečo nepríjemné. Vie, že jeho budúcnosť bude krásna, pretože jeho rodič vneho verí. Vie, že nie je nič, čo by nezvládlo, ak sa pre to rozhodne, pretože jeho rodič nevidí vjeho snahe robiť si veci po svojom prejav odporu aneposlušnosti, ale snahu nachádzať nové ešte neobjavené cesty aspôsoby. Vie, že známky vškole nevypovedajú nič ojeho hodnote, pretože jeho rodič ho nehodnotí. Vie, že nemusí súťažiť sinými, pretože jeho rodič nepodmieňuje svoju lásku tým, či bude vniečom lepší ako iní. Vie, že je dokonalé také, aké je, pretože jeho rodič sa ho nesnaží natlačiť do „krabice“ prijateľného štandardu. Vie, že život je bezpečné miesto, pretože nech je kdekoľvek, vie, že nie je samo. Vždy ho čaká teplá náruč vzťahu JA aTY.
Prajem si pre všetky deti i ich rodičov, aby prestali hľadať vo vzťahoch kiným, čo im chýba vo vzťahu ksebe samému. Aby si nezaväzovali iných očakávaniami, pretože nikto nie je rád, ak ho niekto kniečomu priamo či nepriamo tlačí. Aako vieme zfyziky, každý tlak vytvára protitlak. Ako by sme mohli byť šťastní vo vzťahu, vktorom je tlak iprotitlak? Je vôbec možné, aby vo vzťahu plynula láska, či priateľstvo, keď niekto vyvíja tlak ainý sa mu snaží odolať? Ak by tam ispočiatku bola, iste by ju tlak časom zadusil. Pretože tak ako kvet potrebuje slnko avzduch, tak vzťah potrebuje lásku aslobodu. Nerobme si teda zo vzťahov putá aani nástroje naplnenia vnútornej prázdnoty. Pretože tak, ako povedal Kahlil Gibran: „Nemyslite si, že môžete usmerňovať beh lásky, lebo láska, ak vás uzná za hodných, sama usmerňuje váš beh.“ Dovoľme si teda plynúť vdôvere vbeh lásky, či už vo vzťahu ksebe alebo vo vzťahu Ja aTy.
Esej hodnotí poetka Dana Podracká:
Dobrí rodičia sú šťastie a dar
Bazálnou myšlienkou eseje Melanie Martinkovej spočíva vtéze, že „naše vzťahy podmieňuje nasýtenie alebo nezasýtenie určitých esenciálnych kvalít vdetstve“. Naši predkovia stým po mnoho generácií museli mať svoje skúsenosti; nielen zfyzických, ale aj zpsychických príčin vzniklo porekadlo: Sýty hladnému neverí. Malanie píše otých duchovne hladných, ba priam podvyživených, preto svoju esej nazvala Hladné srdcia vo vzťahoch. Detstvo, od okamihu narodenia, je pre ňu priestorom duchovnej výmeny. Podmienkou prežitia je vzťah. Nejde len ozabezpečenie základnej starostlivosti dieťaťa ako sú jedlo, pitie či prebaľovanie plienok, ale aj oemocionálnu väzbu. Dieťa sa musí cítiť milované avbezpečí. Ako príklad uvádza vedecký experiment, uskutočnený sdvoma náhradnými matkami pre mláďatá opíc. Jedna matka bola zplechu, bola chladná, ale vprsiach mala mlieko. Druhá matka nemala potravu, ale bola hrejivá amäkká. Výskum potvrdil, že mláďatá preferovali nie jedlo, ale objatie. Podľa Melanie to obdobne funguje aj uľudských mláďat. Primárnym je aspekt lásky, potrava je až sekundárna.
Esenciálne kvality detstva sú natoľko zásadné, že ak ich dieťa nedostalo, všetky mimo rodinné vzťahy sú zamerané na dosycovanie tohto nedostatku. Esejistka nás presviedča, že takíto jedinci po celý zvyšok života riešia niečo ako „obchod semóciami“, ocitli sa vo večnom hľadaní toho, čo nemali anedostali. Niekedy si to ani neuvedomujú, robia to inštinktívne, ale dožadujú sa výmeny jednej kvality za inú. Za starostlivosť očakávajú uznanie, za pomoc vďačnosť, za nezištnosť úprimnosť. Mohlo by sa zdať, že toto sú základné modely správania nás všetkých, ale takto poznamenaní jedinci sú na to mimoriadne citliví apreto sú ľahšie zraniteľní.
Stáva sa, rodičia si kupujú lásku apozornosť svojich detí, pretože sa im nevenujú, alebo nimi manipulujú acitovo ich vydierajú. To sú mantinely rodinných vzťahov, ktoré sú bazálnymi vzťahmi vo vytváraní vzťahov Ja aTy. Esej Melanie je filozoficko-psychologická avytvára veľmi pozoruhodnú sondu do života nielen tínedžerov, ale aj ich rodičov aširšieho okolia. Pointou je myšlienka, že je šťastie mať dobrých rodičov, lebo dobrí rodičia sú dar. Stým sa dá len súhlasiť.
