Množstvo príbehov v nešikovnej vločke

Debutový román Louise Nealon Snehová vločka je príbehom okomplikovaných rodinných vzťahoch, mentálnom zdraví, ktoré je stále vspoločnosti tabu, aozložitom procese dospievania. Vzahraničných recenziách autorku často prirovnávajú ku Colmovi Tóibínovi, sktorým ju spája najmä ukotvenie príbehov vÍrsku, aešte častejšie kSally Rooney. Prirovnanie kRooney nie je náhodné, autorky spracúvajú podobné témy, no každá svojím vlastným autorským štýlom. Podobne ako román Normálni ľudia, aj Snehová vločka zaznamenala vo svete prekvapivý úspech, predaj práv za vysoké sumy aočakávanú televíznu adaptáciu.

Osemnásťročná Debbie žila od malička na mliečnej farme blízko Dublinu. Jej najbližším človekom je strýko Billy, ktorý žije vkaravane amá problém salkoholom. Debbiena matka Maeve je výstredná žena, posadnutá svojimi snami, snediagnostikovanou psychickou chorobou. Život Debbie sa mení, keď ju príjmu na prestížnu Trinity College vDubline, aby študovala anglický jazyk. Spoznáva tam svetaznalú asebavedomú Xanthe, svoju prvú skutočnú priateľku. Obe by mali byť vernými reprezentantkami generácie snehových vločiek, ktorá je charakterizovaná ako precitlivená, emocionálne labilná apresvedčená ovlastnej jedinečnosti.

Najväčšou slabosťou knihy je práve nedôsledné spracovanie množstva dejových liniek adrobných príbehov, ktoré autorka rozohráva. Vprvých kapitolách spoznávame matku Maeve, ktorá neustále spí asnívajú sa jej živé sny, akeď nespí, venuje sa čudesným rituálom. „Pozriem zkuchynského okna avzáhrade za domom uvidím svoju matku, nahá ako prst tancuje vžihľavovej húštine.“ (s. 35) Prostredníctvom týchto magických pasáží by sme si mali postavu obľúbiť, podobne ako Debbiena kamoška Xanthe vneskorších kapitolách, na čitateľa však pôsobia silene aneuveriteľne. Maeve má mladého partnera Jamesa, ktorý pracuje na farme, vykreslený je ako praktický jednoduchý chlapec, preto nie je vôbec jasné, prečo žije sdysfunkčnou Maeve. „Jamesa milujem asi ako nejakého princa zdisneyovky,“ (s. 37) opisuje Debbie vzťah sJamesom, sktorým vyrastá od tínedžerského veku, akoby si neuvedomovala patológiu vtomto prehlásení. James vpolovici knihy tragicky zahynie pod hriadeľom traktora. Sledujeme aj príbeh alkoholika – strýka Billyho, sktorým Debbie na streche karavanu pravidelne pozoruje súhvezdia ako vpodivnej romantickej idylke. Ku koncu knihy sa Billy nezmotivovane pokúsi osamovraždu, akeď ho Debbie zvesí zlana, tvrdí, že to bol iba taký žartík.

Časť knihy je venovaná aj Debbienmu zaľúbeniu do spolužiaka, ktorý si začne sXanthe. Debbie sa sním však nikdy nerozprávala, táto tajná láska preto vyznieva až detsky naivne. Najdôležitejšia linka knihy ostáva preto popri všetkých ostatných nevyužitá.

dzá Snehová vločka by mal byť príbehom dospievania mladého neistého dievčaťa vsebavedomejšiu aksebe pravdivejšiu ženu, na čo slúži linka odchodu zfarmy amalého mesta na vysokú školu vDubline. Táto linka sa však pod všetkými vzťahmi stráca. Debbienu skúsenosť v škole čitateľ vníma iba prostredníctvom jej nešikovného cestovania do Dublinu, vktorom bola predtým údajne iba na vianočných trhoch sBillym, hoci má už osemnásť abýva iba polhodinu odtiaľ, prostredníctvom jej večného strácania študentskej karty aavantúr srôznymi mužmi. Aj tu je hlavná postava nekonzistentná, Debbie je introvertná samotárka, ktorá nemá vmalom meste jedinú kamošku, no zároveň si vodí ku Xanthe na gauč náhodných mužov, sktorými sa do desiatich minút po stretnutí vášnivo bozkáva. Aje panna, takže nič viac ako bozky im nikdy nedovolí, hoci občas osvojom panenstve pochybuje, lebo si niektoré stretnutia pod vplyvom alkoholu nepamätá.

Autorka akoby nevedela, aké jej postavy vlastne majú byť: či má byť Debbie sebadeštruktívna príťažlivá žena, alebo introvertná naivka zfarmy. Kým Sally Rooney je voči svojim postavám až chladná, Nealon im nechce ublížiť aza každú cenu chce, aby boli čitateľovi v niečom sympatické, ale zase nie až príliš.

dzá Snehová vločka môže osloviť skôr dospievajúcich čitateľov, ktorých nebude iritovať povrchné vykreslenie hlavnej hrdinky. Kniha je zručne napísaná ačíta sa ľahko, akurát po viac ako tristo stranách vo vás ostane pocit, že jej čosi chýba, čosi pod tými všetkými nánosmi ostalo anikdy sa nedostalo na povrch.

Louise Nealon: Snehová vločka

Preklad: Marína Gálisová

Bratislava: Lindeni, 2022