ղľáԾ
Peter Gärtner aĎuro Balogh: Radostná správa
Bratislava: Monokel, 2021
Fenomén komiksu je vdnešných časoch naozaj neprehliadnuteľný aúspešne sa dotýka rôznych vrstiev intelektuálnych rovín všetkých generácií zvedavých záujemcov onetradičné výtvarno-literárne produkcie. Kombinovanie obrazu a textu s cieľom odovzdávať informácie alebo vyvolávať špecifický estetický zážitok je súčasťou svetových kultúr už dávno. Avšak približne od polovice 18. storočia, keď súčasne so zvyšovaním gramotnosti populácie nastáva zjednodušovanie a neustále vylepšovanie reprodukčných techník tlače, začal tento druh zábavnej produkcie nadobúdať význam vkaždodenných súvislostiach apostupne sa stal neodmysliteľnou súčasťou všetkých printových médií.
Comics, ako sa tento termín vorigináli zvykne písať, vznikol spojením dvoch anglických slovíčok – comic (komický, humorný, smiešny) astrip (pásik, prúžok). Najprv išlo len o kratučké, iba niekoľkoobrázkové kreslené príbehy, často čiernobiele abez slov, akési oholené výstrižky aktuálnych pocitov, pásiky kresieb humorných situácií bez zbytočných „rečí“. Neskôr sa už objavovali aj pridávané texty, umiestnené vtakzvaných bublinách uprostred alebo na kraji obrázka. Historici sledovaného média sa zvyčajne zhodnú na tom, že dnešné komiksy nachádzajú svojich bezprostredných predchodcov v karikatúrach a kreslenom humore najrozličnejších periodík 18. a 19. storočia. Po nesmelých komiksových začiatkoch sa na prelome 19. a20. storočia stali tieto krátke kreslené seriáliky natoľko populárnym výtvarne-komentujúcim akčným útvarom, po ktorom bažila verejnosť, že nesmeli chýbať vžiadnom zvýznamných svetových denníkov ako výrazné čitateľské osvieženie. Postupne sa obrázkové príbehy kolorovali apočty kresieb jedného cyklu sa zvyšovali, čo logicky odštartovalo vydávanie na tú dobu veľmi atraktívnych komiksových zošitov aknižiek. Tento výtvarný útvar sa tak postupne etabloval až na „hitparádovo“ významný obchodný artikel, zrozumiteľný všemožným generáciám bez ohľadu na jazyk. Keď rôznorodé kreslené postavičky prenikli do animovaného aneskôr aj hraného filmu, stal sa komiksový žáner ako súčasť moderného veľkomestského folklóru (spolu swesternom amuzikálom) jedným ztypicky amerických (tam pojem comics aprvé kresby vznikli) medzinárodne uznávaných zákutí výtvarného umenia. Veľmi populárny bol vrenesančných 60. rokoch minulého storočia, kde mu výraznú časť tvorby venovali aj svetoznámi predstavitelia pop-artu, najmä Andy Warhol (v roku 1960 vystavil po prvýkrát svoj komiksový seriál Dick Tracy, ktorý rozpútal na oboch stranách Atlantiku nový záujem ofigurálnu kresbu) aešte viacej Roy Lichtenstein, ktorého do jeho charakteristickej tvorby žlto-červeno-modrých fotorytín vpodobe vyzväčšovaných komiksových seriálov scharakteristickými monológovými obláčikmi „nakopol“ zaujímavý obal zo žuvačky skomixovou kresbou aprovokácie jeho detí. „Veci, ktoré parodujem, vlastne obdivujem,“ napísal tento autor, ktorý svoje umenie pokladal za druh irónie... Asi najrozšírenejšie vo svete je čítanie atvorba komiksov vUSA, Japonsku (tam sa označuje ako manga) avo Francúzsku (tu hovoria o „bande dessinée“), potom vPoľsku av krajinách bývalej Juhoslávie. Slávne sú komiksy Reinharda Kleista oživote Nicka Cava alebo Johnnyho Casha aj aktuálny kúsok o „nezničiteľnom“ českom hokejistovi Jaromírovi Jágrovi od mladej dvojice Lukáš Csicsely aVojtěch Šeda.
Hoci atraktívne komiksové zošitovo-knižné série starších aj nových pôvodných autorov, ako napríklad Božena Plocháňová, Viktor Kubal, Schek – Babušek, Plšek, Danglár s Taragelom, Shooty anajmä fenomenálny Daniel Majling so svojím Rudom existujú na Slovensku pomerne dlho, žáner komiksu je unás pre mnohých stále podceňovaný, „ považuje sa za rozprávkarstvo“, niečo tak trochu „pod úroveň“, čo však pramení zistej nevedomosti. Je to možno aj preto, že okrem nepatrnej vlastnej skúsenosti sa domácemu záujemcovi o teóriu (aj prax) komiksu doposiaľ ponúkalo len málo príležitostí na zoznámenie sa s aktuálnymi otázkami aj pretrvávajúcimi konceptmi „myslenia o komikse“.
Asi určite!
Toto možno (no, asi určite) napravil scenárista Peter Gärtner ailustrátor Ďuro Balogh (má „na svedomí“ aj obrázky vknihe ʾšáč Dušana Dušeka), ktorých komiksový príbeh Lasicu a Satinského Radostná správa (Monokel, 2021) na pozadí krátkych dejín legendárneho Divadla na korze, spoločenského odmäku 60. rokov, prudkého obratu a nástupu normalizácie dokazuje, že aktuálny komiks je súčasťou kultúry už na takmer rovnakej úrovni ako literatúra alebo film. Autorom námetu je vydavateľ Peter Michalík, zakladateľ značky Monokel na vydávanie vizuálnych kníh, vktorých sú obrázky rovnako dôležité ako texty. Doposiaľ najväčšmi spolupracoval sMichalom Hvoreckým ailustrátorkou Simonou Čechovou, zčoho vznikli knižky Bratislava – Čarovná metropola, Maliar achlapec aDunaj – magická rieka. Okrem toho pripravil aj prvý slovenský preklad klasiky Scotta McClouda snázvom Ako rozumieť komiksu, ktorou si svojím spôsobom „pripravil“ čitateľov na pôvodný autorský komiks Radostná správa. Aten nielen vydal, celý nápad urobiť ho je jeho astal sa tak producentom spoluautorom.
Vytvoriť čokoľvek nové krátke, koncentrovane vtipné aoriginálne odvojici takého rangu, akým bolo bez diskusie duo L+S, predstavuje nesmierne úsilie najmä preto, že „všetko onich už bolo napísané“. Ale predsa len – pozoruhodný úsek dlhého príbehu tak trocha skromne rozpačitých apritom nesmierne hrdých asuverénnych postáv doby, ktorá priala skôr šedej farbe ako pestrosti, je lákavý najmä vo viacvrstvovej skratke plnej vtipných zákrut, ktorej dáva komiks naozaj skvelú príležitosť. Zároveň je takéto parciálne spravodajstvo dobrou možnosťou pozrieť sa akoby kľúčovou dierkou na časy drsne minulé.
Úplné ponorenie do hry
Radostná správa (pre tých, čo majú ťažkosti smechúrom) bola druhá azároveň posledná autorská hra, ktorú stihli Milan Lasica s Julom Satinským uviesť na scéne kultového bratislavského Divadla na korze. Trvanie tejto útlej, ale legendárnej scény bolo veľmi krátke – od roku 1968 do roku 1971. Za tri sezóny odpremiérovala osem inscenácií, ktoré dramaturgicky predstavovali skutočné nóvum pre slovenské profesionálne divadlo akoncentrovalo takých hercov, akými boli Dančiak, Labuda, Debnár, Huba, Paľo Mikulík etc. Snastupujúcou normalizáciou prišiel zákaz jeho činnosti, nútený odchod L+S zdivadla aneúprosná snaha vymazať dvojicu zarchívov pamäti ľudí. Podaril sa však pravý opak, ktorý svojím humorom aneúnavným glosovaním roky rokúce svrbel apálil boľševika ako nevyliečiteľná zaparenina na zadku. Dvojica mala totiž vsebe kódované neúprosné nadšenie avytrvalosť pre dobrú vec. Obaja boli úplne ponorení do hry pre seba avšetkých chápavých v okolí, oduševnení aplní všetkých variant humoru. Vždy mali vo vreckách klíčiace zrnká nádeje.
Vknižke „hrajú“ aj vedľajšie postavy, sprevádzajúce dvojicu vtomto krátkom príbehu, ich priatelia, ajtí „najvyšší“, ktorí rozhodovali vmene režimu. Dôležitou figúrou je niekdajší šéfredaktor Kultúrneho života Kornel Földvári, neskôr riaditeľ Divadla na korze, ktorý je vlastne tretia „hlavná“ postava komiksu. Okrem iných sa vknihe objaví Peter Mikulík, Laco Kalina, Janko Borodáč, Martin Porubjak, Alexander Dubček, Ján Roháč, Miroslav Válek, Miroslav Horníček, Jan Werich, Milan Sládek, skupina Prúdy amnohí ďalší. Pri tvorbe autori vychádzali zdostupných teatrologických materiálov, filmových záznamov, knižných ačasopiseckých rozhovorov, ale aj zautentických spomienok priamych aktérov či pamätníkov slávnej éry slovenského divadelníctva. Pri rešeršovaní archívnych materiálov pomohol divadelný dramaturg Miro Dacho, okrem univerzitnej knižnice boli autori napríklad aj vSlovenskom filmovom ústave, kde našli trezorový dokument oDivadle na Korze snázvom Interview vmetelici. Za cenné informácie apodnety autori vknihe ďakujú Martinovi Hubovi, Petrovi Mikulíkovi, Milanovi Lasicovi, Lucii Molnár Satinskej, Viere Satinskej, Milanovi Sládkovi, Vladimírovi Strniskovi aďalším.
Urehotané publikum
Komiks sviežo zaznamenáva dve časové línie. Tou dominantnou je spomínané obdobie Divadla na korze ajeho spoločensko-politický kontext, ale príbeh sa vracia aj kbodu prvého stretnutia Milana Lasicu aJúliusa Satinského vroku 1954 vPionierskom (terajšom Prezidentskom) paláci vBratislave. Prvé stretnutie sa konalo symbolicky na javisku vhre Odvanástich mesiačikoch. Ani jeden znich vtedy nemohol tušiť, čo spolu ešte zažijú. Postupne prišla VŠMU, Vojenský umelecký súbor, Tatra revue, ale aj Dom ZČSSP. Tam všade si „robili srandu“ zo spoločenskej situácie, hral sa „imperialistický“ džez (Traditional Club) aj rocková hudba aurehotané publikum aj priaznivci dlhodobého charakteru nosia vo svojich myšlienkach útržky aj celé kapitolky dialógov amonológov vo svojich hlavách dodnes. Celý obsah tých časov je vtipne komprimovaný do grafického románu pre všetky generácie. Aby bol príbeh dobrý, nemôže byť riedky. Teda – aj mnohí fanúšikovia, znalci apamätníci objavia veľa nových vecí adetailov, skoro ako v napínavej literárno-historickej detektívke. Ide oekonómiu rozprávania – na malej ploche povedať veľa.
„Radšej bez rešpektu...“
Pri vytvorení tohto prelomového komiksu bola dôležitá účasť Milana Lasicu, ktorý bol „krstným otcom“ jeho zrodu a stihol ho ešte odobriť, ale žiaľ, jeho vydanie už nestihol. „Povedal nám veľa známych aj menej známych historiek zo svojho života, tie najlepšie sme spracovali do knihy. V konečnom dôsledku nám dal voľnú ruku: Dajte tam, čo chcete, len nech to je už hotové,“ spomína Peter Gärtner. Vydavateľ ajautor námetu ho chcel na poslednom stretnutí uistiť, že nápad vychádza najmä zich rešpektu voči humoristickej dvojici a ich spoločnému dielu. „Jeho odpoveď bola: prosím – radšej bez rešpektu,“ pridal kspomienkam Peter Michalík stým, že podporu mali od začiatku aj od rodiny Satinských.
Oknihe sa dajú písať siahodlhé tirády, ale vaktuálnej rýchlej dobe je imperatívom redukcia a stručnosť. Preto treba veriť, že takýchto „stručných“ komiksov omentálne nesmrteľnej legende L+S sa urodí oveľa viac.
Pavel Malovič (1952)
Telovýchovný lekár, pesničkár apublicista. Od roku 1979 je členom pesničkárskeho združenia Slnovrat. Vydal dve zbierky poézie, Prírodný materiál (1998) a Tvar mojej tváre (2017), zborník recenzií Exkluzívne texty oknihách a hudbe (2020), o. . aj populárne publikácie zoblasti zdravovedy Ako si udržať mladosť (2015) čiBeh azranenia (2019). Pripravuje svoje profilové CD Bolo ako nebude.
Ilustrácie z knihyRadostná správa.Zdroj: Monokel
