„KԾDohviezdny večerprinášadvadsaťpäť príbehov– krásnych prekvapení – ako vtom najlepšom adventnom kalendári,“ píše Markéta Andričíková o predvianočnej novinke v decembrovej Knižnej revue.
Kolektív autorov: Dohviezdny večer. Dvadsaťpäť príbehov oVianociach
Ilustrovali: Helga Pavelková, Peter Ličko
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2021
Pôvodne latinský výraz advent sa vnašej kultúre spája so zjavením alebo očakávaním príchodu Spasiteľa. Je to (bez ohľadu na vierovyznanie) čas stíšenia, spomalenia, obdobie prehodnocovania vlastných postojov a skutkov, príležitosť na vyjadrenie vďaky, preukázanie dobrej vôle. Symbolicky sa tento čas oddávna vyjadruje štyrmi sviečkami na adventom venci, pričom každá sviečka, aj veniec samotný, má pre toto dôležité obdobie vroku svoj špecifický význam. Vnovodobej histórii (od konca 19. storočia) sa čakanie na slávnostný, Štedrý večer spája, predovšetkým udetí, sdvadsiatimi štyrmi drobnými prekvapeniami vadventnom kalendári. Najbežnejším prekvapením vadventnom kalendári býva čokoládka, ale vsúčasnosti je tých verzií adventných kalendárov oveľa viac. Dnešné adventné kalendáre sú niekedy už také sofistikované, že sa popri nich posúva do úzadia pravý – duchovný rozmer Vianoc. Kniha Dohviezdny večer prináša (nielen) deťom dvadsaťpäť príbehov, dvadsaťpäť krásnych prekvapení – ako vtom najlepšom adventnom kalendári. V každompríbehu sa môžeme nanovo dotýkať Vianoc apritom vnímať ich mnohé „príchute“.
Hosť do domu
Vianoce sa vnašom kultúrnom kontexte pokladajú za jeden znajvýznamnejších rodinných sviatkov. Je to čas, keď sa pri slávnostne prestretom stole stretávajú deti, rodičia, starí rodičia ainí príbuzní. Zvyčajne si kladú pod obrus cesnak apeniaze, rozkrajujú adelia si jabĺčko, jedia oblátky smedom, kapustnicu, kapra so šalátom, opekance smakom apodobne. Často dávajú na stôl jeden tanier apríbor navyše – či už ako spomienku na zosnulého príbuzného, alebo ako symbolické očakávanie iného hosťa vduchu príslovia „hosť do domu – Boh do domu“. Práve prítomnosť cudzieho, neznámeho hosťa vdome počas Vianoc tematizujú vo svojich príbehoch viacerí autori: vpríbehu Petra Karpinského navštívi rodinu odtrhaná Rómka, rozsvieti plamienok na sviečke aten sa premení na jasnú – Ježišovu hviezdu; vpríbehu Mirky Ábelovej dvaja súrodenci pozvú na Vianoce domov osamelú arozprávkovo tajomnú pani Evelínu, ktorá žije vzázračnom dome avie plniť želania. Príbeh Jána Púčeka tiež tematizuje obraz neznámeho hosťa pri štedrovečernom stole – je to bezdomovec so zvláštnym menom Atlantída. Tento príbeh však vsebe nesie aj vážne aťaživé posolstvo oľudskej krutosti, predsudkoch apokrytectve.
Úplne iný – hlboko symbolický – rozmer hosťa vdome má vmagickom, poetickom príbehu Moniky Kompaníkovej chlapček, ktorého zachránil pred zmrznutím vlese otec päťčlennej rodiny.
Spomienky, súčasnosť aj magický rozmer
Vianoce ako čas spomienok, ktoré zväčša sprostredkúvajú starí rodičia svojim vnúčatám, sa objavujú vpróze Jany Bodnárovej, ktorá do realisticky komponovaného rozprávania vnáša aj prvky zázračnosti – vduchu slov postavy starej mamy adresovaných vnučke: „Rozprávka môže byť ako skutočnosť askutočnosť ako rozprávka.“ (s. 108)Spoločne strávené chvíle detí, rodičov astarých rodičov sú aj leitmotívom vtipne asviežo vyrozprávaného príbehu Tone Revajovej iUršule Kovalyk. Vrúcny aláskyplný vzťah vnuka ajeho dedka stvárňuje vo svojom príbehu Denisa Fulmeková. Priamy rozprávač – malý chlapec – hovorí aj otom, ako mu umierajúci dedko tesne pred smrťou priniesol tašku plnú hviezd. Obraz „prevtelenia“ duše do hovoriacej bábiky nájdeme aj vpróze sfantastickým nádychom autora Pero le Kvet.
ʰó Márie Modrovich, Marty Hlušíkovej, Petra Šuleja, Gabriely Futovej sú spomedzi všetkých príbehov najvýraznejšie vsadené do súčasnosti avzobrazení detských postáv aich interakcií srovesníkmi, ako aj sdospelými (rodičmi, prarodičmi, učiteľmi) presvedčivo reflektujú ich problémy izáujmy.
Viaceré prózy – aj vďaka konotačne nasýtenej téme Vianoc zobrazujú cestu tajomnou nočnou krajinou. Okrem prózy Moniky Kompaníkovej a Jany Bodnárovej sa tento obraz objavuje aj vpróze Veroniky Dianiškovej, pričom tu cesta troch detí vnočnom lužnom lese za žiarivým mesiacom má až charakter zasvätenia. Magický rozmer má aj nočná púť dvoch súrodencov do hlbín zeme za hlasom starého zvona vpríbehu Petra Balka. Vpróze Vandy Rozenbergovej ide počas vianočnej noci chlapček Šmoťo za svojím obľúbeným zvieratkom – nutriou – aby jej daroval pletený „náchvostok“ azobral ju domov, do tepla.
Pestrý žánrový mix
Knižný adventný kalendár Dohviezdny večer je pestrou zmesou príchutí, aj pokiaľ ide ožánrové zastúpenie. Zprirodzených dôvodov je medzi prózami najčastejšie zastúpený príbeh zo života detí a môže byť ladený vážne alebo humorne. Humorne sú komponované aj niektoré autorské rozprávky – Agda Bavi Pain vložil svoj príbeh do úst strateného vianočného darčeka (ktorý sa nebojí ani Smrti), Branislav Jobus prináša deťom veselý príbeh okoze Ichtyole, pracovníčke donáškovej služby, ktorá sa vdome starého vlka neovládla azjedla mu celý vianočný stromček. Khumorno-poetickému pólu smeruje aj rozprávka Viliama Klimáčka ovločke Vilhelmíne, opisujúcej svoju púť vatmosfére od kvapky až po vločku a naopak. Iné rozprávkové príbehy smerujú skôr ksymbolickému plánu. Takou je napríklad rozprávka Evy Luky omníšikovi Papuchandrovi, ktorý závidel čečetke, že môže lietať do rôznych krajín avidieť, ako tam ľudia oslavujú Vianoce. Čečetka mníšikovi oVianociach hovorí, že „sú ako šnúra tých najligotavejších rybiek, ktoré spolu plávajú oceánom, anad nimi svieti polárna žiara ako hviezda“. (s. 61)Výrazný symbolický plán má aj rozprávka Dominiky Madro, pričom tá je aj jedna znajabstraktnejších. Malí škriatkovia zrodu Slovodejov strážia krásu adobro slova, ktoré sa vytráca zo sveta ľudí, azachrániť ho môže na Vianoce iba čisté detské srdce.
Zo žánrového hľadiska je vknihe zastúpená aj sci-fi poviedka Evy Urbanovej, ktorá vdruhom pláne roztvára problém života detí na periférii (bez rodičov, vnápravnom zariadení). Ján Uličiansky sa vsci-fi ladenejbásni Vesmírne Vianoce zamýšľa nad tým, ako môžu vyzerať Vianoce otisíc rokov. Tento obraz nie je príliš lákavý.
Premyslená kompozícia
Kompozícia celej knihy Dohviezdny večer je dôkladne premyslená. Okrem tematickej, štylistickej ažánrovej pestrosti avyváženosti otom svedčia aj posledné dva príbehy. Dvadsiatym štvrtým vporadí je výrazne symbolický príbeh Dany Podrackej Anjel vysoký ako topoľ, ktorý prostredníctvom rozhovoru modrookého chlapca sjeho otcom vysvetľuje význam spojenia Dohviezdny večer: „Tak naši predkovia hovorili Štedrému dňu. ... Lebo to je večer, keď treba vzhliadnuť ku hviezdam. Anájsť si medzi nimi tú svoju.“ (s. 196) Modrooký chlapec sa pre svoj nezištný dobrý skutok stretne sanjelom aten mu povie, že každý, kto knemu nájde cestu, sa znova narodí. Tieto slová jasne odkazujú aj na vianočné mystérium.
Posledný (dvadsiaty piaty) príbeh Daniela Heviera hovorí otradícii stavania živých betlehemov, ktoré majú ľuďom pripomínať Kristovo narodenie. Jeden ztakýchto betlehemov si vytvorili bezdomovci na periférii veľkomesta. Aaj keď mali všpinavej deke zabalenú bábiku sodtrhnutou rukou, usmievala sa na nich „svätá tvár Dieťaťa. Vjeho očiach sa trblietali súhvezdia aokolo hlavy sa šírilo svetlo, aké sa maľovalo na starých obrazoch so svätou rodinou“. (s. 201)Medzi riadkami tohto krátkeho, sotva dvojstranového príbehu, ktorý možno vnímať zhľadiska kompozície knihy ako epilóg, sa dozvieme, že živého Krista môžeme nájsť kdekoľvek avkomkoľvek. Rovnako ako môžeme odkryť mystérium Vianoc vkaždom zpríbehov Dohviezdneho večera.
Ten kčitateľom prichádza aj velegantnom balení. Knihu ako celok krásne dotvárajú ilustrácie dvojice autorov Helgy Pavelkovej aPetra Lička. Ich štýl je moderný, originálny azároveň neprvoplánový. Každý príbeh tu vďaka citlivému obrazovému sprievodu nadobúda nový, zaujímavý rozmer.
Markéta Andričíková (1974)
Vedecky a pedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej a svetovej literatúre pre deti a mládež a problematike detskej recepcie.
Ilustráciez knihyDohviezdny večer:Helga Pavelková, Peter Ličko