ղľáԾ
Bookerovu cenu za rok 2021 získal ܳDzڰč Damon Galgut
Toto bol skutočne annus mirabilis pre africkú literatúru. Afričania získali Nobelovu cenu za literatúru (Abdulrazak Gurnah), Prix Goncourt (Mohamed Mbougar Sarr), nemeckú Friedenspreis des Deutschen Buchhandels (Tsitsi Dangarembga), americkú Neustadt International Prize for Literature (Boubacar Boris Diop), Prémio Camões pre literatúru v portugalčine (Paulina Chiziane) a napokon aj Bookerovu cenu (Damon Galgut). Galgutov román The Promise (Sľub) sa predral na prvé miesto spomedzi šiestich favoritov, medzi ktorých sa dostal napríklad Anuk Arudpragasam zo Srí Lanky alebo somálsko-britská autorka Nadifa Mohamed.
ܳDzڰč Damon Galgut (1963) bol na Bookerovu cenu nominovaný už dvakrát ačasto ho porovnávajú sjuhoafrickým nobelistom J. M. Coetzeem. U nás je zatiaľ neznámy, hoci jeho dielo je ideálne na preklad, pretože sa nesústreďuje na spoločensko-historické nuansy Južnej Afriky, ale na psychické stavy amedziľudské vzťahy postáv. Jednou zústredných tém jeho próz je samota: takmer všetci jeho hlavní hrdinovia niekam sami cestujú, aleaj po stretnutí sinými cestovateľmi, turistami či cudzincami sa cítia osamelí. Ich túžba priblížiť sa kdruhému sa nikdy nenaplní, pretože majú strach. Galgut sa preslávil ako brilantný, minimalistický rozprávač – vjeho textoch nie je ani slovo navyše – mnohovrstevných príbehov, vktorých niečo vždy uniká interpretácii aznepokojuje čitateľa ešte dlho po zatvorení knihy.
Pochádza zo židovskej rodiny zhlavného mesta Juhoafrickej republiky Pretórie, ktorú vrozhovore opisuje ako „nervové centrum apartheidovej mašinérie skonzervatívnou kresťanskou mentalitou a všadeprítomným násilím.“ Ako šesťročnému mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín aveľa času strávil na lôžku, pričom mu členovia rodiny čítali knihy atak podnecovali rozvoj jeho fantázie.
Majster psychologického thrilleru
Svoj prvý román A Sinless Season (Sezóna bez hriechu, 1982) napísal ako sedemnásťročný. Príbeh troch mladistvých delikventov vnápravnom zariadení v odľahlej oblasti, ktorí sa pokúšajú oútek, okamžite vyvolal porovnania sGoldingovým Pánom múch. Nasledovná zbierka poviedok Small Circle of Beings (Malý kruh tvorov, 1988) sa odohráva v úzkom, klaustrofobickom rodinnom priestore, ktorý naruší smrteľne ohrozujúca choroba dieťaťa. Kým hlavná poviedka sa zaoberá postavou matky, ostatné sa sústreďujú na postavu chlapca, ktorý hľadá svoju identitu ako beloch, žid agej vkontexte totalitnej, rasistickej aheteropatriarchálnej spoločnosti. Názor niektorých kritikov, že Galgut si ako privilegovaný beloch môže dovoliť luxus nezaoberať sa politickou situáciou vJAR, autor definitívne vyvrátil vo svojom druhom románe The Beautiful Screaming of Pigs (Nádherné kričanie prasiat, 1991). Rozpráva príbeh mladého bieleho ܳDzڰča, ktorý sa nervovo zrúti počas vojenskej služby vNamíbii. Dôraz však zostáva na mentálnom svete postáv. Jeho nelichotivý obraz heterosexuálnej maskulinity ako agresívnej (voči ženám, zvieratám aprírode vo všeobecnosti) kontrastuje spostavami gejov, ktorí odmietajú násilie, rasizmus aj spoločenskú povinnosť založiť si rodinu. Román získal významnú národnú cenu aautorovi zabezpečil povesť majstra psychologického thrilleru, ktorý sa sústreďuje na mužské identity.
Vďalšom románe, The Quarry (Kameňolom, 1995), Galgut vytvára postavu podvodníka, ktorý ukradne identitu niekomu inému – téma, ktorú variuje vo viacerých románoch vždy prekvapivým spôsobom. Príbeh necháva čitateľa vnapätí až do konca, keď sa stierajú hranice medzi zákonom azločinom, predátorom aobeťou, ako aj samotnými postavami. Svydaním tohto románu bolo jasné, že Galgutove príbehy sa väčšmi zaujímajú oarchetypálne postavy a mýty než o reprezentáciu reality, hoci ich možno čítať aj na úrovni sociálneho realizmu. Román bol dvakrát sfilmovaný, čo potvrdzuje autorov talent pre akčné príbehy. Tému rozvinul vrománe The Impostor (Podvodník, 2008).
Medzinárodne úspešný The Good Doctor (Zlatý doktor, 2003) je príbehom dvoch protikladných mužských postáv v odľahlej vidieckej nemocnici vpost-apartheidovej Juhoafrickej republike. Kladie si otázku, ako sa zodpovedne postaviť ktraumatickej minulosti zpozície belocha. Neúprosne obnažuje ideály novodemokratickej spoločnosti anachádza pod nimi lensebectvo a nenávisť.
Ďalší román, In a Strange Room (V cudzej izbe, 2010), tvoria tri samostatné príbehy, ktorých hlavný hrdina, samotár Damon, objavuje cudzie krajiny asamého seba. Príbeh rozvíja homoerotické, platonické vzťahy medzi mužmi, ktoré sa pre rôzne patologické vlastnosti postáv nikdy nemôžu naplniť. Záujem otoho druhého totiž vždy prebije sebectvo, inertnosť alebo nedostatok pochopenia pre potreby druhých.
Pokračovaním tejto témy je ajromán Arctic Summer (Arktické leto, 2014), v ktorom si Galgut prepožičiava názov od nedokončeného románu anglického spisovateľa E. M. Forstera (1879 – 1970) ako gesto vzdania pocty uznávanému autorovi aodporcovi kolonializmu, ktorý celý život tajil svoju sexuálnu orientáciu. Táto beletrizovaná biografia, založená na dôkladnom archívnom výskume, rozpráva oForsterových vzťahoch smužmi vAlexandrii aIndii počas druhej svetovej vojny.
Príbeh olojalite, dôvere a zrade
Jeho posledný román The Promise (Sľub, 2021), víťaz tohtoročnej Bookerovej ceny,je viacgeneračný epický príbeh jednej belošskej juhoafrickej rodiny na tému lojality, dôvery azrady. Naratívne pripomína Faulknera aj Felliniho, od ktorého si román prepožičal epigraf. Zomierajúca matka rodiny žiada svojho muža, aby dali černošskej slúžke do vlastníctva prístavbu, vktorej býva. Manžel sľub nedodrží atvári sa, že naň zabudol. Nedodržaný sľub sa stane kliatbou, ktorá prenasleduje jeho tri deti po desaťročia. Morálne posolstvo vGalgutových príbehoch však nikdy nie je jednoznačné. Sestra Amor, ktorá chce sľub matky splniť, abrat Anton, ktorý je proti tomu, odrážajú dilemy bielych ܳDzڰčov. „Ako vrátite svoje historické privilégium?“ pýta sa Galgut. „Je možné jednoducho ho odovzdať ako kabát všatni?“
Galgut je typický introvert, ktorého reakcia na Bookerovu cenu bola „dosť ma to vyrušilo. Včerajšia ceremónia pôsobila totálne surreálne, ako keby som dostal po hlave. Isteže, knihe to pomôže, takže je ťažké sa tomu netešiť.“
Dobrota Pucherová (1977)
Literárna vedkyňa, pôsobí vÚstave svetovej literatúry SAV ana Viedenskej univerzite.
Na fotografii Damon Galgut. Zdroj: Booker Prize
