ղľáԾ
Hodnotenie. Literatúra pre deti amládež 2020
Bilančné hodnotenie literatúry pre deti amládež 2020 je pre lepšiu orientáciu rozdelené najmä podľa genológie, ato na poéziu, spoločenskú prózu, personifikovanú rozprávku bez výraznejšej mágie, inštruktívnu literatúru aliteratúru faktu. Tým sa naznačí aj kvalitatívny stav vdanom žánrovom modeli. Už toto delenie poukazuje na pestrosť slovenskej detskej literatúry, ako aj na dôležitý znak súčasnej literatúry pre deti, ktorým je žánrová kontaminácia. Tým, že kniha pre deti plní viacero funkcií, dochádza krelativizácii žánrových hraníc. To však predstavuje pre autorov aj „tenký ľad“, pretože sekundárna funkcia často prevýši primárnu – estetickú funkciu avýsledok je potom rozporuplný.
Častejšia a výraznejšia práca autorov sformatívnou či poznávacou funkciou literárneho textu do istej miery odzrkadľuje aj potrebu súčasnej spoločnosti vychovávať avzdelávať aktuálnu generáciu vinformačne presýtenom svete spochybnými morálnymi vzormi. Ako sa to autorom darí, zosumarizujeme vzávere bilančného hodnotenia sodporúčanými titulmi pre rodičov, učiteľov či knihovníkov, aby vedeli ponúknuť dieťaťu kvalitnú knihu zroku 2020.
Poézia na koni
Po 37 rokoch Erik Markovič našiel rukopis jedinej knihy pre deti Jána Ondruša (1932 – 2000), konkretistu z okruhu tzv. trnavskej skupiny, ktorá vyšla pod názvom Kreslím koňo koňaté vďaka Literárnej nadácii Studňa. Ondruš dokončil knihu v roku 1983, vydavateľstvo však zoškrtalo texty a autor ju odmietol vydať v takto okresanej podobe. Ako už naznačuje názov titulu, vktorom je aliterácia anovotvary, zbierka hýri jazykovou vynaliezavosťou, tvorivosťou ahrou. Ondruš sa hrá sjazykom ajeho možnosťami, prekrúca ho a vytvára rôzne novotvary, kreované podobne ako detské okazionalizmy, ktorými si dieťa vynaliezavo kompenzuje svoju nedostatočnú slovnú zásobu. Celá zbierka môže hravou formou rozvíjať jazykový cit detského čitateľa. Pritom sa nezabúda ani na zvukovú stránku textov, preto mnohé nabádajú recipienta kich spievaniu. Kompozične azvukovo vyniká trojica Vlak, Nôž aŽ, kreované na podobnom hravom princípe. Dôraz sa kladie predovšetkým na zábavnosť, kčomu sa využíva neobmedzená fantázia anonsens: zvieratá krava kravitá, kôň konitý asliepka sliepkatá disponujú výnimočnými vlastnosťami aschopnosťami, podobne ako dopravné prostriedky žigulo žiguláre, bicyklo bicykláre amotorko motorkulum. Básne výborne dotvoril vtipnými farbičkovými ilustráciami Daniel Hevier, ktoré pôsobia detsky autenticky.
Po výberových publikáciách tak takéto básne píše hevier (2018) a tak takéto básne pre deti píše hevier (2019) vybral Daniel Hevier do tretice svoje najlepšie texty, tentoraz piesne, ktoré vyšli pod názvom tak takéto texty piesní píše hevier (Trio Publishing, il. autor), čím sa kompenzuje nedostatkový žáner piesní, pop-poézie premládež. Mnoho piesní hudobne zrealizovala skupina Team aPavol Habera, pričom súčasťou zbierky sú aj doteraz nezhudobnené texty. Čitateľa určite potešia aj autorove zaujímavé komentáre kniektorým textom. Vrámci edície „Prvé čítanie“ vo vydavateľstve Matys vyšla Hevierova kniha Dočítania, decká! (il. autor), je teda určená čitateľovi od šiestich rokov. Synkretický titul tvorí abecedár, hravé „hevierovské“ básničky a krátke zábavné rozprávky, pričom učenie jednotlivých písmen podporujú autorove ilustrácie.
Poetka pre dospelých Mirka Ábelová napísala aj prvú knihu pre deti Pes Moko ajeho oko (OZ Brak, il. Ivana Šáteková). Milý príbeh vo veršoch je oinakosti apriateľstve psa Moka achlapca Viliho, ktorí spoločne hľadajú oko pre Moka, čím sa vzájomne zbavujú samoty. Počas cesty stretajú zvieratá, ktoré takisto disponujú nejakou odlišnosťou (napríklad ryba je snohami a žltá myš sbodkami), čo funkčne prehlbuje daný problém. Veršovanie o vonkajšej a vnútornej kráse je veľmi kultivované, samozrejme, v tom množstve rýmov sa nájdu aj slabšie rýmové dvojice. Miestami by mohli byť menej explicitne zobrazené pocity. Príbeh má však predvídateľnejšiu naráciu a záver.
Svoju štandardnú úroveň si udržiavajú poetky Jana Šimulčíková v knihe Básničky pre šikovné jazýčky (Perfekt) a Gabriela Dittelová vzbierke Kuk do knižky (Trio Publishing). Oba tituly sú adresované predškolákom aprvočitateľom. Ich poetika je milá ahravá sjemným humorom. Vsolídne zvládnutých textoch obe autorky tematizujú pre dieťa predškolského veku blízke javy ako obliekanie, jedenie, spanie či hranie sa. Súčasťou kníh sú aj básničky oprírode, kvetoch azvieratkách, ako aj intertextuálne básne oznámych rozprávkových bytostiach. Riekankovým textom možno vyčítať len miestami konvenčnejšie spracovanie tém. Obe zbierky sú ilustračne agraficky príťažlivé, Šimulčíkovej texty sprevádzajú detsky autentické ilustrácie zVýtvarnej súťaže Karola Ondreičku – Mesiac detskej tvorby, ktorú organizuje Združenie Korytnačky, aDittelovú vydarene ilustroval Ľuboslav Paľo.
Svojej najnovšej zbierky Šٱǰíٰ (Mayor) sa, žiaľ, nedožila skúsená dvojdomá poetka Dagmar Wagnerová (1939 – 2020). „Básničková babka“ vtematicky pestrej zbierke najväčšiu pozornosť venuje zvieracej ríši, ktorú personifikuje, pri čom často využíva humor. Autorka často pracuje aj so zvukovou stránkou veršov. Škoda, že kniha nemá lepšiu grafickú a ilustračnú zložku.
Nápadité texty zo školského prostredia (o učiteľoch, učení, známkach, spolužiakoch, láske apod.) ponúka Pavol Jurga vzbierke Svet gombička (Perfekt, il. Ján Hanuliak). Zábavné básne by mohli osloviť čitateľa na rozmedzí mladšieho astaršieho školského veku. Ich najsilnejšou stránkou je vypointovanie, hoci vknihe sa popri lepších textoch nájde aj viacero slabších básní. Rozkolísanú kvalitu zbierky znižuje ilustračná zložka.
Slabšia vpointovanom komponovaní je Paula Sabolová Jelínková vknihe Čo je nové vbásničkove (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Zbierku tvoria básne na rôznorodé témy, od prírody cez veci aich personifikovanie po ľudské vzťahy. Autorka sa snaží olyrické obrazy ahumor. Veršovanie je štandardné, niektoré texty sú nápaditejšie, iné menej.
Po štyroch rokoch vydal svoju druhú básnickú zbierku pre deti Vladimír Leksa-Pichanič snázvom Chcel by som byť slonom na Srí Lanke (Perfekt, il. Anna Gajová). Podobne ako vprvej knihe autor kreuje texty sepickým podlažím zväčša ozvieratách, pričom sa snaží ohumor, ktorý miestami je vydarený, miestami nie. Najväčším nedostatkom je opäť práca srytmom astým spojená ťažkopádnejšia syntax. Solídne nápady sú teda zle spracované.
Problémy srytmom arýmom má aj Pavol Kaiser, ktorý po roku prišiel sdruhou knihou pre predškolský vek Čvirikov prvý let (Smart Guys, il. Marcel Králik). Titul vyšiel vďaka štedrej crowdfundingovej podpore. Ide okonvenčný zvierací príbeh vo veršoch, ktorý je priamočiarejší apredvídateľnejší. Text sa zameriava na strach Čvirika pred prvým letom, čiže na hodnotu odvahy, pričom sa pracuje svtipom.
V crowdfundingovom vydavateľstve Ezopo (s ešte štedrejšou podporou ako kniha P. Kaisera) vyšli Veruške Bobekovej (vlastným menom Viera Kočiš Čechová) tri textovo-obrazové naratíva pre deti, a to Ripka; Maruška; 6 detí, ktoré si sama aj ilustrovala. Ide otri príbehy vo veršoch, kde sa konvenčným spôsobom stvárňuje téma hendikepu, pomoci arodiny. Zhľadiska genológie ide oepickú, príbehovú poéziu svýraznou ilustračnou zložkou, ktorá je určená deťom mladšieho školského veku. Vo všetkých troch tituloch je veršovanie na veľmi slabej úrovni – vyznačuje sa enormným množstvom gramatických rýmov (v rýmových dvojiciach sú najmä verbá). Viackrát možno identifikovať aj neprirodzenú syntax či narušený rytmus. Vporadí prvá kniha Ripka má formu denníka, vktorom protagonistka Ripka píše osvojom hendikepe – od narodenia je nemá (ako ryba, čím sa vysvetľuje jej pomenovanie). Stouto nepriazňou osudu sa snaží vyrovnať, čo autorka spája spriamejším didaktizmom, keď sa ostatné deti vysmievajú rôznym odlišnostiam. Prijatie svojho hendikepu sa však nekreuje postupne ani originálne. Autorka do narácie neinvenčne vkomponovala aj motív smrti babky, sčím sa spájajú explicitné a neautentické pocity sosentimentom. Zatiaľ čo vprvej knihe sa len náznakovo pracovalo sfantastikou, druhú knihu – Maruška, možno označiť za veršovanú rozprávku. Bobeková opäť vytvára naráciu prostredníctvom tragickej osudovosti: ružová víla dá hrdinke Maruške pri narodení srdce plné lásky, čierna sudička jej dá do vienka odpadávanie vlasov za každý dobrý skutok. Podobne ako vprvom titule aj tu autorka stvárňuje motív smrti, tentoraz však na konci zomiera protagonistka, ktorá nezištne pomáha vo svete napriek vedomiu, že ju to zabije. Vprvoplánovom závere teda nedochádza kžiadnemu prekvapeniu, Maruška koná dobro, hoci vie, že ju to pomaly zabíja. Bobekovej posolstvo je však problematické, keďže nepracuje so žiadnym druhým plánom (to, že zMaruškiných vlasov sa po jej smrti stali pavučiny počas babieho leta, nepovažujeme ani za vhodné posolstvo, ani za dostatočný druhý významový plán). Podobne plytká je aj tretia kniha, rozprávka vo veršoch snázvom 6 detí, vktorej sa opäť zameriava na osudovosť asmrť. Šesť detí je šesť duchov, ktorí žijú spolu vjednom dome, čo je zobrazené pomerne hororovo. Zomreli im rodičia, pričom najstarší súrodenec sa mal onich postarať. On sa však rozhodol pre cestovanie arodičia naňho uvalili kliatbu. Ak sa chce zbaviť kliatby nepokoja, musí za seba nájsť náhradu, ktorá sa postará otých šesť detí. Už ako starec nijako invenčne ne/prekabáti dievča – pripomínajúce Marušku zpredošlej časti –, ktoré ho na chrbte donesie do toho domu, tam ju nechá aona sa následne postará ošesť duchov, zktorých sa nakoniec stanú živé deti. Posolstvo je explicitne vyjadrené vklišéovitom závere. Opäť sa narácia modelovala bez akýchkoľvekhlbších významových rovín.
Pesničky obľúbeného speváka pre deti Mira Jaroša opäť dostali aj knižnú podobu pod názvom Knižka pre (ne)poslušné deti (Ikar, il. Edita Hajdu), ktorá je adresovaná predškolákom. Zbierka obsahuje päť dlhších básní/piesní, vktorých sa využíva refrén, preto sú určené aj na spievanie. Ide okonvenčné veršovačky zo života detí, prírody, zvieratiek (najvydarenejšia je báseň Strašidlá oprekonávaní strachu), vktorých sa objavujú ošúchané aj gramatické rýmové dvojice. Súčasťou titulu sú aj otázky a úlohy, ktoré slúžia buď na osvojenie faktov (pod otázkou je formálne prevrátená odpoveď), alebo na rozvíjanie nižších kognitívnych procesov.
Fakty zo sveta vtákov sprostredkúva prostredníctvom básničiek Anna Sláviková vzbierke Vtáčiky okolo nás (Vydavateľstvo Štúdio humoru asatiry, il. Peter Cpin, fotografie Miroslav Saniga). Už názvy niektorých textov naznačujú (Lekár ďateľ, Múdra sova), že básne budú konvenčné. Poznatky (o výzore, potrave, správaní, prostredí, význame daného druhu vtáka) sú podané priamočiaro deskriptívnym spôsobom a sčastým využitím gramatických rýmov.
Didaktizujúce veršovačky napísala Petra Gmucová do debutového leporela Afrika zkufríka (Ikar, il. adizajn Katarína Hutníková), určeného recipientom od osemnástich mesiacov. Leporelo je súčasťou kufríka, čo nepochybne zaujme mnohých rodičov. Viacerých rodičov prilákajú aj moralizujúce štvorveršia sčastým gramatickým rýmom, ktorých cieľom je poučiť dieťa odôležitosti cvičenia, čistoty, upratovania, jedenia zeleniny atď. Robí sa to však príliš priamočiaro.
Triviálny jednoduchý veršovaný príbeh vknihe Čmeliak Vinco (Fortuna Libri, il. Sabína Liptáková) od Moniky Novákovej je určený recipientovi predškolského veku. Čmeliak Vinco každého naokolo obviňuje z krádeže jeho pančucháčov, pričom rozuzlenie je prezradené na začiatku knihy vo venovaní: „Venujem všetkým zábudlivcom.“ Recipient sa teda už na začiatku môže dovtípiť, že pančucháče čmeliak niekde zabudol, pričom miesto, kde ich zabudol, nie je vôbec originálne. Otázne je, prečo čmeliak najprv neprehľadal vlastný dom, ale najprv začal vonku obviňovať ostatné zvieratá. Nepracuje sa teda ani sklimaxom, ani sprekvapením.
Vlastným nákladom vydala Vlasta Lipárová vo vydavateľstve Enribook zbierku Farebný rok (il. Marianna Lipárová). Príroda azvieratá sú vtextoch spracované konvenčne, bez akejkoľvek originálnosti či prekvapivej pointy.
Vporadí tretiu zbierku inštruktívnych básničiek vydala Soňa Antalová pod názvom Aká farba, aký kvietok? (ECO-AS, il. Andrea Rolková). Leporelo priamočiaro aneinvenčne predstavuje farby prostredníctvom kvetov, pritom sa čitateľ oboznamuje aj stým, ako daný kvet vyzerá, aké má využitie apod. Poznávacia funkcia jednoznačne prevažuje nad estetickou.
Zvuk, chuť avôňa detstva
Druhú knihu pre deti vo vlastnom vydavateľstve vydal Peter Gärtner pod názvom Čakanie na sneh (il. Marta Matus). Ako už naznačuje názov titulu, chlapčenský ja-rozprávač snadšením čaká na sneh, sčím premyslene súvisia mnohé detaily, preto ztextu cítiť zvuk, chuť avôňu zimy. Atmosféra od konca jesene do Vianoc je lyricky pôsobivá ajemne nostalgická a príjemne ju dotvárajú ilustrácie. Príbeh možno zasadiť do 90. rokov na slovenské sídlisko, preto čitateľ mladšieho školského veku sa pravdepodobne bude pýtať dospelých na neznáme reálie vtedajšej doby. To však nenaruší porozumenie, práve naopak, detský recipient zistí, čo sa robilo vzime včase bez moderných technológií. Znarácie pôvabne cítiť autobiografickosť, preto krátke epizódky pôsobia verne, čo určite osloví aj dospelého čitateľa.
Očosi mladšiemu recipientovi, na pomedzí predškolského amladšieho školského veku, je adresovaná druhá časť oživote detí Kajky aGorana Tone Revajovej, ktorá vychádza po roku s názvom Kiko jeden, Kiko dva. Schody do mora (Trio Publishing, il. Katarína Krajčovičová). Protagonisti sú trocha starší, tematizuje sa ich dovolenka pri mori vChorvátsku. Opäť sa výborne strieda presvedčivá chlapčenská perspektíva sdievčenskou. Podobne ako vprvej časti je narácia detsky autentická, nežná, prirodzená a sjemným humorom.
Podobnému čitateľovi je určená aj próza Krištof, vrabec zprvej Cé (SPN – Mladé letá, il. Juraj Martiška) od skúsenej prozaičky Marty Hlušíkovej. Autorka si naďalej udržiava svoj kvalitatívny štandard. Solídny príbeh reflektuje pocity žiaka prvého ročníka atému školy, krivého obvinenia, rodiny, priateľstva a(telesného asociálneho) hendikepu.
Očosi mladšie dieťa reflektuje Alžbeta Skalová v(zatiaľ dvojdielnej) sérii opredškolákovi Gabkovi (obe Fortuna Libri, il. Marek Mertinko). Prvá časť Gabko ajeho rodina sa zameriava na životné situácie detského protagonistu vrodine (narodeniny, spanie, obliekanie, upratovanie), druhá časť Gabko vškôlke na udalosti vmaterskej škole (odlúčenie od rodičov, jedenie, umývanie, hranie). Oba tituly ponúkajú štyri jednoduché, no milé príbehy, ktoré recipientovi predškolského veku autenticky (napríklad cez prirodzený detský egocentrizmus) sprostredkúvajú životné skúsenosti predškoláka. Poznávacia adidaktická funkcia je vnich funkčne zakomponovaná, vďaka čomu vzniklo prínosné čítanie pre predškolákov.
Téma mentálneho hendikepu je prítomná v próze Náš brat Hlavička (Slovart, il. Juraj Balogh) od Juraja Raýmana. Ide o solídny dobrodružný príbeh sprvkami detektívky o priateľstve a akceptácii človeka spostihnutím. Pocity chlapca sautizmom sú stvárnené originálne prostredníctvom skupiny motívov súvisiacich smorom, sčím sa pracuje na viacerých miestach. Príbeh, určený čitateľovi od desiatich rokov, sa vyznačuje dynamickou naráciou, napätím a humorom. Miestami je však nedostatkom zjednodušenie, neprimeranosť či predvídateľnosť.
Naopak rozvláčnou naráciou bez výraznejšieho napätia aprekvapenia sa vyznačuje druhá časť ohrdinke Anči sbujarou fantáziou Anča zPomaranča atajomný neznámy (Slovart, il. Jana Malatincová) od Kataríny Škorupovej. Ústredným problémom príbehu je tentoraz návrat otca zAfriky po trištvrteroku, ateda jeho ne-prijatie dcérami, keďže nechal manželku stroma deťmi. Autorka sa snaží ovtip, mnohé časti teda pobavia čitateľa mladšieho školského veku.
Skúsená prozaička Mária Lazárová tentoraz vydala textovo-obrazový príbeh Láska za plotom (Rory, il. Andrea Schmidtová), kvalitou zaostávajúci za štandardom, ktorý autorka nastavila vo svojich predošlých knihách. Idylický príbeh konvenčne zdôrazňuje vzťah starých rodičov kvnúčatám prostredníctvom ich vzťahu kzvieratám.
Július Belan pokračuje vknižnej sérii o futbalovej kariére Carlosa, ato štvrtou časťou To je finta, Carlos! (Slovart, il. Lea Schulze), určenou čitateľovi od desiatich rokov. Zveľkých trávnatých futbalových ihrísk sa dej presúva na malé betónové ihriská pouličnej ligy. Popri futbale, čo určite zaujme chlapcov, sa tematizuje priateľstvo avzťah sfrajerkou, ale nedynamické rozprávanie sa vyznačuje rozvláčnosťou, verbalizmom, nefunkčným detailizmom adeskriptivizmom i snahou ohumor. Titul na konci obsahuje aj úlohy atest na typ hráča, ktoré však rozvíjajú len tie najnižšie kognitívne úrovne recipienta.
Ako vždy, ale sjednou výnimkou
Po dvoch výborných rozprávkach prišla Slavka Liptáková spoetickou novelou Nová oktáva (Stodola Lišov, il. Zuzana Mlynarčíková), ktorú možno adresovať dospievajúcej mládeži adospelým. Zložitosť problému ajeho náznakové zobrazenie si spomedzi tínedžerov vyžaduje skúsenejšieho avnímavejšieho čitateľa. Protagonistkou príbehu je jedenásťročná Moma, veľmi talentovaná klaviristka, ktorá stráca fyzický cit vprstoch atým priamoúmerne aj vnútornú stabilitu, čo súvisí skrehkým obdobím dospievania. Autorka autenticky stvárňuje jej prežívanie, ato aj cez druhý, kompozične oddelený, príbeh, ktorého hrdinku možno interpretovať ako akési Momine dvojča, jej vnútorný, snový svet či druhé – paralelné ja.
Naopak ľahšie čítanie dospievajúcej mládeži ponúka skúsená prozaička dievčenských noviel arománov Lena Riečanská vpróze Chráň moje tajomstvá (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Tematicky, schémou aj štandardnou kvalitou je text podobný autorkiným predošlým knihám. Riečanská sa opäť zameriava na život, problémy apocity dospievajúceho dievčaťa, tentoraz štrnásťročnej Sofie, ktorej zomrela mama pri autohavárii, čo umožnilo autorke venovať sa vyrovnávaniu sa so smrťou blízkej osoby, ne-prijatiu otcovej novej partnerky, jeho odchodu do Afriky splniť sen zosnulej manželky anáslednému presunu detí zBratislavy do dediny (bez signálu) na východné Slovensko. Prozaička však až príliš konkretizuje pocity protagonistky cez „denníček-spovedníček“, ktorý pôsobí sentimentálne avktorom je miestami neprimerane použitý jazyk ôsmačky. Podobne ako vpredošlých prózach, aj sem Riečanská zakomponovala nejaký aktuálny problém, konkrétne znečisťovanie prírody, pričom sa sem-tam nevyhla moralizovaniu. Popritom sa solídne tematizuje to, čo aj vpredošlých knihách, ato rodina, starí rodičia, priateľstvo, láska, škola, hudba ašport sobčasnou snahou o humor.
Najväčším pozitívom románu Zostanem stebou (Slovart) Miroslavy Varáčkovej je dôkladné zameranie sa na problém striedavej starostlivosti ajej dôsledky na život sedemnásťročnej Terezy. Text je zručne napísaný, číta sa ľahko, hoci niektoré myšlienky či názory protagonistky, priameho rozprávača, sú miestami príliš dospelé. Popri hlavnom probléme sa tematizuje aj otcova nová priateľka apostupný proces jej prijatia, priateľstvo, škola, umenie aláska, pri ktorej sa už autorka sentimentu nevyhla. Kniha určite osloví čitateľov od pätnástich rokov.
Tému hendikepu, praktickú slepotu, stvárňuje Dominika Elizabeth Hladíková vo svojej najnovšej próze ѲčDzپ (E.J. Publishing, foto: Ivana Palečková). Zaujímavosťou je, že samotná autorka, podobne ako sedemnásťročná protagonistka Mia, má zrakový hendikep, autorka pri písaní teda vychádzala aj zvlastných skúseností, preto text nadobúda autobiografický charakter, čo potvrdila Hladíková vo viacerých rozhovoroch. Rovnako priznáva, že písanie má pre ňu artterapeutický účinok. Kniha teda môže mať biblioterapeutickú funkciu pre ľudí so zrakovým postihnutím amôže formovať toleranciu vo vzťahu kľuďom so zrakovou odlišnosťou. Text, adresovaný čitateľovi od štrnástich rokov, zobrazuje (miestami zjednodušene) aj tému priateľstva, rodiny alásky, riešenie problémov je však predvídateľnejšie. Najväčším nedostatkom je neprimeranejší jazyk: sedemnásťročná hrdinka (priamy narátor) občas hovorí jazykom prislúchajúcim niekomu mladšiemu, dvadsaťročný Peter, naopak, rozpráva príliš dospelo, respektíve ich prehovory či statusy na sociálnej sieti vyznievajú ako motivačné citáty, teda klišéovito.
Ústrednou témou novely Ľubice Brix Zadné vrátka (Equilibria) je šikana ajej dlhoročné dôsledky. Príbeh sa začína, keď má Lucia jedenásť rokov aprestupuje na inú základnú školu. Tam sa začína šikana, ktorá trvá tri roky. Následne sa povrchovo predstaví štúdium na gymnáziu avysokej škole aLucia má zrazu štyridsať rokov, pričom sa stále vyrovnáva straumou zdetstva. Najväčším nedostatkom prózy je jej vševediaci rozprávač, ktorý doslovne všetko pomenúva avšetko určuje, pričom sa miestami nevyhýba ani moralizovaniu či patetizmu. Autorka hypertroficky pracuje sabstraktnými slovami aku koncu knihy sa uvažovania ošikane začínajú opakovať, pričom sa daný problém neprehlbuje.
Mnohých tínedžerov oslovil aj román Algoritmus lásky (Vydavateľstvo Motýľ) od Lenky Kyselicovej. Autorka strieda perspektívu dvoch priamych narátorov, Anny aFilipa, ktorí sa do seba zaľúbia. Na začiatku príbehu sa nahromadilo veľmi veľa problémov, osemnásťročná Anna prežila detstvo len smamou, ktorá strieda jedného partnera za druhým, vprostredí plnom drog, bitiek amafiánov, ktorými bola hrdinka aj znásilnená, po čom sa neúspešne pokúsila osamovraždu. Následne pred protagonistkinými očami zabijú jej mamu adruhýkrát sa neúspešne pokúsi osamovraždu. Tak sa dostáva do programu na ochranu svedkov. Na Filipovi, idealizovanom chlapcovi, Kyselicová podobne nahromadila veľa problémov: samovražda brata, rozvod rodičov, otcova nová manželka, ktorá čaká syna, čiže Filipovho nevlastného brata, arakovina matky. Po tomto úvode začína osudová láska spomenutých dvoch hrdinov, pri ktorej sa nešetrí sentimentom, klišé apatetickosťou.
Podobnú skupinu čitateľov oslovil aj román Netopierka (Vydavateľstvo Motýľ) Michaely Elly Hajdukovej, ktorý disponuje podobnými nedostatkami ako vyššie hodnotené prózy. Hlavná hrdinka, sedemnásťročná Linda hrá vrockovej kapele, ktorá sa stane úspešnou. Text upozorňuje na aktuálny problém, negatívnu stránku médií, ktoré môžu ohýbať informácie, atým ovplyvňovať mienku spoločnosti. Popritom sa tematizuje rodina (rozvod), škola (so snahou o vtip), priateľstvo a láska (idylický priateľ), pričom sa autorka nedokáže vyhnúť sentimentu. Všťastnom závere sú všetky problémy i vzťahy vyriešené (s mamou, priateľom, priateľkou inepriateľkou).
Obsahom ijazykom anachronicky pôsobí kniha ٴDZč첹 (Daxe, il. Zuzana Pallaghyová) od Pavla Komlóssy-Okáliho. Text nefunkčne kontaminuje idealizovaný príbeh sfaktami. Protagonisti (približne 14- až 15-roční) sú infantilní, dialógy neprirodzené, jazyk patetický asentimentálny.
K rozprávkam bez výraznejšej mágie
Marek Vadas spolu silustrátorkou Danielou Olejníkovou nadviazali na úspešnú spoluprácu zpredošlej knihy avydali ďalší vydarený textovo-obrazový príbeh Krutá Marta (OZ Brak), adresovaný deťom predškolského veku. Próza pôsobivo reflektuje etiku vzťahu kzvieratám afakt, že mnohé zvieratá sú cítiace bytosti. To sa pôvabne realizuje cez tradičnú akciu, reakciu anáslednú zmenu nezbednej protagonistky – „krutej“ Marty. Celostranové plnofarebné ilustrácie Olejníkovej vtipne dotvárajú príbeh asú jeho organickou súčasťou. Krutá Marta môže esteticky účinne formovať detskú empatiu kzvieratám.
Zábavný príbeh napísala Zuzana Csontosová pod názvom Hurá, ide sa na výlet! (Albatros, il. Marta Matus). Najväčším pozitívom knihy, určenej čitateľovi od siedmich rokov, je premyslená práca shumorom: zvieratá sa vyberú na dovolenku, čo umožnilo autorke kreovať vtipné charaktery či situácie. Komické sú aj Csontosovej komentáre narácie, ktorá je pútavá adynamická.
Otext tretej časti opavúčej rodine Websterovcov: Aký pavúk, také vlákno (Slovart, il. Boris Šima) podľa rovnomenného animovaného seriálu RTVS sa postarala Vanda Rozenbergová. Šesť vydarene vystavaných dobrodružstiev, adresovaných čitateľovi od ôsmich rokov, zdôrazňuje hodnotu viacgeneračnej rodiny, priateľstva, práce, radosti astarostlivosti. Aktuálnosťou pôsobivo vyčnievajú posledné dva príbehy, ato oakceptácii odlišnosti anástrahách internetu. Príjemná narácia plynie ľahko adynamicky, vyzdvihujeme aj vytváranie novotvarov zo sveta pavúkov.
Podobné hodnoty (rodina, domov, priateľstvo, pomoc, darovanie) zdôrazňuje aj leporelo Márie Nerádovej ôž (Meda, il. autorka), ktoré vyšlo vďaka crowdfundingovej podpore. Kniha je funkčne prispôsobená najmladšiemu recipientovi. Príbeh je jednoduchý, každá dvojstrana predstavuje jeden brlôžok. Po jednotlivých brlôžkoch putuje najstaršie kozliatko, ktoré poslala mama koza po čerstvý kvások. Bytosti brlôžkov napriek tomu, že kvások nemajú, vždy niečo kozliatku ponúknu, preto sa každá dvojstrana končí vetou: „Kozliatko sa poďakovalo autekalo ďalej“. Aditívna kompozícia sa končí cyklicky, kozliatko sa vráti domov skváskom. Prostredníctvom motívu cesty sa dieťa predovšetkým oboznamuje srôznymi zvieratami. Najväčším prínosom leporela je jeho ilustračná zložka, ktorá milý príbeh dotvára. Ilustrácie brlôžkov sú plné detailov, vktorých autorka často uplatňuje humor.
Svoj štandard si udržiava Roman Brat vzbierke jedenástich próz arozprávok Ja nechcem byť mimozemšťan ainé príbehy (Perfekt, il. Miroslav Regitko), určených čitateľovi od deviatich rokov. Vporadí prvý text, spoločenská próza svyužitím fantastiky, je dlhší, ale nejde sa v ňom do hĺbky problému (obezita, láska, mimozemský pôvod afantastická schopnosť). Ostatných desať textov je krátkych, zväčša ide okonvenčnejšie rozprávky oláske, priateľstve, lakomstve anamyslenosti.
Zaujímavý nápad, personifikovanie hviezd, tmy astrachu malej hviezdy ztmy spracovala do komiksovej podoby dvojica Bea Révayová aMatej Mazák, ktorý mal na starosti celostranové ilustrácie. Kniha Malá Hviezda (Matje!), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore, môže prispieť kprekonávaniu strachu dieťaťa. Malej hviezde Rozmarínke, zastupujúcej dieťa, spadne lampášik na Zem, apreto sa ocitá vnočnom lese, vktorom si vo fantázii vytvára strašidelné predstavy. Ich reálnu nestrašidelnú podobu jej pomáha odkrývať samotná Tma s podobou dievčatka, čím ju zaúča, aby dokázala svietiť, lebo zo strachu ztmy to nedokáže. Text je určený deťom od ôsmich rokov, ale pokojne ho možno čítať aj recipientom predškolského veku.
Solídnejším štandardom je aj kniha 10 prípadov detektíva tchora Hektora (Fortuna Libri, il. Magdalena Takáčová) od Dany Hlavatej. Detektív tchor Hektor spolu so svojím asistentom prasiatkom Alfonzom Klobásom riešia desať jednoduchších prípadov zo zvieracieho sveta. Niektoré prípady sú lepšie prepracované, iné menej vydarené.
Podobne kvalitatívne nevyvážená je aj kniha krátkych komiksov Šašo Vtipťapo (Admiral Films) od Andreja Kolenčíka aTomáša Grečka, ktoré vychádzali včasopise Bublina. Protagonistom je šašo snázvom Vtipťapo aako už jeho nomen omen naznačuje, primárnym cieľom textov je pobaviť čitateľa, čo sa niekde darí, niekde zas nie, pretože ide oprvoplánový a miestami trápny humor. Niektoré vtipné odkazy pochopia len dospelí čitatelia, rovnako je otázne, do akej miery detský recipient porozumie takým slovám, ako napríklad vysoká literatúra, duchovný rozvoj či dezinformácia aich parodovanie. Vtipťapo zväčša usmerňuje neschopného kráľ(k)a, čo umožnilo autorskej dvojici reflektovať rozličné problémy ako materializmus, ekológia, detská práca, hoaxy atď. Niektoré príbehy sú paušálne, bez výraznejšieho nápadu apointy.
Slabšiu rozprávku Ako sa stal Gusto pilotom (Slovart) napísala Lucia Zednikovičová, ktorá je zároveň aj ilustrátorkou knihy. Jednoduchá narácia oceste za snom, vktorej sa vrabec Gusto chce stať pilotom, je určená čitateľovi od štyroch rokov. Príbeh je však neinvenčný, bez výraznejšieho napätia, prekvapenia ahlbších významových rovín.
Podobne neinvenčná je aj rozprávka Muška vružovom pyžame (Fortuna Libri, il. Edward Foxell) od Moniky Novákovej. Protagonistkou je hlúpa anaivná, ale charakterovo dobrá mucha Fonzínka, ktorá je neprávom obvinená zo sfúknutia pouličnej lampy, preto hľadá vlese niekoho, kto by ju opravil. Následne sa stereotypne tematizuje sedem stretnutí, prostredníctvom ktorých sa nepodnetne pranierujú ľudské negatívne vlastnosti ako vzťahovačnosť, pýcha či ohováranie.
Ne-súdržnosť funkcií
Logopédka aautorka viacerých kníh pre najmenších recipientov Svetlana Kapalková napísala ďalšiu podnetnú knižku Nina ide spinkať (OZ Krajina čitateľov, il. Martin Krkošek) pre deti od jedného roka, čomu je vhodne prispôsobená veľkosť aj väzba titulu. Jednoduchý krátky príbeh sa odohráva pred spaním, vktorom mama predstavuje pre Ninu bezpečie ačítanie pred spaním príjemné ukončenie dňa. Kapalková premyslene pracuje s kompozičnou a jazykovou stránkou, opakujúcu schému akratučké vety so slovami snízkym počtom slabík, vybrané podľa frekvencie používania, využíva, aby detský recipient dostatočne porozumel príbehu. Slovami dať amôj sa vyjadruje prirodzený egocentrizmus dieťaťa, ktorý je vtexte vyvážený starostlivosťou protagonistky osvojho plyšového zaja. Pravidelným čítaním tejto inštruktívnej knihy pred spaním možno nenápadne pripraviť dieťa na spánok.
Na pomedzí inštruktívnej rozprávky aliteratúry faktu je František zkompostu (Monokel) Simony Čechovej, podobne žánrovo kontaminovaný akoautorkin debut Včelár Jožko zminulého roku, pričom si to opäť sama vydarene ilustrovala. Textovo-obrazový naratív, určený deťom od troch rokov, poukazuje na úlohu dážďoviek vekosystéme (vdebute Čechová poukazovala na význam včiel). Hodnota dážďoviek sa kreuje prostredníctvom procesu sebapoznávania vstretnutiach sostatnými živočíchmi, čím sa detský čitateľ oboznamuje aj svýznamom iných živočíchov. Vzávere sa premyslene vyzdvihuje kompostovanie a koniec titulu obsahuje informácie odážďovkách akomposte.
Kinštruktívnej literatúre možno zaradiť aj knihu Jany H. Hoffstädterovej To sme my (E.J. Publishing, il. Marta Mészárosová), pretože vtexte je len náznak príbehovosti, t. j. zobrazuje sa jeden deň štvorročného Artúra, ktorý je členom netypickej rodiny. Inštruktívnosť spočíva práve vpredstavení nezvyčajnej rodiny avo formovaní tolerancie kodlišnosti: Artúr má troch nevlastných súrodencov, jeho sestra Ester abrat Maťo majú iného otca asestra Tereza má inú mamu. Hlavnou myšlienkou je, že aj atypická rodina môže byť funkčná a šťastná. Rodinu dotvárajú starí rodičia, náznakovo – cez ilustráciu – sa pracuje aj s motívom smrti starého otca anásledne nájdením nového partnera. Podobne náznakovo cez ilustráciu sa zobrazuje homosexuálny pár amultikulturalizmus. Text nijako nevyniká, môže byť však podnetom na začatie rôznych diskusií s dieťaťom. Titul zaujme najmä celostranovými ilustráciami plnými detailov, zaujímavostí a humoru. Kniha obsahuje aj úlohy (napríklad kresba svojho rodostromu priamo do knihy) aotázky, ktoré však rozvíjajú len tie nižšie kognitívne procesy (zväčša identifikovanie informácie vtexte alebo vilustrácii).
Marta Mészárosová ilustrovala aj titul Etiketa. Pravidlá slušného správania (Slovart), ku ktorému text napísala Mária Hurbanová. Kniha, adresovaná recipientovi od piatich rokov, explicitne poskytuje návody, ako správne zdraviť, podávať ruky, stolovať, obliekať sa aako sa správať velektričke, v kine, na návšteve či na schodoch. Niektoré informácie sa vzhľadom kadresátovi – dieťaťu mohli vybrať primeranejšie azobraziť sa zdetskej perspektívy. Dominantná aprínosná je ilustračná zložka, v rámci ktorej vyzdvihujeme aj prácu shumorom.
Zámerom knihy Lucie Senajovej Dobrodenkovej ORudkovi so šmatlavým jazýčkom (INFRA ia, il. Elena Rabčanová) je formovať udieťaťa predškolského amladšieho školského veku akceptovanie a prijatie odlišností, konkrétne dieťaťa Rudka sjazykovými ťažkosťami, pričom sa snaží aj povzbudzovať deti snejakým hendikepom. Kniha obsahuje dva príbehy. Vprvom je dejovosť úplne potlačená, fakty opredčasne narodenom dieťati, oneskorenom vývine čihendikepe nie sú podané nijako zaujímavo. Druhý jednoduchý príbeh zdôrazňuje myšlienku, že každý je vniečom dobrý. Prínosné môžu byť fakty aotázky na krajoch strán, ktoré nabádajú kdialógu medzi rodičom a dieťaťom.
Po roku vydala Paulína Feriancová už štvrtú časť série Sme školáci pod názvom Nika, Leo a zázračné pierko. Sme štvrtáci (Albatros, il. Eva Chupíková). V próze sprvkami fantastiky sú boldom alebo farebne vyznačené vybrané slová. Príbehy sú však rozvláčne anenápadité. Po každej časti nasledujú dve otázky, ktoré sa pýtajú len na identifikovanie informácie vtexte. Vzávere kniha obsahuje osem inštruktívnych básničiek, vktorých sú nahromadené (a boldom zvýraznené) vybrané slová bez pointy, ateda sminimálnou umeleckou hodnotou. Titul, určený čitateľovi od deviatich rokov, obsahuje opäť, podobne ako predošlé časti, aj hru.
Vporadí už štvrtú inštruktívnu knihu opocitoch vydala Iryna Zelyk. Vtitule Ja apánko Hnev (Female Force, il. Viktoria Radushynska) spodtitulom Pozoruhodná kniha otom, ako ovládnuť svoj hnev sa tentoraz zamerala na ovládanie hnevu. Text má rovnaké nedostatky ako predošlé autorkine knihy. Opäť sa využíva neproduktívna schéma, ato rozpoznanie pocitu, jeho následné prijatie anapokon zvládnutie. Opäť sa to realizuje neprimerane vo vzťahu k detskému recipientovi, t. j. detský aspekt sa podceňuje aj preceňuje, no nerešpektuje. Využíva sa neprimeraný jazyk, ktorý je príliš abstraktný, patetický apriamočiary, ateda detskému svetu vzdialený.
Detská psychologička Petra Arslan Šinková vydala knihu Mami, oci, poďme sa porozprávať (Príbehy na rozvoj emocionálnej inteligencie dieťaťa) (Fortuna Libri, il. Katarína Gasko) scieľom rozvíjať u predškolskéhodieťaťa emocionálnu stránku. To sa realizuje cez tri banálne a priamočiare príbehy osocializácii, sebavedomí ašikane. Súčasťou titulu sú aj rady pre rodičov.
Emocionálnu stránku recipienta by mali rozvíjať aj dve knihy Sone Vancákovej Ďakujem, mami aOcko – môj hrdina (obe Equilibria, bez vročenia, il. Ľudmila Andiľová). Oba bezpríbehové texty len idealizovaným adeskriptívnym spôsobom vymenúvajú vlastnosti, schopnosti či zručnosti (autorkiných) rodičov, čím sa ďakuje rodičom za výchovu.
Ne-príťažlivé fakty
Po troch rokoch Katarína Kosánová a Andrea Gregušová vydali druhú časť ovýtvarnom umení pod názvom Ako umelci vidia svet (Slovart, il. Nataša Štefunková). Prínosný titul zážitkovo predstavuje dvadsať slovenských výtvarníkov. Táto interaktívna kniha obsahuje rôznorodé apoväčšine podnetné úlohy pre čitateľa od siedmich rokov. Svojím konceptom môže byť veľkým pomocníkom pre učiteľov (nielen) výtvarnej aliterárnej výchovy, pretože má výborný potenciál funkčne formovať estetické cítenie avýtvarnú kompetenciu dieťaťa.
Aj ďalšia kniha Andrey Gregušovej vspoluautorstve so Zuzanou Mitošinkovou pod názvom Vincent. Pátranie po stratenej vode (Egreš, il. Lucia Žatkuliaková) funkčne prezentuje dieťaťu mladšieho školského veku poznatky, kčomu efektívne prispieva bohatá ilustračná zložka na každej strane. Ako je pre vydavateľstvo Egreš typické, a za to si zaslúži uznanie, jeho knihy sa snažia systematicky formovať vzťah detí kživotnému prostrediu. Titul Vincent poukazuje na význam hodnoty vody, ktorá je základom všetkého. Pre knihy tohto vydavateľstva je charakteristická žánrová kontaminácia, (nielen) tu sa kombinuje literatúra faktu sinštruktívnou literatúrou, rozprávkou adetektívkou. Vodník Vincent spolu so sestrou Ester aučiteľkou Minerálkou Búrlivou pátrajú po stratenej knihe kníh Vodovode, ktorá obsahuje všetku múdrosť vody. Pri pátraní im pomáhajú rôzni vodníci (sčím sa autorky vyhrali), napríklad lesní, morskí, dažďoví, ľadoví či podzemní (každý druh má svoju funkciu). Popritom sa čitateľovi vdostatočnej miere prezentujú rôzne informácie ovode: predovšetkým jej význam pre život, kolobeh vprírode, ale aj charakteristika jazier, plies, vodných nádrží, potokov, riek, morí, ľadovcov atď. astým súvisiaca fauna aflóra. Informácie sú podané pre detského čitateľa zrozumiteľne. Inštruktívnosť spočíva vo formovaní potreby ochrany vody, čo explicitne potvrdzujú záverečné rady, ako vodu chrániť . Knihu odporúčame využiť pri výučbe prvouky či prírodovedy.
Tomáš Kompaník prišiel sdobrým námetom, ktorý zrealizovala Soňa Uriková do prozaickej podoby s názvom Jašo na jarmoku (ahaslovakia, il. Dominika Šikulincová). Barborke sa na jarmoku stratí pes Jašo a následne sa navzájom hľadajú. Prostredníctvom jednoduchého príbehu astriedaním personálnej aanimálnej perspektívy sa autori snažia oboznámiť detského čitateľa s tradičnými ľudovými remeslami, ako napríklad s čipkárstvom, rezbárstvom či kováčstvom. Vpopredí je teda hodnota práce, dotvorená významom rodiny apriateľstva. Ide oprínosný titul, určený recipientovi od piatich rokov, keďže ľudoví remeselníci postupne zanikajú asúčasné dieťa ich takmer vôbec nepozná. Kniha na konci obsahuje aj informácie otematizovaných remeslách.
Remeslá sú súčasťou aj synkretického titulu Poviem ti, ako to bolo. Život detí vtradíciách, hry, piesne akroje (Perfekt, il. Štefan Cpin aMiroslav Regitko) od Ivana Mrvu. Cieľom publikácie je predstaviť, ako kedysi žili deti, ich hygienu, stravovanie, mená, hračky, odev, prácu, hry, vzdelávanie, zvyky, tradície, nebezpečenstvá (aj epidémie a stým súvisiace očkovanie) atď. Zaujímavo podané informácie funkčne dotvárajú rôzne žánre, ato najmä frazémy, piesne, básne, riekanky, vyčítanky a hádanky. Súčasťou textov je slovník archaizmov ahistorizmov arôzne zaujímavosti. Kniha môže byť dobrým pomocníkom pri výučbe vlastivedy.
Štrnásť remesiel predstavuje aj Valentína Figeľová v knihe Džbány, košíky, medovníky. Spoznaj naše remeslá (Slovart), ktorú si sama ilustrovala. Informácie nie sú podané veľmi atraktívne, pomáhajú však ilustrácie. Za každým remeslom sa nachádza úloha (zväčša ide okreslenie).
Pes je protagonistom debutu Zuzany Dušičkovej Timo ahviezdna obloha (Zum Zum production), ktorý vyšiel vďaka crowdfundingovej podpore. Zhľadiska žánru jednoduchý príbeh je na pomedzí rozprávky aliteratúry faktu: pudlíka Tima vlese sprevádza netopier Štrubik, ktorý mu ukazuje objekty na nočnej oblohe. Detský čitateľ sa tak priamo oboznamuje shviezdami, mesiacom, Polárkou, Malým aVeľkým vozom, Veľkou medvedicou, meteoritmi apod., čo možno využiť pri výučbe prírodovedy. Atmosféru hviezdnej oblohy dotvárajú celostranové ilustrácie Adely Režnej.
Zaujímavú osobnosť predstavila starším čitateľom Diana Mašlejová vknihe Štefánia, korunná princezná (Občianske združenie Bratislavské rožky, il. Bianka Török aGábor Gyenes), ato belgickú princeznú Štefániu (1864 – 1945), ktorá žila vkaštieli v Rusovciach, čo je mestská časť Bratislavy. Ide ocelkom pútavo podanú autobiografiu, hoci autorka sa miestami nevyhla sentimentu či nadnesenejšej narácii.
Prvú osobnosť, Milana Rastislava Štefánika, zo série Veľkí ľudia zmalej krajiny predstavili Róbert Čemerička a Stanislava Čemeričková vknihe Ja som Milan (Snowball, il. Milica Doláková), ktorá vyšla vďaka crowdfundingovej podpore. Prostredníctvom ja-rozprávania sa detský čitateľ konvenčným spôsobom spočiatku oboznamuje so Štefánikovou kariérou hvezdára, ktorú narušila prvá svetová vojna. Následne sa autori zameriavajú na jeho snahy osamostatnosť Československa. Kniha môže poslúžiť učiteľom ako úvod kpredstaveniu tejto veľkej osobnosti našej malej krajiny.
Aj komiks Dobrodružstvá Milana Rastislava Štefánika vyšiel vďaka crowdfundingovej podpore. Otext, scenár sa postaral Tomáš Kriššák, ilustrácie zabezpečil tandem Tomáš Eniac Cíger aFrenky Hříbal. Dielo je určené stredoškolskej mládeži, čomu zodpovedá abstraktnejší jazyk, avšak stým súvisí aj nadnesenosť textových častí. Výsledok je teda rozporuplný; kým spočiatku bola narácia odľahčená humorom či fantastickými motívmi, postupne zážitkovosť klesá (astým aj estetická funkcia textu) azačína dominovať nadmerná informovanosť bez priestoru na „nadýchnutie“ čitateľa.
Užitočný môže byť pracovný zošit Anetty Vaculíkovej Škriatok Zdravý tanier (Zum Zum production, il. Adela Režná), ktorého zámerom je formovať u dieťaťa zdravý vzťah kjedlu. Čitateľa siedmimi kapitolami ojedle, jeho zložení, pôvode, výrobe atď. sprevádza škriatok Zdravý tanier. Niektoré informácie sa mohli podať zrozumiteľnejšie alebo zážitkovejšie. Súčasťou zošita sú aj rôzne úlohy.
Na život dážďoviek sa zamerala Lucia Šukolová vo svojom debute ážďDZ (E.J. Publishing, dizajn Boris Meluš), určenom najmladším recipientom. Text však dážďovky originálnejšie nepredstavuje; vecne informuje, ako vznikajú ažijú, čím sa kŕmia avzávere vysvetľuje ich pomenovanie. Neprimeraná je dĺžka niektorých viet a pojem kokón, ktorý sa vtexte ani nevysvetľuje. Leporelo v tvrdej väzbe, inšpirované Montessori pedagogikou, zaujme predovšetkým vizuálnou stránkou. Čierno-biele ilustrácie, pri ktorých sa využívajú najmä geometrické tvary, mierne vystupujú z väzby, čo dieťa navádza, aby po nich ťahalo prstom, čím sa môže rozvíjať jeho jemná motorika. To môže byť podnetom na písanie prvých písmen.
Na záver
Vpoézii pre deti stále dominuje jazykovo orientovaná poetika s dôrazom na zábavnosť, pričom vnej absentuje výraznejšia reflexívnosť azáujem o ťažšie témy. Jednoznačne však možno odporučiť zbierku Kreslím koňo koňaté J Ondruša, ktorá svojou originálnosťou zoslovenskej detskej poézie vyčnieva. Overenú kvalitu predstavujú publikácie D. Heviera tak takéto texty piesní píše hevier a Dočítania, decká! Vtomto roku vynikol aj zaujímavý básnický debut pre deti Pes Moko ajeho oko M. Ábelovej. Predškolákov aprvočitateľov môže zaujať Kuk do knižky G. Dittelovej a Básničky pre šikovné jazýčky J. Šimulčíkovej.
Autentické životné skúsenosti dieťaťa sú zobrazené vpríbehoch Čakanie na sneh P. Gärtnera, Kiko jeden, Kiko dva. Schody do mora T. Revajovej a Krištof, vrabec z prvej Cé M. Hlušíkovej. Pre predškolákov odporúčame sériu oGabkovi od A. Skalovej. Veľké problémy možno identifikovať vpríbehoch pre mládež atínedžerov. Tieto prózy sú síce zväčša dynamické, napriek stovkám strán sa čítajú ľahko a rýchlo, ale autori sa najmä pri zobrazení vnútorného sveta a citov, predovšetkým lásky aproblémov, nedokážu vyhnúť šablónovitosti asentimentu. Napriek tomu ide opopulárne tituly, ktoré tínedžeri čítajú. Píšu onich literárne blogy či recenzie, vdrvivej väčšine veľmi pozitívne. Za zamyslene stojí fakt, že samotní autori (a vydavateľstvá) posielajú týmto blogerom svoje knihy zadarmo (s očakávaním priaznivého hodnotenia). Našťastie, jeden titul predsa len možno odporučiť tínedžerom, ato novelu Nová oktáva S. Liptákovej.
Rozprávka, kreovaná na personifikácii bez výraznejšej mágie, priniesla tri podnetné tituly: pre predškolský vek Krutú Martu M. Vadasa na rozvoj empatie k zvieratám, na výborné pobavenie knihu Hurá, ide sa na výlet! Z. Csontosovej atretiu časť Websterovcov. Aký pavúk, také vlákno V. Rozenbergovej na príjemné vyzdvihnutie hodnoty rodiny.
Problémy má inštruktívna literatúra, ktorá zámerne pracuje smimoestetickými funkciami (napríklad formovanie vzťahu ku kompostovaniu, tolerancie knetypickým rodinám či slušného správania), apreto je ťažké udržať ich pod estetickou funkciou. Darí sa to vďalšej knihe S. Kapalkovej Nina ide spinkať a S. Čechovej (František zkompostu).
Mnohé knihy zkategórie literatúry faktu možno využiť pri výučbe viacerých predmetov na prvom stupni základnej školy, napríklad (nielen) na výtvarnej výchove Ako umelci vidia svet K. Kosánovej aA. Gregušovej, na prvouke či prírodovede Vincent. Pátranie po stratenej vode dvojice A. Gregušová aZ. Mitošinková, na vlastivede Jašo na jarmoku S. Urikovej či Poviem ti, ako to bolo. Život detí v tradíciách, hry, piesne akroje I. Mrvu.
Poznámka: Štúdia je čiastkovým výstupom grantového projektu KEGA č. 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre -násťročných).
Mgr. Dávid Dziak, PhD. (1992)
Vyštudoval učiteľstvo slovenského jazyka aliteratúry a etickej výchovy na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity vPrešove. Vsúčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej aliterárnej výchovy na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity vPrešove. Špecializuje sa na literatúru pre deti amládež. Nedávno mu vspoluautorstve (Zuzana Stanislavová, Martin Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti amládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2020). Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopise Slniečko (2020 – 2021, roč. 75) a Vertigo (2018, č. 5), v zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) aKráľovná (Perfekt, 2021) a na portáli knihynadosah.sk (2019). Tohto roku mu vyjde zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. Michal Souček).
