ղľáԾ
Hodnotenie. Literárna veda vroku 2020
Radoslav Passia
Podrobnejší prieskum žánrových atematických podôb literárnovednej produkcie a jej kvantity za ostatné kalendárne roky by iste priniesol pekné tabuľky agrafy, ktoré by exaktne zachytili dynamiku zmien vtejto špecifickej oblasti knižnej produkcie. V nasledujúcom prehľade výsledkov slovenskej literárnej vedy v roku 2020 sa uspokojme so všeobecným tvrdením, že medziročné zmeny spomenutých parametrov nie sú zásadné a stále plávame vstabilných vodách, ktoré veľmi nerozbúrila ani pandemická situácia.
Podobne ako vlani máme k dispozícii približne dve desiatky nových titulov aniekoľko ďalších, ktoré sa k literárnovednému výskumu zrôznych strán približujú, takže im v článku venujem istú pozornosť. Jednu zmenu však možno spomenúť. Vlani absentovali personálne monografie, teraz ich pribudlo hneďniekoľko, navyše o dôležitýchosobnostiach slovenskej literatúry (Silan, Laučík, Pišťanek). Pokiaľ ide ozastúpenie vydavateľstiev, prevažujú knihy z Vedy aLiterárneho informačného centra, vzávese sú univerzitné vydavateľstvá avmenšej miere anesystematicky sa literárnej vede venujú aj iné vydavateľstvá.
Vodbornej avedeckej literatúre do hry viac ako inde vstupujú formálne náležitosti. Tu možno upozorniť na železné pravidlo, že máloktorá do sveta nedbanlivo vypravená literárnovedná knižka je zobsahového hľadiska kvalitným príspevkom do aktuálneho výskumu. Bohužiaľ, opačne to už neplatí, nie každá kniha speknou grafikou adobrou formálnou vedeckou výbavou je aj prínosom pre odbor. Samostatne sa však včlánku týmto problémom nevenujem. Nevyhýbam sa vňom ani osobnému hodnoteniu, no jeho hlavný cieľ je iný acelkom jednoduchý: priniesť odborným záujemcom oliteratúru komentovanú informáciu odianí vich odbore.
Oslovenskej poézii
Kolektívna monografia Príležitosť poézie. Miesto príležitostnej poézie Juraja Palkoviča, Bohuslava Tablica aPavla Jozefa Šafárika vdejinách slovenskej literatúry (vydavateľstvo Veda) vznikla vautorskej spolupráci Martina Braxatorisa, Lenky Riškovej, Oľgy Vanekovej z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Ivony Kollárovej zÚstrednej knižnice SAV. Vo svojich analýzach vybraných príležitostných básní Juraja Palkoviča (1769 – 1850), Bohuslava Tablica (1769 – 1832) a Pavla Jozefa Šafárika (1795 – 1861) si autorky a autor všímajú nielen špecifické zámery aciele tohto druhu „funkčnej“ poézie, ale evidujú aj jej estetické prvky aumelecké ambície zmienených básnikov azaraďujú ich príležitostnú tvorbu do celkového literárneho kontextu na konci 18. avprvej tretine 19 storočia. Súčasťou knihy je aj antológia – textologicky spracovaný výber z príležitostnej poézie týchto troch kľúčových básnikov.
Ku galérii jedného obrazu prirovnáva Ján Zambor knihu Samo Bohdan Hroboň: Prosbopej slovenského chorľavca žobráka vinterpretácii Jána Zambora (LIC). Ide vnej oprvé úplné vydanie rozsiahlej básne (vznikla vr. 1874) mesianistu Hroboňa. Zambor ho zaopatril aj predhovorom, literárnohistorickou štúdiou, vktorej sa rozsiahlo zaoberá poetikou a jazykovou povahou Hroboňovho diela, editorskými poznámkami, slovníčkom pojmov aj vlastnou básňou.
Životopisnou esejou prispela Andrea Bokníková akrátky úryvok z Hroboňa do angličtiny preložil John Minahane. Samotná Hroboňova báseň, tieto „plače žobrákove“ vyznávajúce sa „zo vševiny, / zo všesrdca priehlbiny“, pôsobí pri tejto koncepciipublikácie a grafike trochu stratene. Je „obložená“ spredu aj zozadu rozličnými typmi textov v grafickej úprave (D. Koronczi), ktorá trochu preráža „služobný“ účel publikácie. Hroboňova poézia vychádza samostatne po troch desaťročiach, kniha azda udrží či rovno rozšíri povedomie ofenoméne slovenského romantického mesianizmu ajeho hlavnom protagonistovi.
Niekoľko vlaňajších titulov sa venuje poézii 20. storočia, prevažuje medzi nimi žáner personálnej monografie. Takto je koncipovaná napríklad kniha Edity Príhodovej Spievam, lebo milujem. Život adielo Janka Silana (LIC). Zaujme kompetentný avyzretý výklad, nie zjednodušujúci, a predsa prístupný aj širšiemu publiku.
Básnika katolíckej moderny Silana predstavuje zviacerých perspektív, vcentre záujmu bádateľky je básnikovo dielo, ale vúzkom prepojení sjeho biografiou avprimeranej miere aj skultúrno-spoločenským apolitickým kontextom, ktorý hrá pri autoroch zokruhu katolíckej moderny nezanedbateľnú rolu.
Príhodová postupuje diachronicky, Silanove zbierky interpretuje včasovej postupnosti avzájomnej previazanosti, pričom od hermeneuticko-semiotického čítania textov prechádza k spoločensko-kontextualizačným sondám. Napríklad interpretácie Silanovej tvorby spred 2. svetovej vojny sprevádza kontextová kapitolka oliterárnej skupine bohoslovcov Piráti krásy (1937 – 1941), interpretáciu Silanových zbierok vydaných vpovojnovom vydavateľstve Verbum dopĺňa kapitolka ospoločenskom kontexte ČSR pred februárom 1948 aoprofile Verbumu apodobne. Kniha tematicky presahuje Silanov život avzávere mapuje aj posmrtné vydania jeho diela a obnovenú odbornú reflexiu po roku 1989.
Marián Kamenčík je autorom objemnej knihy Z Hlohovca do Honolulu a späť. Rudolf Dilong a hlohovská literárna avantgarda (Ex libris ad personam Hlohovec), ktorá vyšla svročením 2019, ale do vlaňajšieho prehľadu nebola zaradená. Kamenčíkova práca kombinuje literárnohistorický amiestopisný prístup, ktoré využíva na zmapovanieniečo vyše ročného pôsobenia Rudolfa Dilonga vo františkánskom kláštore vHlohovci (1939 – 1940).
Sonda do básnikovho života vtomto období vychádza jednak zrekonštrukcie miestnych kontaktov areálií, zmapovania Hlohovca ako zdroja literárnej inšpirácie, ako aj opisu Dilongovej „nadrealistickej misie“ a literárnych kontaktov najmä spredstaviteľmi avantgardy (M. Považan, M. Bakoš).
Kamenčík sa venuje aj iným literátom spojeným sHlohovcom aDilongom, predovšetkým Ivanovi Kupcovi alebo menej známemu Michalovi Masarykovi. Samozrejme, použitý pojem „hlohovská literárna avantgarda“ je značne nadnesený... Topologické akcenty sa prejavujú vkapitolkách oaktualizáciách Dilongovho diela amiestach spojených savantgardnými literátmi. Informačne nasýtená kniha obsahuje aj kalendárium avantgardných anadrealistických stôp vHlohovci aokolí abohatú obrazovú prílohu, ktoré len zvýrazňujú jej význam pre kultúrnu históriu mesta aregiónu. Škoda len, že dobrý heuristický výskum autor neoprel oprepracovanejšiu metodológiu, najmä pokiaľ ide ogeopoetickú problematiku.
Literárnovedný knižný debut Matúša Mikšíka má názov K jasu a tiesni mierim. Ivan Laučík v interpretáciách (LIC). Fenomén Osamelých bežcov je vslovenskej kultúre silne prítomný aaj táto kniha dokladuje, že oslovuje stále nové generácie. Oskupine vznikajú nielen literárnohistorické práce (naposledy V. Rácová aZ. Rédey oI. Štrpkovi), ale aj film aleboantológie (najnovšiu zostavil J. Štrasser pre vydavateľstvo Modrý Peter), samostatná kniha oLaučíkovej poézii však doposiaľ nevznikla.
Mikšík sa po stručnom úvode do básnikovej poetiky venuje analýze jednotlivých zbierok. Inovačným jadrom je časť venovaná „princípovej teórii“: Laučíkovu básnickú tvorbu autor opiera oštyri základné princípy: kinetický, metafyzický, eticko-ekologický ajazykový (ne-možnosti jazyka). Rozsahom najväčšiu časť knihy tvoria interpretácie tucta Laučíkových básní včasovom rozpätí od debutu po posledné texty. Vznikol tak rozsiahly apendix – no jednotlivé interpretácie azda mohli byť funkčne využité pri kapitolách venovaných konkrétnym zbierkam,kniha by tým získala na ucelenosti.
Prínosom je rozsiahle kalendárium, ktoré vypracovala Anna Ondrejková aobsahuje nielen mnoho faktografie, ale zaujme aj empatickou dikciou.
Veronika Rácová zostavila zborník Textologické štúdie (UKF vNitre), zameraný na textové varianty básní Jána Raka, Vojtecha Mihálika, Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, Jána Ondruša aTatarkovej novely Človek na diaľku. Autorský kolektív tvoria Viliam Nádaskay, Martin Navrátil, Veronika Rácová, Martina Taneski aBarbora Zlejšia, teda zástupcovia a zástupkyne pracovísk, na ktorých sa vsúčasnosti na Slovensku systematickejšie rozvíja, či zatiaľ skôr znovuformuje textologický výskum: Ústavu slovenskej literatúry SAV aKatedry slovenského jazyka aliteratúry FF UKF vNitre.
Textové posuny, za ktorými je autor či editor, majú vplyv na identitu literárneho diela aporovnávanie jednotlivých textových variantov môže byť dôležitým podnetom pre interpretáciu diela. Vtomto momente sa textológia ako „praktická“ editorská disciplína spája sostatnými prístupmi adisciplínami literárnej vedy – vprípade príspevkov vtomto útlom zborníku najmä smerom kliterárnej historiografii ainterpretácii umeleckého textu.
Onašej a svetovej próze
Peter Darovec svojou knihou On, Pišťanek (LIC) žmurká na dve čitateľské množiny, ktoré sa zvyčajne neprelínajú: literárnovednú obec a širšiu kultúrnu verejnosť (tuobčas zisťujeme, že jej šírka vie byť unás nečakane úzka).
Monografiu vpopkultúrnom mimikry do sveta fyzicky vypravili grafik Boris Meluš svýtvarníkom Danglárom. Svojím vizuálom určite vybočuje zkonvencie, no primerane ním komunikuje nielen sPišťankovou poetikou, ale aj sodľahčenejšou, čitateľsky ústretovou formou Darovcovho písania. Hoci aj on považuje za Pišťankovu kľúčovú knihu debutový román Rivers of Babylon (1991), dokonca tak, že cez ňu možno porozumieť „socio-kultúrnemu obrazu deväťdesiatych rokov 20. storočia“ (s. 23), najväčší interpretačný priestor venuje knihe „jemnosti aštýlu“ Mladý Dônč: „Ide tu, aspoň vdecentných náznakoch, aj ojemnosť vzmysle citlivosti voči ľudským osudom, ktorá sa sodstupom času vtextoch tejto knihy čoraz zreteľnejšie vynára“ (s. 110).
Výklad je diachrónny, jednotlivé Pišťankove knižné prózy sa predstavujú ainterpretujú postupne v samostatných kapitolách. Kniha nemá ani tradičný záver, teda taký, vktorom by svoj výskum sumarizoval sám autor – slovo prenechal kolektívu literátov, ktorí vkrátkych textoch vyjadrili svoj postoj, názor, spomienku na Pišťanka ajeho tvorbu.
Daniel Domorák napísal monografiu Stimuly existencie. Rekonfigurácia existenciálnej prózy v slovenskej literatúre štyridsiatych rokov 20. storočia (Veda), v ktorej interpretuje literárne texty Ivana Horvátha, Jána Červeňa, Františka Švantnera, Leopolda Laholu, Dominika Tatarku a Júliusa Barča-Ivana. Autor vteoretickom úvode odlišuje pojmy existenciálny aexistencialistický, stručne rekonštruuje literárnohistorický afilozofický kontext problematiky a pokúša sa orekonštrukciu („rekonfiguráciu“) existenciálnej línie slovenskej prózy štyridsiatych rokov 20. storočia, pričom mapuje aj jej kritickú a teoretickú reflexiu. Existenciálnemu priestoru pripisuje isté konkrétne vlastnosti: integrálnosť, temporálnosť, tvorivosť, auratickosť, rezonantnosť, modálnosť, performatívnosť. Vidíme, že ide okategórie, sktorými sa operuje aj pri reflexii odlišných typov literatúry aDomorákov výklad sa tu javí ako skôr fragmentárny.
Autor vo všeobecnosti píše so zaujatím, no štylistické neobratnosti spojené snadmierou rétorickosti často zahmlievajú kontúry jeho teórie. Hoci sa sústredil na štyridsiate roky 20. storočia, projekt ako celok má teoretický charakter, pretože existenciálnu poetiku vníma ako „typ literatúry“ nezávislý od konkrétneho obdobia alebo smeru. Vtomto zmysle ho čaká ďalšia práca na jej overení na širšom literárnom materiáli.
Knihu Daniela Heviera Priznané prózy Jána Johanidesa (LIC) by azda bolo lepšie spomenúť vprehľade esejistickej literatúry, autor totiž vúvode explicitne uvádza, že to nie je „nijaká akademická monografia“, aupresňuje: „Zadanie, ktoré som si uložil, bolo jednoduché: prečítať na jeden dúšok všetky knihy Jána Johanidesa, celé jeho dnes už uzavreté dielo. Dielo, ktoré sa pokúsim znovu otvoriť.“ (s. 8) Nečítame tu teda analýzy podopreté predošlým výskumom Johanidesovho diela, ale „len“ subjektívne priezory do jeho jednotlivých kníh vporadí, vakom vychádzali, počnúc údzí (1963).
Garantom celku je kompetentný ainterpretačne zdatný čitateľ Hevier, ktorý štruktúru knihy ozvláštnil krátkymi medzikapitolkami venovanými špecifickým témam ačitateľským výpiskom: Johanidesovej metafore, neologizmom, charakteristickým témam či motívom apodobne. Stupeň kolážovitosti je vysoký, takže môžeme hovoriť až oautorskej knihe Daniela Heviera na motívy diela aživota Jána Johanidesa.
Arabistka Katarína Bešková je autorkou monografie Súčasná egyptská literatúra. Dystópia, cenzúra a Arabská jar (Veda). Pod súčasnou egyptskou literatúrou má na mysli tvorbu od druhej polovice 90. rokov, ale dôraz kladie najmä na literatúru z ostatného desaťročia. Egyptská literatúra sa píše v modernej spisovanejarabčine, egyptskom dialekte aj po anglicky, autorka reflektuje tvorbu vo všetkých týchto jazykoch. „Cieľom práce je identifikovať prieniky medzi egyptskou literárnou produkciou a súčasnou spoločenskou, politickou a kultúrnou situáciou, s dôrazom na revolučné udalosti známe ako Arabská jar, a následne analyzovať literárne texty vo svetle týchto udalostí.“ (s. 10) Autorka načrtáva spoločenskýkontext súčasnej egyptskej literatúry, venuje sa mechanizmom literárnej cenzúry a zvláštnu pozornosť venuje žánru dystópie, ktorý sa rozvinul aj pod vplyvom revolučných udalostí Arabskej jari.
Takmer polovicu publikácie zaberá antológia literárnych diel, ktorá je výborným doplnkom práce venovanej u nás neznámej literatúre. Súčasťou knihy, svojím tematickým zameraním v slovenskom kontexte unikátnej, je aj stručný slovník pojmov.
Teoretické práce
Monografia Tomáša Horvátha Medzi invariantom a idiolektom. Detektív, dobrodružstvo, des (Veda) prináša interpretácie literárnych textov 19. a 20. storočia sdôrazom na ich žánrové pozadie a vo vzťahu ku kódom literárnych smerov. Vrozsiahlom teoretickom úvode sa Horváth zaoberá vzťahom medzi originalitou (singularitou) aopakovateľnosťou (invariantnosťou) literárneho diela. Vo vzťahu ktejto téme rekonštruuje lingvistické korene štrukturalistickej literárnej vedy avenuje sa žánru ako jednému typu literárneho invariantu.
Ako expert na žánre populárnej literatúry potom pokračuje vich detailnej analýze najmä vsúvislosti s detektívkou, strašidelnou fantastikou, hororom, dobrodružným románom, westernom, sci-fi alebo utópiou, lebo tieto žánre sa podľa autora vyznačujú „vysokou mierou invariantnosti, ktorá dovoľuje pri ich analýze pomerne dobre vidieť ich ,čistú‘ žánrovú štruktúru, no zároveň registrovať aj odchýlky od nej“ (s. 9). Konkrétne to znamená štúdie opestrom vejári autorov, ako súWitold Gombrowicz, Pavel Vilikovský, Jozef Miloslav Hurban, Richard Marsh, A. C. Doyle, Stefan Grabiński, Stanisław Przybyszewski, Pavel Rankov, Stanisław Lem ainí.
Peter Zajac je autorom monografie Od estetiky k poetike chvenia (Veda), obsahujúcej staršie aj novšie prepracované teoretické a interpretačné texty, ktoré majú demonštrovať autorov postupný prechod od estetiky chvenia (založenej na Burkovom pojme vznešeného) k poetike chvenia, ktorú autor chápe ako „novú“, existenciálnu poetiku textu a udalosti. To, čo Zajac nazýva „novou poetikou“ je de facto pokusom odoplnenie či zavŕšenie komplexnej teoretickej koncepcie spríslušným terminologickým „faceliftingom“ aintegráciou prakticky celého spektra literárnych javov textovej aj netextovej povahy.
Poetika chvenia je pre Zajaca strešným pojmom pre poetiku textu apoetiku udalosti. Predmetom jeho záujmu sú existenciálne situácie, ktoré chápe ako nevyhnutnú podmienku každej poetiky, ďalej ontológia textu aj historická poetika, intertextualita a intermedialita, modálne emocionálne naladenia, preklad, adaptácia aj apropriácia, programy, manifesty, kultúra udalostí, ako aj problematika mocenských literárnych polí.
Jednotlivé štúdie ponúkajú pestré bádateľské inšpirácie, no pochopenie hlavnej línie výkladu sťažuje materiálovo-tematický rozptyl jednotlivých textov aj ich dobová intencia, ktorá celkom nezmizla ani po prepracovaní pre potreby monografie. 25 bodov novej poetiky pribitých na dvere chrámu slovenskej literárnej vedy (v tejto knihe na s. 17 – 18) bude potrebovať dôkladnejšie a systematickejšie objasnenie, ak ho majú farníci prijať a rozvíjať.
Kritika, metakritika, „postkritika“
Kritická ročenka 2019. Antológia súčasnej literárnej kritiky (LIC) má dvoch editorov, kVladimírovi Barboríkovi (próza), ktorý pripravil Ročenku 2018, pribudol Viliam Nádaskay (poézia). Koncepcia zostala rovnaká: priebežne sledovať kritickú produkciu vprintových aj internetových médiách ačitateľstvu ponúknuť relevantný výber najlepších kritických textov roku 2019 zameraných na slovenskú umeleckú literatúru.
Barborík a Nádaskay vpredslove konštatujú pretrvávajúcu absenciu polemiky ako dôležitého kritického žánru. Toto korenie kritiky sa vpozmenenej podobe presunulo na sociálne siete ado budúcnosti je otázne, či aako ho vieme pre potreby našej kolektívnej pamäti fixovať. Jednu polemickú výnimku však predsa len našli azaradili do zborníka (D. Želinský o cene Zlatá vlna).
Sami editori, produktívni aaktívni kritici, svoje recenzie vantológii nemajú, ale ponúkli bilančné prehľadové kritické štúdie, zktorých možno vyčítať aj implicitné odpovede na otázky, prečo je nimi zostavený súbor 23 textov od 16 autoriek aautorov taký, aký je. (Pozn.: Medzičasom už vyšla aj Kritická ročenka 2020.)
Ambíciu stimulovať polemiku vmalom kritickom rybníku môže mať monografia Márie Klapákovej Perspektívy prítomnosti. Metakritika slovenskej literatúry po roku 2000 (Filozofická fakulta PU vPrešove). Pokúša sa definovať súčasnú akademickú (profesionálnu) kritiku, jej hodnotové rámce, funkcie apostavenie. Po úvodnom upratovaní vpojmoch autorka osvetľuje, „čo si súčasná kritika všíma na umeleckej literatúre“ (s. 55). Zjej pozorovaní vyplývajú viaceré závery hodné diskusie. Ako „metakritička“ napríklad postuluje základné požiadavky na kritiku: argumentačnú presnosť, zameranie na konkrétny problém, zrejmé kritické stanovisko, schopnosť dištancie od posudzovaného textu, čítavosť recenzie avkus recenzenta.
Klapáková na jednej strane postupuje systematicky – prejavuje sa to najmä vlogickej štruktúre knihy – no premyslený koncept už celkom nepretaví do argumentačnej komplexnosti výkladu, ktorý pôsobí niekedy fragmentárne.
Zvolené príklady sú občas voluntárne a rekonštrukcie jednotlivých vnútroliterárnych komunikačných situácií by mohli byť presnejšie a „nákladnejšie“. Tento problém sa objavuje pri momentoch, vktorých kritika ako téma výskumu presahuje do širšieho literárno-spoločenského kontextu. Ako príklad možno uviesť úvahy okritike v „tradičných“ literárnokritických časopisoch vychádzajúcich pod strechou oficiálnych rôznych inštitúcií, ktoré aj vo vymedzenom období prechádzali dosť radikálnymi koncepčnými apersonálnymi zmenami. Autorka ich eviduje, ale nie vždy vo výklade zohľadňuje. Zmienka napr. o Romboide by potom mala byť vždy vzátvorke opatrená doplnením informácie, ktorý zRomboidov po roku 2000 máme práve na mysli apod.
Kniha ako celok je však užitočným príspevkom do poznania súčasného komunikačného poľa slovenskej literatúry.
Stanislava Chrobáková Repar sa vo svojej knihe Diagnóza L: Cesta okolo hlavy – básňou. Kníhkolotoč (Fraktál) venuje súčasnej literárnej kultúre ajej praxi vrôznych jazykoch, kontextoch, pričom naplno čerpá zrozličných profesionálno-tvorivých pozícií, ktoré zastávala a zastáva. Žánrovo sa kniha vyhraňuje trojčlenkou úvahy – interpretácie – články a tematickyvmnohom nadväzuje na predošlú knihu Bielym atramentom (2019).
Chrobáková Repar vprvej časti surfuje poširokom spektre problémov súčasnej literatúry akultúry, venuje sa otázkam tvorivého procesu, prekladu, rodovej akultúrnej identite, súčasťou sú aj interpretácie troch básní. Druhú časť knihy tvoria rozsiahlejšie články na témy knižnej, vydavateľskej ačasopiseckej kultúry akultúrnej politiky vo všeobecnosti. Vknihe pokračuje autorkina charakteristická poloha medzi osobnostnou „svedeckosťou“ avedeckosťou, otvorený až asociatívny štýl.
Návratnosť niektorých problémov aj formulácií spôsobuje, že kniha napriek predstavenému konceptu apremyslenej formálnej štruktúre sa posúva od uchopenia problémov „mimo autorky“ ktematizácii a prezentácii autorky samej vširokej škále jej intelektuálnych aktivít.
K tradičným edičným podujatiam patrí TOP 5 2016. Slovenská literárna scéna v odbornej reflexii (FACE). Autori a autorky (K. Csiba, J. Gavura, I. Hostová, K. Hrabčáková, M. Kendra, M. Klapáková, J. Migašová, V. Rácová, M. Součková, L. Šafranová, P. Trizna a P. Zajac) sa vo svojich raz axiologicky, inokedy väčšmi teoreticky orientovaných textoch vracajú k vybraným relevantným titulom z oblasti slovenskej prózy aj poézie, ktoré vyšli v roku 2016. Apendixom každého článku je bibliografia doterajšej kritickej reflexie o danej knihe.
Záverečný príspevok sa venuje finalistom výtvarnej Ceny Oskára Čepana s dôrazom na dvojicu Julia Gryboś a Barbora Zentková, ktorá získala v roku 2016 toto ocenenie. Publikáciu zostavili Ján Gavura a Marta Součková.
Ďalšiekolektívne práce a zborníky
Autorský kolektív v zložení I. Taranenková, T. Pichler, M. Koliová, A. Dušíková, M. Fülöpová, A. Hudymač, D. Hučková, M. Habaj, M. Bystrzak, M. Szabó, D. Škvarna, B. Bakuła, M. Vojtech, J. Pátková aR. Passia pripravil vedeckú publikáciu Kontakty literatúry : modely, identity, reprezentácie (Veda). Editorky a editor Magdalena Bystrzak, Ivana Taranenková a Radoslav Passia knihu venovali literárnemu vedcovi Rudolfovi Chmelovi. Jednotlivé príspevky totiž nadväzujú na metodologické prístupy a výskumné témy, ktorým sa tento literárny vedec akultúrny činovník dlhodobo venoval.
Jednotlivé štúdie si všímajú predovšetkým otázky slovenskej kultúrnej identity a jej polemického formovania v prostredí strednej Európy, procesy modernizácie a alternatívne, resp. okrajové myšlienkové a umelecké koncepcie potlačené dominantným národným naratívom. To všetko spoluformovalo slovenskú literatúru a kultúru v 19. a 20. storočí a často skryto alebo i otvorene zasahovalo do sociálno-politickej reality. Výpravná kniha je dielom grafickej dizajnérky Barbory Šajgalíkovej a obsahuje aj množstvo ilustrácií dopĺňajúcich výklad v jednotlivých kapitolách.
Vtradičnom zborníku Kpoetologickým aaxiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 VI. (ed. Marta Součková, Filozofická fakulta PU v Prešove) tentoraz publikuje dvadsať autoriek aautorov, ktorí naplno využívajú voľné tematické zameranie prešovských literárnovedných konferencií. Napriek tomu sa niektorí ani do veľmi širokého zadania nezmestili (I. Komanická), čo je však väčšmi problém editorky než samotnej autorky, ktorej text by bolo iste možné publikovať vprimeranejšom kontexte.
Tradičný je rozptyl tematický a metodologický, opus obsahuje „hard“ vedecké, metodologicky podložené príspevky (napr. M. Forgáč aM. Kendra oautobiografickej literatúre), texty prehľadovo-publicistické (L. Machala), „prerastené“ filozofujúce recenzie (P. Markovič oJanáčovi aMedešim), niektoré príspevky sú skôr náčrtmi, nezohľadňujú, ba ani neevidujú sekundárnu literatúru ktéme (L. Šutor odrámach V. Klimáčka, podobne P. Markovič). ܲǰí však obsahuje aj viaceré podnetné štúdie interpretačného charakteru (R. Majerek oVilikovskom, J. Šrank oGrochovi) alebo diskusie hodný pokus ovymedzenie nového priestoru „mladej spirituálnej mestskej lyriky“ od J. Juhásovej.
ܲǰí K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 I. Lexikografické a recepčné výzvy (Filozofická fakulta PU v Prešove – FACE) edične pripravil Ján Gavura. ܲǰí vyšiel ako súčasť riešenia grantovej úlohy APVV Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 amá dve časti.
Vnašom kontexte, vktorom sa dlhší čas zanedbávajú viaceré literárnovedné disciplíny, literárnu lexikografiu nevynímajúc, sa ako prínosnejšia javí prvá časť, obsahujúca štyri sondy do niektorých doterajších slovenských,českých apoľských diel literárnej lexikografie aprakticko-metodologické skúsenosti sich prípravou (V. Mikula, A. Gemra, L. Machala, A. Merenus). Druhá časť obsahuje príspevky kproblematike recepcie rozličných tém, fenoménov či foriem súčasnej literatúry (M. Bočák, J. Pátková, M. Klapáková, L. Šafranová, P. F. ‘Rius Jílek, E. Markovič, Z. Stanislavová, S. Kaščáková).
ܲǰí Janko Jesenský aJozef Gregor Tajovský: pramene – dimenzie – reflexia (Múzeum mesta Bratislavy), ktorý edične pripravil kurátor literárnej zbierky MMB Daniel Hupko, vznikol pri príležitosti 145. výročia narodenia J. Jesenského aJ. G. Tajovského. Obsahuje 17 príspevkov rozdelených do troch častí, vužšom zmysle literárnovedná je tretia časť, prinášajúca štúdie V. Mikulu, K. Cupanovej, D. Domoráka, M. Mikulovej, D. Hučkovej aJ. Lomenčíka. Okrem toho vknihe nájdeme príspevky zamerané na pramene afondy ktýmto spisovateľom vnašich pamäťových inštitúciách, múzeách, knižniciach aarchívoch aj kultúrnohistorické príspevky o neliterárnych, spoločenských aprofesionálnych aktivitách J. Jesenského aštúdiu D. Kodajovej omanželkách spisovateľov, živeniarkach Hane Gregorovej aAnne Jesenskej. Publikácia je dôkazom, že literárne múzejníctvo vMMB žije, aj keď bratislavské Múzeum Janka Jesenského je dlhodobo zatvorené azdá sa, že zprávno-technických dôvodov ešte pár rokov zatvorené bude.
Štefan Timko je editorom zborníka Literatúra ajej filmová podoba vstredoeurópskom kontexte (Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF vNitre), zostaveného zpríspevkov rovnomennej konferencie. Vúvode publikácie, ktorej dominujú autori znitrianskeho „domáceho“ pracoviska, nájdeme teoreticky orientované príspevky T. Žilku a P. Markoviča, ostatné texty majú interpretačný charakter asú venované konkrétnym témam, toposom, resp. filmovým alebo televíznym adaptáciám konkrétnych literárnych diel. Istým vybočením je článok režisérky Mariany Čengel Solčanskej, vktorom reflektuje svoje filmové spracovanie románu Arpáda Šoltésza ň.
ѾԱá
Tematicky aj žánrovo rôznorodý až rozbiehavý zborník Bolo raz jedno vydavateľstvo... Štvrťstoročie Kalligramu 1991 – 2016 (Absynt) edične pripravil Rudolf Chmel, ktorý je aj autorom úvodného slova.
Vyše 600-stranová kniha obsahuje príspevky viac ako štyridsiatich slovenských amaďarských, ale aj českých apoľskýchautoriek aautorov. Väčšina znich patrila kužšiemu či širšiemu okruhu spolupracovníkov tohto zaniknutého vydavateľstva, ktoré zohralo vintelektuálnom živote ponovembrového Slovenska dôležitú úlohu. Niektoré príspevky majú charakter štúdie alebo odborného článku, nájdeme tam aj rozhovory, aleprevažujú spomienkové texty, napokon, R. Chmel nazýva knihu pamätnicou. Odkaz Kalligramu vníma vstavaní hrádze proti vytrhávaniu Stredoeurópanov zkontextu celistvej (západo-)európskej kultúry. Pre literárnu vedu môžu mať svoj význam početné príspevky mapujúce rozličnou formou najmä vydavateľské projekty Kalligramu zoblasti beletrie ahumanitných vied, problematiku prekladu akultúrne či kultúrnohistorické témy.
ܲǰí príspevkov kživotnému jubileu Márie Bátorovej Komplexnosť tvorivosti (Ústav svetovej literatúry SAV, SC PEN aVeda) edične pripravili Renáta Bojničanová aTamara Šimončíková Heribanová. Je rozdelený na tri časti, prvá prináša takmer tri desiatky metodologicky atematicky pestrých štúdií osvetovej aslovenskej literatúre, druhá časť obsahuje umelecké texty a tretia spomienky areflexie. Súčasťou knihy je aj rozsiahla obrazová príloha zo života jubilantky. Ako celok nás titul vovádza do priam rozprávkového života „renesančnej postavy slovenskej kultúry“ apotvrdzuje, že aj literárna veda si občas žije svojimi paralelnými príbehmi.
Otvorený záver
Tento prehľad literárnovednej produkcie predošlého kalendárneho roka si nenárokuje na vyčerpávajúcu úplnosť. Bolo by ho možné rozšíriť oanotácie niektorých prác, ktoré som nezaznamenal vlani, napr. knihu Štefana Povchaniča Od sentimentalizmu k symbolizmu. Francúzska literatúra 19. storočia (Marenčin PT 2019), druhé doplnené vydanie knihy Antona Eliáša akolektívu Ruská literatúra 18. – 21. storočia (Veda), prípadne spomenúť niektoré knižné práce, ktoré sa pohybujú na vonkajších hraniciach literárnej vedy, napríklad faktograficko-životopisnú knihu Márie Rapošovej Životná odysea Martina Kukučína (Slovenská národná knižnica) alebo zborník editorky Márie Kusej Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr (Veda), venovaný vplyvu prekladovej spoločenskovednej literatúry na slovenský kultúrny kontext.
Mgr. Radoslav Passia, Ph.D. (1977)
Samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Výskumne sa venuje slovenskej literatúre 20. a 21. storočia. Vyšli mu monografie Na hranici. Slovenská literatúra a východokarpatský hraničný areál (2014) a Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (spoluautor, 2014), ako ajkniha Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote (spolu s Gabrielou Magovou, 2015). S Vladimírom Barboríkom edične pripravil monografiu Spisovateľ ako sociálna rola (2018). Bol šéfredaktorom časopisov Romboid a Knižná revue. Je spoluzakladateľom literárnokritického webu Platforma pre literatúru avýskum (plav.sk). Ako publicista a moderátor spolupracuje s Rádiom Devín.
