ղľáԾ
Juraj Marušiak: Príliš skoré predjarie... / Slovenskí študenti vroku 1956
Bratislava: VEDA, 2020
Jedného májového večera roku 1956 sa vuliciach bratislavského starého mesta odohrala udalosť na tú dobu nevídaná – študentský karneval. Vtotalitnom štáte, v ktorom už osem rokov vládla tvrdou rukou komunistická strana, vyvolala udalosť senzáciu, znepokojenie aj represiu. Bratislavský karneval, resp. majáles bol jedným zprejavov prvej väčšej krízy režimu, ktorú vo svojej najnovšej publikácii snázvom Príliš skoré predjarie... tematizuje slovenský historik, politológ apublicista Juraj Marušiak.
Husté špaliere zhromaždeného obyvateľstva pozorovali vysokoškolákov vmaskách akostýmoch, ktorí v sprievode alegorických vozov parodovali rôzne aspekty študentského života; povinnú výučbu marxizmu-leninizmu, nepodarenú školskú reformu, nekvalitnú stravu v internátoch, preťaženosť učivom či obmedzenú akademickú slobodu. Objavili sa dokonca náznaky kritiky politických pomerov.
Pyžamová revolúcia
Karneval nebol zďaleka jediným prejavom nespokojnosti študentov vdanom roku. Ako autor dokumentuje, v ich časopisoch sa priebežne objavovali výhrady voči úrovni výučby, ubytovania, hygieny či stravovania. Vreakcii na rozkaz ministra obrany Alexeja Čepičku, podľa ktorého mali študenti po promóciách absolvovať namiesto dvojmesačného vojenského sústredenia ročnú povinnú vojenskú službu, sa v jedálni internátu na Suvorovovej ulici zhromaždilo vnočných hodinách 200 až 300 študentov. Odznievali výhrady nielen voči nedostatkom študentského života, ale aj voči samotnému režimu.
Udalosť, ktorej výsledkom bola okrem iného aj rezolúcia požadujúca zrušenie rozkazu, je dnes podľa odevu väčšiny prítomných známa ako „Pyžamová revolúcia“. Študentské zhromaždenia sa vatmosfére odhalenia „kultu osobnosti“ a opatrnéhoprehodnocovania otvorene represívneho charakteru režimu konali aj vPrahe.
Prijímané rezolúcie obsahovali už aj vyslovene politické požiadavky, ako napríklad dodržiavanie princípov socialistickej demokracie či nezávislejšie informovanie vmédiách. Kritizovalo sa mechanické napodobňovanie sovietskeho vzoru, hranie sovietskej hymny na záver vysielania rozhlasu či povinné vyučovanie ruského jazyka.
Pražské udalosti sa čoskoro preniesli aj na Slovensko. Na internáte Mladá Garda sa dokonca konalo zhromaždenie za účasti 1 200 ľudí. Vládnuce kruhy odpovedali povolaním ľudových milícií, schôdze na internátoch afakultách boli narušované tzv. spontánnymi protestami pracujúcich. Politické prostriedky a hrozby násilia zaúčinkovali arodiace sa študentské hnutie sa skoncom letného semestra rozpadlo. Nasledovali perzekúcie.
Nový socialistický človek
Pre Juraja Marušiaka študentské aktivity roku 1956 nie sú novou témou. Venoval sa im už vo svojej diplomovej práci avrámci svojho vedeckého pôsobenia sa rôznymi aspektmi komunistického režimu zaoberá dlhodobo. Študentské pohyby roku 1956 však tvoria len zlomok obsahu publikácie. Marušiak ich na viac než 200 stranách zasadzuje do širokého kontextu transformácie režimu po Stalinovej aGottwaldovej smrti.
Vjednotlivých kapitolách približuje konštrukt „nového socialistického človeka“, politickú socializáciu prostredníctvom mládežníckych organizácií aj zmeny vo vysokom školstve po roku 1948. Sleduje rozpačité reakcie predstaviteľov ÚV KSČ na Chruščovov tajný referát o „kulte osobnosti“ ajrepresívne stratégie režimu. Mapuje ojedinelé reakcie slovenských študentov na revolúciu vMaďarsku arobotnícke vystúpenie v Poľsku. Opisuje čistky medzi vysokoškolskými učiteľmi ajtendencie vo vývoji školstva vdruhej polovici 50. rokov.
Ako konštatuje, napriek tomu, že študentské udalosti „nemohli podstatnejším spôsobom ovplyvniť politický vývoj vkrajine“ (s. 198), boli dôležitou skúsenosťou pre ich aktérov, zktorých mnohí neskôr zohrali dôležitú úlohu vrámci reformného procesu šesťdesiatych rokov.
Patrí medzi to najlepšie
ʳܲá Príliš skoré predjarie... je vedeckou monografiou so všetkým, čo ktomu patrí. Obsahuje výskumné otázky, definície dôležitých pojmov, prehľad stavu skúmanej problematiky, poznámkový aparát atď.
Pri hľadaní odpovedí na položené výskumné otázky Juraj Marušiak čerpal zo širokej palety zdrojov (archívne dokumenty, tlač, veľké množstvo domácej azahraničnej sekundárnej literatúry, učebnice dejepisu, rozhovory spamätníkmi atď.), publikácia má jasnú alogickú vnútornú štruktúru.
Autor necháva prehovoriť nespokojných študentov aj najvyššie stranícke vedenie. Jednotlivé udalosti originálne interpretuje, pričom nadväzuje na novšie práce aprístupy historikov, odmietajúcich tzv. antikomunistický diskurz, v ktorom je jedným ztypických znakov vytváranie protikladu medzi „režimom“ a „spoločnosťou“ aj vnímanie obdobia spred roku 1989 ako vnútorne homogénneho.
Marušiak prináša zaujímavé parciálne fakty, porovnania, polemiky sinými historikmi, no najmä dosiaľ najkomplexnejšie spracovanie danej témy so zameraním na Slovensko. ʳܲá obsahuje skromnú, ale cennú obrazovú prílohu zbratislavského majálesu aniekoľko študentských epigramov. Aj vďaka spomenutým atribútom možno Príliš skoré predjarie... zaradiť medzi to najlepšie, čo bolo vposlednom období ominulom režime unás publikované.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.
Ilustračná foto: Hudba FAPS išla na čele sprievodu fakulty architektúry.
Foto: Vladimír Styk
.
