ղľáԾ
Fínska literatúra zažíva vČesku nevídaný boom.
Michal Švec (ed.): Bílé přeludy na vlnách. Antologie finské lyriky
Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2020
Fínska literatúra zažíva vČesku nevídaný boom: vroku 2020 sa Česko počtom knižných prekladov diel fínskych autorov umiestnilo vcelosvetovom rebríčku na tretej priečke, keď predstihlo aj preklady do angličtiny. Vďaka celej plejáde vynikajúcich českých prekladateľov, akými sú Markéta Hejkalová, Vladimír Piskoř, Viola Parente-Čapková aďalší, sa aj slovenský čitateľ už celé desaťročia môže zoznamovať shodnotnými dielami fínskych autorov.
Potešiteľné je, že krenomovaným prekladateľom sa postupne pridávajú šikovní absolventi fínčiny z Karlovej univerzity vPrahe, na ktorej pôde už vzniklo pod vedením pedagógov Lenky Fárovej, Violy Parente-Čapkovej niekoľko projektov, ukončených vydaním antológií poviedok preložených na seminároch študentmi (v roku 2016 antológia tzv. fínskeho podivna Lesní lišky adalší znepokojivé příběhy av roku 2019Za letních nocí se tu nespí lehce). Väčšinou však doteraz išlo opreklad prózy.
Pokiaľ ide opreklad fínskej poézie do češtiny, ten za ostatnými žánrami literatúry zaostával. Je síce pravda, že už v roku 1894 vyšiel fínsky národný epos Kalevala vkongeniálnom preklade Josefa Holečka, ktorý dodnes nestratil na aktuálnosti avychádza stále vnových vydaniach, aj výber zľudovej lyriky Kanteletar. Sčeskými prekladmi fínskej lyriky sa však čitatelia mohli stretávať len sporadicky, väčšinou včasopisoch (od 50. rokov 20. storočia do roku 1996 najmä v dvojmesačníku Světová literatura).
Donedávna sa prekladu poézie na vysokej úrovni venovala takmer výlučne Viola Parente-Čapková, ktorá zo svojich prekladov poézie pozoruhodnej generácie básnikov aesejistov sústredených v 80. a90. rokoch 20. storočia okolo literárneho časopisu Nuori Voima svedúcou osobnosťou Jyrkim Kiiskinenom zostavila prvú českú antológiu fínskej poézie Má tvář vjazyce (1998).
Obdobie štyroch storočí
Teraz, dvadsaťdva rokov po tejto antológii vychádza vČesku nová, výnimočná antológia fínskej lyriky Bílé přeludy na vlnách, zahŕňajúca obdobie od polovice 16. storočia, teda od počiatkov fínskojazyčnej písomnej kultúry, až po 80. roky 20. storočia, teda po obdobie, na ktoré nadväzuje antológia Má tvář v jazyce. Jej zostavovateľom, editorom aprekladateľom je Michal Švec, charizmatický predseda Skandinávského domu v Prahe, mimoriadne aktívny prekladateľ azanietený organizátor zaujímavých projektov.
SJitkou Jindřiškovou napríklad viedli veľký projekt , ktorý vyvrcholil na knižnom veľtrhu Svět knihy 2016, kde boli severské krajiny čestným hosťom avrámci ktorého propagovali severskú literatúru všetkých žánrov prostredníctvom rozsiahlej kampane, súťaží abesied. Výsledok prezentovali vo veľkom stánku plnom severskej literatúry, priviezli asi dvadsať hostí av priebehu štyroch dní zorganizovali okolo šesťdesiat akcií.
Vposledných mesiacoch pre protipandemické opatrenia mnohé akcie presunuli na internet, vďaka čomu môžeme aj na Slovensku sledovať neuveriteľne zaujímavé prezentácie, prednášky či webináre Skandinávského domu v Prahe.
200 básní, 74 básnikov, 12 prekladateľov
Na ambicióznom trojročnom projekte grantovej agentúry Univerzity Karlovej, vďaka ktorému vznikla antológia fínskej poézie Bílé přeludy na vlnách (vydanie knihy podporilo aj FILI, fínska literárna nadácia), participovali okrem skúsených prekladateľov poézie Michala Šveca a Violy Parente-Čapkovej aj pedagógovia, ktorí sú tiež prekladateľmi (Lenka Fárová, Jan Dlask, Michal Kovář) aštudenti magisterského štúdia (Petr Kujal, Martin Mokrý, Ema C. Stašová aIvona Mendelová Zorn), ako aj absolventky (Jitka Hanušová a Alžběta Štollová – im už vyšli knižné preklady) z Univerzity Karlovej vPrahe aMasarykovej univerzity v Brne.
Zrenomovaných prekladateľov antológie je Viola Parente-Čapková laureátkou prestížnej fínskej Štátnej ceny za preklad apropagáciu fínskej literatúry, Michal Švec aLenka Fárová sú nositeľmi rytierskeho Rádu fínskeho leva, Michal Kovář je popredným odborníkom na sámsku literatúru akultúru aďalšie ugrofínske literatúry, Jan Dlask je zasa odborníkom na fínskošvédsku literatúru, ktorý do antológie urobil pre Michala Šveca podstročniky švédskojazyčných básní.
Vrámci projektu zorganizoval Michal Švec skolegami prednáškový cyklus ofínskej poézii ajej preklade, interpretačné semináre aworkshopy, na ktorých študenti pod vedením pedagógov askúsených prekladateľov prekladali básne aspoločne preklady analyzovali, študenti dostávali priebežne potrebnú spätnú väzbu. Napriek tomu, že prekladateľov je dvanásť aniektorí ešte nemali skúsenosti sprekladom, vďaka výbornej redakcii antológie nič vnej nepôsobí rušivo, je to výborné čítanie.
Antológia obsahuje približne dvesto básní 74 básnikov. Mnohé zpoetiek abásnikov sú v tejto antológii prezentované včeskom preklade po prvý raz. Niektorých autorov čitatelia síce už poznali, ale pre mnohých bolo napríklad prekvapením, že Mika Waltari, známy vo svete najmä svojimi historickými románmi, písal aj poéziu, aautor prvého fínskeho románu Sedem bratov Aleksis Kivi vytvoril veľmi zaujímavú, originálnu poéziu.
Ambíciou zostavovateľa aprekladateľa približne polovice básní Michala Šveca pri zostavovaní antológie bolo pripraviť literárnovednú publikáciu pre odborné štúdium fínskej literatúry, alezároveň čitateľsky zaujímavú knihu pre laického milovníka poézie. Tento zámer sa mu stopercentne vydaril.
Veľká výzva: výber
Úvodná obšírna literárnohistorická štúdia fundovane avecne približuje vývinový oblúk fínskej lyriky od počiatkov fínskojazyčnej literatúry po 80. roky 20. storočia. Michal Švec sa vnej okrem prezentácie významných medzníkov fínskej lyriky venuje aj verzologickej charakteristike básní, počínajúc tzv. kalevalským metrom, typickým pre ľudovú poéziu kpremenám poetického jazyka vpriebehu času.
Antológia predstavuje aj významných švédskojazyčných autorov 19. storočia, ktorí neoddeliteľne patria kfínskej literatúre, pretože napríklad fínsky národný básnik Johan Ludvig Runeberg či rozprávkar aautor historických románov Zachris Topelius aďalší, hoci písali po švédsky, obracali sa kuvšetkým Fínom vobdobí, keď sa ešte po fínsky literatúra (a teda ani poézia) nepísala afínčina bola len jazykom ľudu. Až na prelome 19. a20. storočia sa vývoj fínskojazyčnej afínskošvédskej literatúry vyberá odlišným smerom.
Už výber básní bol pre editora ajeho spolupracovníkov veľkou výzvou. Hlavným kritériom bola istá kánonickosť vo fínskom prostredí, teda hojná citovanosť vo fínskych literárnych príručkách, učebniciach aantológiách, ale zostavovateľ antológie Michal Švec sa priznal, že tam zaradil aj dvoch autorov podľa svojich subjektívnych preferencií, napríklad básne Jyriho Schrecka, uktorého ho oslovuje jeho lakonický výraz anedávno zosnulého orientalistu Perttiho Nieminena. Zostavovateľ si nemohol pri obmedzenom rozsahu antológie klásť ambície predstaviť celú šírku tvorby jednotlivých autorov, ale chcel ilustrovať historický vývoj fínskej lyriky, preto od väčšiny vybraných básnikov sú zaradené iba 2 – 3 texty. Básne sú radené chronologicky, podľa roku vydania najstaršej zbierky.
Antológia sa začína úvodným textom prvej fínskej knihy, ktorá vyšla vtlači, katechizmu Abckiria (1543, Šlabikár) „otca fínskeho jazyka“, biskupa včase reformácie Mikaela Agricolu: „Uč se nyní, starče, dítě, / jestli svěží srdce ctí tě, / rozmysl Boží, pokyny/ pro všechny znalé finštiny. / Duši zákon zděsí zdejší, / Kristus ji však ukonejší. / Již ti, dítě, nic neschází, / knihu přečteš bez nesnází. / Pomni na ni vkaždém čase. / Ježíš přivede tě kspáse.“
Národné očarenie poéziou
Fíni mali odjakživa veľmi blízky vzťah kpoézii. Svedčí otom aj to, že mnohé básne boli zhudobnené. Svetoznámy fínsky skladateľ Jean Sibelius zhudobnil mnohé básne Johana Ludviga Runeberga, ktorý písal po švédsky, veľmi obľúbené sú aj zhudobnené básne fínskeho národného básnika.
Nádhernú báseň Eina Leina Nokturno preložila do češtiny už dávno pred vydaním tejto antológie Viola Parente-Čapková. Ale aj zhudobnené básne Letní den vKangasale aVrabčák ovánočním ránu Zachariasa Topeliusa sú vo Fínsku veľmi obľúbené.
Texty básní, ktoré poznajú všetci Fíni aktoré si spievajú, sú preložené tak dokonale akrásne, že sa dajú zaspievať aj po česky. Napríklad verše Veikka Antera Koskenniemiho Finlandia na Sibeliov hymnus Finlandia, ktorý majú vrepertoáre mnohé spevácke zbory: „Ach, Finsko, pohleď, jak se rozednívá, / moc hrozivou jsme svorně zahnali, / teď ranní skřivan vjase denním zpívá / imodrá nebeská báň hlaholí, / temnotu záře bílá porazila / ajiž ti svítá, Finsko, vlasti má. //Ach, povstaň, Finsko, zvedni hlavu svoji, / je ověnčena věčným odkazem, / ach povstaň, Finsko, dokázalos vboji / se ubrániti před otrockým jhem/ anepadlo jsi, dále hrdě stojíš, / pozvedni hlavu kvýši, vlasti má!“
Tematicky je poézia vantológii tiež nesmierne pestrá. Vtextoch znajstaršieho obdobia prevládajú náboženské témy, úvahy ozmysle ľudského života ao smrti, oslavné básne, uspávanky, prírodná lyrika, mytológia, vlastenecké básne, básne ojazykovej otázke včasoch, keď sa posilňovalo postavenie fínčiny a švédčina strácala svoje dominantné postavenie vspoločnosti, filozofické úvahy, vojnové témy, témy umeleckej tvorby, očarenie výdobytkami modernej doby, pijanské piesne amnoho ďalších.
Vantológii nájdeme aj básne fínskych autorov reagujúce na okupáciu Československa vauguste roku 1968. Modernistka Eeva-Liisa Manner napísala zbierku Jos suru savuaisi (1968, Keby smútok dymil): „Kdyby smutek dýmal, zem zahalil by dým. / Možná už ji halí/ azem navrací se do pradávné podoby, ksrdci noci. // Dobyvatelé přicházejí, středověk se vrátil, / ale beze světla: inebe už ztratilo jas.“
Prekvapivo blízko
Najväčšie úskalia prekladu fínskej poézie do češtiny vidí Michal Švec vabsencii gramatického rodu avlexikologických odlišnostiach fínskeho ačeského jazyka, vkondenzácii mnohých významov do jedného slova vďaka aglutinácii prípon či v tvorbe kompozít, v hojnom používaní participiálnych konštrukcií, absencii budúceho času alebo slovesa mať, početných samohláskach advojhláskach využívaných na eufonizáciu jazyka.
Napriek jazykovým odlišnostiam je však fínska poézia, najmä umelá, metrická, podľa Šveca vmnohých ohľadoch prekvapivo blízka českej. Jednak pre slovný prízvuk, ktorý je aj vo fínčine na prvej slabike, jednak pre sylabotonickú prozódiu, ktorá od druhej polovice 19. storočia vo Fínsku prevláda (napríklad včasopise Plav 8/2020). Staršia poézia bola často písaná kalevalským metrom, pri preklade staršej poézie, písanej kalevalským metrom, to bol sylabočasomerný verš. Medzi ďalšie formálne črty patrí hojne používaná aliterácia asyntaktický aj kompozičný paralelizmus, čo pre češtinu nie je vlastné.
Pri preklade staršej ironickej básne Suonia (Julius Krohn) Chvála lenosti si prekladateľ skvelo poradil aj selegickým distichonom, hexametrami apentametrami. „Ostatní velebí často pilného veliké dílo, / soumara, který se vpotu lopotí, namáhá, dře. / Já raděj zpívám si: lenost Pána je největší zdaru, / svedeš-li důkladně ale užít si lenošení. / vpohodlí zahálej, brachu, jen tak ti nezchřadne tělo; / do hrobu pachtění by předčasně přivedlo tě. / Vpohodlí zahálej klidně, velké tak vykonáš činy; / lenoch co dokáže sám, nesvede pracant ni pul . / Trápí-li nemoc tě bídná, ještě víc zhorší ji práce; / raději vpoklidu lež, brzy se uzdravíš zas (...)“
Keď niet čo vytknúť
Hoci aj vonline besede kvydaniu antológie na jar t. r. Michal Švec poznamenal, že väčšmi ako oslavným ódam by sa potešil kritickej poznámke, tejto výnimočnej antológii podľa môjho názoru niet čo vytknúť. Výborná úvodná štúdia, pôžitok zčítania výborne preložených básní shlbokými znalosťami reálií, veľkým citom pre jazyk ajeho nuansy, rytmus, metrum. Za všetkými textami je názov vorigináli aj názov zbierky, vktorej sa dá báseň vyhľadať. Antológiu uzatvára starostlivo vypracovaný zoznam fínskej poézie včeských prekladoch do roku 2020 apoužitá primárna aj sekundárna literatúra.
Možno moja jediná drobná poznámka: Nie všetci čitatelia poznajú renomovaných azačínajúcich prekladateľov poézie antológie, preto by bolo možno zaujímavé dozvedieť sa aspoň pár slov ojednotlivých prekladateľoch.
Zuzana Drábeková (1958)
Prekladá najmä z fínčiny a švédčiny diela fínskych autorov. Je autorkou štúdií predovšetkým o fínskej súčasnej literatúre a fínskych kultúrnych menšinách, pripravila rad rozhlasových literárnych pásiem o fínskej literatúre. V roku 1999 získala prémiu Literárneho fondu za preklad románu Daniela Katza Nemecký svinský pes.
Foto: Michal Švec, predseda Skandinávského domu v Prahe, aktívny prekladateľ azanietený organizátor zaujímavých projektov
