ղľáԾ
11. 8. 1953 Žilina-Považský Chlmec — 21. 9. 2021 Vysoké Tatry
"Človek istý čas dozrieva, žije sistými predstavami asnami. Myslel som si, že všetko, čo vTatrách robím, ako konám a zmýšľam, či už na chatách alebo vhorskej službe, kde som pracoval, je istým vkladom do budúcnosti. Bolo to celkom prirodzené, veď veľa vecí robíme svýhľadom na to, čo príde. Vložil som do tohto prostredia veľa pozitívnej energie svedomím, že to má nejaký zmysel. No a teraz mi vhlave rezonuje práve opačné príslovie: Všetko ostáva zabudnuté, anič nie je odpustené. To, čo som budoval pre budúcnosť súmyslom, že sa mi raz nejako vráti, sa kamsi prepadlo. Mnoho ráz som rozmýšľal o tom, prečo je to tak, čo je hnacím motorom našej ľahostajnosti, nevšímavosti anevďačnosti. Odpoveď je zložitá aneurčitá. Napríklad ľudia, ktorí mi kedysi boli vďační, že som ich na vysokohorskej chate privítal, že som im podal čaj, lebo na ten čaj vtedy možno nemali, ma ani nepozdravia. Dnes sú z nich veľkí obchodníci, boháči, ktorí si osebe namýšľajú, že sú dôležití. Toto je poznanie, čo ma pribilo o skalu."
Takto odpovedal Anton Marecv rozhovore z roku 2013na zamyslenie Romana Brata o tom, že mu respondent vo svojom celoživotnom zápase pripomína Prometea, ktorý sa podujal na takmer neriešiteľnú úlohu:"Aj ty ustavičnečosizachraňuješ, čosi hľadáš a vylepšuješ, no ľudia akoby ti celkom nerozumeli. Ba neraz majú sto chutí pribiť ťa oskalu za tvoje čudáctvo achúťky meniť svet." Spisovateľ Daniel Hevier o autorovi píše: "V Mladých letách som si uňho "objednal" knihu o horolezectve Zóna odvahy, a taký bol aj on - vždy sa pohyboval v zónach odvahy."ň
Anton Marecpo maturite na gymnáziu vŽiline (1971) študoval r. 1974 – 79 slovenčinu aangličtinu na Pedagogickej fakulte vBanskej Bystrici. Krátko pôsobil ako pedagóg na Strednej ekonomickej škole vŽiline, od r. 1979 prešiel viacerými zamestnaniami vo Vysokých Tatrách (horský nosič, chatár, lyžiarsky inštruktor ai.), bolprofesionálnym členom Horskej služby. Po niekoľkoročnom publikovaní včasopisoch debutoval novelouNa hrebeni víchrica(1982). Vydal viac ako 30 prozaických a faktografických kníh:knihy o Tatrách, Spiši, tatranských osadách, portréty ľudí.Deťom sú určené zozbierané aprerozprávané povesti alegendy. Bol autorom niekoľkých rozhlasových hier. V roku 2018 mu bola udelená cena Cena primátora mesta Vysoké Tatry.
