ղľáԾ
Základy chôdze
Nebeské apozemské cesty sa prelínajú
Občas sa pristihnem pri tom,
že chodník, po ktorom kráčam, nie je na mape
Spoznávam to podľa vznášajúcich sa hrablí,
motyky arýľa po otcovi apo mame
Vsvetelných zábleskoch ich zahliadnem vlístí,
medzi štíhlymi kmeňmi stromov
Sú snimi fauna aflóra, ktoré nepoznám
Chocholaté vtáky, obrovské kalichy kvetov,
mandragora
Dierou vplote vchádzam do opusteného areálu,
po vykývanom rebríku
zostupujem do prázdneho bazéna
Vmodrých plochách pobývajú
figúry čistého jazyka,
vidia ma, ale nedávajú sa mi spoznať do konca
Obrátené dolu hlavou navigujú ma,
určujú základy mojej chôdze
Meander rieky
Dovidím na skalný útes, plný vodných vtákov
Reliéfy kresieb sa odrážajú vzrkadle vody,
prvé vzlietajú z druhých, aby sa zahniezdili
Navštevujú ma divé kačice ahusi, labuť slyskou,
bocian, rybárik aj čajka
Pridávajú sa potápka skúdelničkou,
kormorán avolavka, kaňa so žltou škvrnou
vmojom oku
Stačí otvoriť šuplík na kuchynskom stole,
kam sme odkladali rybársky vlas
Vyšplhať sa po ňom na temeno, uvidieť
meander rieky
To, čoho sa nesmiem zľaknúť, je duch
ú
Pod jazerom je ruina domu, vktorom sa kedysi žilo
Svedčia otom mrazmi pokrútené slivky,
držiace sa koreňmi záhrady
Po schodoch zopracovaného kameňa
vystupujem pod pohyblivé škridle nepokoja
Múry ma oddeľujú od hlučných motoriek, brázdiacich
kopce s vybuchujúcou energiou tínedžerov,
zanechávajúcich za sebou hmlu z výfukových plynov,
roztrhanú trávu, asymetrický dezén v blate
Vchádzam do kuchyne, kde nie je nič,
len rúra
Ženské brucho spupočníkom
Večne otvorené lono, kde je jedlo, dieťa, duša
Matka, ktorá čaká
Otvára ústa aučí hovoriť tmu
