ղľáԾ
Mika Laaksonen je ďalším rezidentom v Banskej Štiavnici.
Začínajúci prekladateľ zo slovenčny do fínčny Mika Laaksonen počas rezidenčného pobytu Trojica AIR v Banskej Štiavnici zostavuje tematické číslo fínskeho časopisu . Cieľom je predstaviť fínskemu čtateľovi jednak slovenskú literatúru a kultúru, jednak problematiku stretnutí dvoch malých jazykov. Bude obsahovať príspevky o.i. od dlhoročnej vedúcej slovakistiky vo Fínsku, Anny Kyppö, č zakladateľky fínčny na Slovensku, Zuzany Drábekovej, ale aj preklady ukážok zo slovenskej prózy a poézie vyhotovených Alexandrou Salmelou, Eerom Balkom, Jarim Aulom č Mikom Laaksonenom. S posledným menovaným vám prinášame rozhovor napríklad o tom, čím slovenská literatúra môže zaujať fínskych čtateľov a čo považuje pri prekladaní za najväču výzvu.
Mika Laaksonen sa spolu s Vandou Rozenbergovoupredstaví aj v Banskej Štiavnici natradičnej diskusii, ktoránáš rezidenčný programTrojica AIRpribližujeverejnosti. Bude sa konať 19. júla o 18:00 v Art Cafe Banská Štiavnica. Diskusiu bude moderovaťAlexandra Salmela..
Čo vedia Fíni oSlovensku a aký je význam šírenia slovenskej literatúry vo Fínsku?
Pre širšiu fínsku verejnosť sú Slovensko a jeho literatúra doposiaľ veľkou neznámou obalenou do hmly. Poznatky aj tých rozhľadenejších Fínov okrajine medzi Tatrami a Dunajom sa spravidla začínajú a konča pri hokejistoch. Bratislava, ktorá sa svojho času tešila celkom slušnému záujmu fínskych turistov, utkvela vpamäti väčšiny fínskeho národa – zásluhou toho, že vroku 2011 tam Fínsko získalo svoje historicky druhé zlato na majstrovstvách sveta vľadovom hokeji. Na univerzite v meste Jyväskylä bol doposiaľ jediný lektorát slovenského jazyka aliteratúry vseverských krajinách, zktorej, najmä vďaka dlhoročnej vyslovene mravčej práci lektorky Anny Kyppö, vzišli viacerí rýdzo fínski prekladatelia slovenčny, ktorí prejavujú živý záujem oslovenskú literatúru akultúru. Odvrátenou stranou mince je, že sa tento lektorát má teraz zrejme zrušiť, ato aj napriek pretrvávajúcemu záujmu ojazyk, ktorí môže slúžiť aj ako odrazový mostík pri štúdiu iných slovanských jazykov. Slovenskosavo Fínsku môže popýšiť dvojdomou spisovateľkou, bratislavskou rodáčkou, Alexandrou Salmelou, ktorá utkvela vpamäti kultúrnej verejnosti vďaka tomu, že v roku 2010 získala, ako prvá cudzinka vôbec, azda najprestížnejšiu literárnu cenu, Finlandiu. Ešte stále je čo objavovať...
Späť ku kultúre. Bosniansko-chorvátsky spisovateľ Predrag Matvejević vjednej zo svojich kníh na margo Slovanov poznamenal, že je pre nás príznačné, že sa do boja aj za zdanlivo stratenú vec vrháme s nevídaným zápalom. Do tejto definície by sa azda dali zahrnúť aj viacerí slovenskí dejatelia aspisovatelia, ktorí napriek nepriazni osudu sa rozhodli ísť proti prúdu, preraziť hlavou múr – kultúra aspoločnosť znich ťažia dodnes. Domnievam sa, že máloktorá rozlohou menšia krajina sa môže popýšiť tak mnohotvárnou literatúrou, ktorá by zároveň bola vo svete tak málo známa. Vslovenskej literatúre tkvie podľa mňa nevyužitý kultúrny potenciál. Jej vzlet si však vyžaduje sebapoznanie, sebaúctu aodvahu, aby jej mohli „narásť krídla“.
Čím môžu ukážky, na ktorých pracujete, zaujať fínskych čtateľov?
Pracujem na celej palete ukážok od viacerých žánrovo aj štýlovo rôznorodých autorov. Ukážky sú konkrétne zkníh: Slon na Zemplíne od Andreja Bána, Č辱 od Kataríny Kucbelovej, Muž zjamy adeti zlásky od Vandy Rozenbergovej aMengeleho dievča od Violy Stern Fischerovej aVeroniky Homolovej Tóthovej. Myslím si, že fínskeho čtateľa môžu tieto úryvky osloviť práve určtou dávkou exotiky nespoznaného anevšedného. Vyžaruje znich určtá atmosféra, ktorá podľa mňa slohom vyjadruje rozmanitosť apestrosť tej mozaiky, ktorú nazývame Slovensko. Vukážkach príbehov nájdeme životnú drámu, malé aveľké dejiny ale aj slzy cez smiech. Myslím si, že pokiaľ sa prekladateľ trafil, môžu ukážky odmeniť čtateľa práve svojou novotou, sviežosťou ačítavosťou.
Čo považujete pri práci na týchto konkrétnych prekladoch a zostavovaní čísla časopisu za najväčšiu výzvu?
Chystáme vspolupráci sfínskym literárnym akultúrnym časopisom äö („Trhlina“) vydanie monotematického čísla, venovaného slovenskej literatúre akultúre. Ide oprestížny projekt, keďže našim cieľom je predstaviť slovenskú literatúru Fínom. Nosnými témami časopisu budú literárne mosty medzi menšími jazykmi, akými sú slovenčna afínčna, aovýzname tejto literárnej výmeny pre kultúru vobdobí globalizácie.
Azda najväčšou výzvou pri prekladaní je sprostredkovať a preniesť obraznosť konkrétneho textu. Ako vysvetliť slovenskú historickú pamäť, reálie, alebo miestne tradície a zvyky fínskemu čtateľovi, ktorýpredsa len prežíva trochu inú realitu?
Komunikujete pri prekladaní s autormi?
Musím sa priznať, že doteraz som komunikoval sautormi iba prostredníctvom ich textov. V poslednom čase, aj vďaka rezidenčnému pobytu asprostredkovaniu LIC, som nadviazal veľa nových zaujímavých kontaktov so slovenskými spisovateľmi, averím, že nadchádzajúce stretnutia nás vzájomne nielen obohatia, ale dopomôžu aj nášmu projektu. Pri prekladaní sú mojou veľkou oporou viacerí skúsení fínski prekladatelia, ako napríklad Eero Balk, Jari Aula č už spomínaná Alexandra Salmela.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Banská Štiavnica si ma získala. Je to tvorivé prostredie. Na každom rohu znej dýcha história aliteratúra. Viacerí moji obľúbení slovenskí autori sú Štiavničania.Som vďačný, že som mal možnosť nielen pracovať vŠtiavnici, ale aj sa oboznámiť smestom bližšie. Keďže mám trvalé zamestnanie, využil som svoju letnú dovolenku na rezidenčný pobyt amal som tak vzácnu a výnimočnú možnosť odpojiť sa od každodenného stresu, a venovať sa literatúre, prekladaniu aplánovaniu.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Som voľnočasový prekladateľ, ktorý literatúru miluje a literárne dianie na Slovensku sleduje s veľkým záujmom. Zaujímam sa o literatúru pre jej vnútorné hodnoty – možnosť spoznávať nové svety akultúry, avnímať ich hlbšie. Budem rád, ak sa mi svojou troškou podarí rozprúdiť záujem oslovenskú literatúru vo Fínsku.
Nedávno som vďaka podporeLIC do fínčny preložil svoju prvú ukážku, úryvok znovely Neva od Petra Pišťanka. Bol som veľmi príjemne prekvapený, keď mi šéfredaktor azda najprestížnejšieho fínskeho literárneho časopisu Parnasso, prisľúbil, že táto ukážka vyjde ešte koncom tohto roka.
Literárne informačné centrum si ma doslova získalo pre túto prácu atento projekt, podporujú avychovávajú budúce pokolenia prekladateľov a šíriteľov slovenskej literatúry, ktorá si zaslúži, aby nezostala popoluškou, ale onej svet počul. Za podporu aprácu, ktorú vykonávajú, im patrí moja úprimná vďaka aúcta.
