ղľáԾ
Natália Gorbanevská bola medzi „osmičkou“ odvážnych Rusov aRusiek, ktorí vauguste 1968 reagovali na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Natalia Gorbanevská: Svet, ktorý sme nestratili
Preklad: Ján Štrasser
Bratislava: august august, 2021
Medzi „osmičkou“ odvážnych Rusov aRusiek, ktorí vauguste 1968 reagovali na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy, bola aj poetka, novinárka adisidentka Natalia Gorbanevská.
Vroku 2010 vytvoril Daniel Fischer sériu objektov nazvanú Vynáranie (8 statočných). Išlo oportréty mužov ažien, ktorí vauguste 1968 reagovali na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy asvoj odpor voč agresii dali najavo verejne – 25. augusta na Červenom námestí vMoskve. Portréty ôsmich statočných vytvoril technikou cylindrickej anamorfózy. To znamená, že samotné obrazy sú prakticky nečtateľné askutočné tváre demonštrantov ademonštrantiek sa dajú vidieť, paradoxne, len s pomocou krivého (cylindrického) zrkadla. Táto metafora má včase storakého prekrúcania adesivého fenoménu deep fake azda ešte hlbší význam ako pred desiatimi rokmi.
Kronika aktuálnych udalostí
Vroku 2021 vyšli Natalii Gorbanevskej básne po prvý raz knižne aj vslovenčne – vďaka prekladateľovi Jánovi Štrasserovi amladučkému vydavateľstvu august august. Útly zväzok snázvom Svet, ktorý sme nestratili je najmä výberom zbásní, takmer tretinu knihy však tvorí Štrasserov biografický doslov, atak sa zknižky poézie stáva sčasti cenný dokument, vktorom sa dozvedáme aj oGorbanevskej vzácnych priateľstvách slegendárnou ruskou poetkou Annou Achmatovovou čJosipom Brodským.
Vtexte snázvom ʰí pracuje prekladateľ Ján Štrasser najmä sdokumentárnou knihou Ľudmily Ulickej Poetka. Kniha opamäti. Natalia Gorbanevská. Svet ruských disidentov nie je Ulickej cudzí, spomeňme aspoň jej vslovenčne vydané romány Zelený stan č Jakubov rebrík, kde táto vrstva spoločnosti (a č kultúry?) zohráva podstatnú úlohu. Navyše, Natalia Gorbanevská bola jej blízka priateľka.
Gorbanevská mala problémy smocou už počas vysokej školy. Amohli za to práve jej básne, ktoré v roku 1953 uverejnila na školskej nástenke. Hoci po rôznych peripetiách napokon ojedenásť rokov štúdium šťastne ukončla, prvý „vyhadzov“ – ak aj nebol určujúci –, istotne predznamenal jej ďalší osud. Aktívne sa totiž zapojila do disidentského hnutia aspolupracovala aj sviacerými samizdatovými periodikami. Vroku 1968 začala vydávať samizdatový časopis Kronika aktuálnych udalostí. Šlo o informačný bulletin venovaný obrane ľudských práv, kde zverejňovala informácie oprebiehajúcich súdnych konaniach, aktuálne väznených ľuďoch, o bitkách, násilí, domových prehliadkach apodobne. Prvé číslo vyšlo vapríli. Vtom čase Gorbanevská čakala druhé dieťa. A onecelé štyri mesiace prišiel horúci august, ktorý mal na jej ďalší život ďalekosiahly vplyv.
„A stalo sa to vauguste, / svitalo zpiatich strán.“ Takto sa začína báseň Natalie Gorbanevskej Astalo sa to vauguste (s. 43), ktorá reaguje na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, vktorom od jari 1968 prebiehal obrodný proces nazvaný Pražská jar. „Šli pluky, šiel ich celý rad. / Amajestátny pražský Hrad / budil sa na tanky.“
Poetka vdisidentke, disidentka v poetke
Tichý protest ôsmich statočných Rusov aRusiek, ktorí sa postavili proti bezpráviu páchanom na malom československom národe, mal svoju krutú dohru. Prvé údery padli už počas zatýkania priamo vcentre Moskvy, ďalšie vpodobe väzenia, vyhnanstva alágrov nasledovali. Čerstvá rodička Gorbanevská zostala na slobode až do 24. decembra 1969. Za ten čas napísala azostavila knihu Poludnie, vktorej dokumentárnym spôsobom spracovala samotnú augustovú demonštráciu ivšetky jej dohry (v českom preklade ju roku 2012 vydal Torst).
Akýsi odklad Gorbanevskej trestu spôsobil iba naakumulovanie ďalších „hriechov“ aprevinení voč sovietskemu zriadeniu. Obvinená bola za účasť na demonštrácii 25. augusta iza vydávanie Kroniky aktuálnych udalostí. Dva roky adva mesiace bola uväznená vtakzvanej „psychuške“, čo predstavovalo nútené liečenie vpsychiatrickej liečebni špeciálneho typu. Ako sama hovorí, bolo to azda ešte horšie ako tábory nútených prác. Do psychušky sa totiž zatváralo na neurčto ačloveka sa tam skutočne pokúšali „liečť“. Pobyt vpsychuške tematizuje vširších súvislostiach aj vjednej zbásní zo slovenského výberu: „Občas, / občas chápem, / chápem, že správne sa hrabali vmojom zdraví / tí lekári zKropotkinovskej uličky. / Aveď naozaj treba byť bláznom, / ak chceš napravovať mravy, / avôbec nie vmene slávy / ani nie pre teplé miesto hlúpej husičky.“ (s. 32)
Vbiografickom doslove prekladateľ Ján Štrasser uvažuje aj otom, č vprípade Natalie Gorbanevskej ide skôr odisidentku, ktorá písala poéziu, alebo opoetku, ktorá sa aktívne zapájala do spoločenského diania. Tieto polohy sú azda neoddeliteľné aťažko aj určť, ktorú znich spomenúť na prvom mieste. Faktom však je, že vGorbanevskej básňach môžeme odčítať mnohé zjej disidentských aktivít, väznenie na psychuške, účasť na augustovom proteste č neskoršiu emigráciu. Zjej veršov však silno zaznievajú aj ľudské vlastnosti, ktoré musel mať vo výbave nejeden oponent monštruózneho sovietskeho režimu. Odhodlanie. Triezvu vieru. Aazda aj zdravé pochybnosti, č z celého tohto márneho boja vôbec bol nejaký úžitok: „To ja som nezachránila vtedy Varšavu apotom ani Prahu, / to ja, ja, neodčním to, do smrti budem pykať za vinu...“ (s. 22)
Esencia Gorbanevskej poézie
Nataliu Gorbanevskú prepustili na slobodu vroku 1972 anasledujúce dva roky sa naďalej angažovala vopozičnom hnutí. V roku 1974 sa zapojila do protestov proti vyhosteniu Alexandra Solženicyna zkrajiny aslučka okolo nej sa opäť začala sťahovať. Pred hrozbou ďalšieho uväznenia sa napokon rozhodla emigrovať. Od roku 1975 až do svojej smrti žila vParíži ako apatrida so statusom utečenky. Svoju emigrantskú skúsenosť tematizuje vbezmennej básni sincipitom „Sama som vcelkom prázdnom Paríži“ nasledovne: „Som pustovníčka, áno, zajatkyňa / kameňov, každý trávou zastretý, / aké to bolo prosté čakať na tank, / sholými rukami mu kráčať vústrety. // To neduneli delá. Prečo však ten treskot / práve mňa obišiel anezdrvil? / Pre akú hru to vyčstil si miesto / odtiaľto po Kurillské ostrovy?“ (s. 25)
Slovenský výber obsahuje štyridsaťdva básní zo štrnástich Gorbanevskej zbierok, vydaných medzi rokmi 1964 a2012.
Ide teda skutočne len omalú vzorku, prierez, na ktorom môžeme vybadať šírku tematického záberu irôzne polohy jej básní od takmer dokumentárnych záznamov po kratučké impresie. Vknižke absentuje podrobnejšia edičná poznámka, ktorá by jednotlivé básne zaradila do konkrétnejšieho časového rámca. Čitateľ tak nevie súplnou istotou, č sú básne zoradené chronologicky ač ten-ktorý text spadá do obdobia pred uväznením, po ňom, prípadne po emigrácii. To stavia slovenský výber Gorbanevskej básní mimo času, alebo presnejšie nad čas, arobí znej napokon celkom novú zbierku – esenciu Gorbanevskej poézie. Poézie, ktorej hlavným stavebným materiálom bol pocit vnútornej slobody,obdiv k ľudskej opravdivosti aodpor voč falši, klamstvám i násiliu: „Tak si prehoďme cez plece starý batoh / apoďme lietať / na štyri strany sveta, / pozrieť sa, / č nenájde sa vplote diera, napnúť sily / apohľadať / svet, ktorý my sme nestratili, / od prehnitých studní / asivastých mráčkov / vyprosiť si aspoň dva-tri slnečné lúče. / Nemyslím na férie. / Tie nech si inscenuje nadaný Pluček. // Prepáčte, / ale stavačom kulís neveríme.“ (s. 10)
Ján Púček (1987)
Spisovateľ apublicista. Autor prozaických kníh Kameň vkameni (2012), Okná do
DZí (2013), Uchom ihly (2015) aMed pamäti (2018). Textami oknihách
afejtónmi prispieva do Denníka N. Pracuje ako redaktor vydavateľstva Absynt, na Filmovej atelevíznej fakulte VŠMU vedie semináre oslovenskej literatúre. Žije pod Malými Karpatmi.
Natalia Gorbanevská (1936 – 2013) vPrahe vroku 2012
Foto: Ondřej Lipár. Zdroj: wikipedia.org
