暗网禁区

Narodila som sa 12.3.1974. Ako sa vol谩 t谩 vr谩ska medzi obo膷铆m? Moja mama ju mala u啪 pri naroden铆, ak nie pri jej vlastnom tak pri mojom. "膶o odo m艌a chce拧? Aby som sa st谩le usmievala?" Z谩stera sa jej zachyt谩va o k木u膷ku a sk么r ako stihnem poveda钮 pozor, roztrhne sa. Presne to som chcela, aby mala kr谩snu tv谩r, ktor谩 sa len usmieva a navy拧e ma mala dr啪a钮. Na koho sa mala usmieva钮, ak nie na m艌a? Nejde o to, 啪e by nebola mil谩 ku mne, ona nebola mil谩 v么bec. Akoby ju 啪ivot s nami cel煤 vy膷erpal a pre m艌a nezostalo ani trochu vanilkov茅ho cukru na horn煤 peru. "No po膹,"聽povie, nemotorne si ma prit煤li, mal媒 膷lovek, teda ja, m谩 pri tom zvl谩拧tny pocit, niekto len chr谩ni jeho receptory, ni膷 viac. Prich谩dzalo to postupe a ke膹 lek谩ri potvrdili t煤 jedine膷n煤 diagn贸zu, akoby celkom stratila prirodzen媒 in拧tinkt, prirodzen媒 pohyb, jednoducho ma zdrapne a 拧煤cha. Viem, je to preto, lebo ani ju jej mama nepohladila a jej mamu zas jej mama...tak to ide a啪 do 膷ias pred Kristom. Nenastavuje mi hru膹, pln茅 ramen茅, ramenn茅 peletence tak茅 pevn茅, nezavinie ma do seba ako to robieva otec, a k nemu sa to teda absol煤tne nehod铆. Moju mamu musela moja tv谩r roz膷u木ova钮, neviem, 膷i sa kedy na m艌a zad铆vala s rados钮ou.聽

"Po膹 mi pom么c钮 nareza钮 kapustu." Idem. Urob铆m, 膷o chce. Aj skoro r谩no. Aj v noci. Ka啪d谩 chv铆木a bez nej je ako bitka opaskom, ako bez v 啪ih木ave, ako k煤panie nasilu v 木adovej vode. Chcem sa jej vyh媒ba钮, ve木a 膷铆tam, chov谩m slim谩ky, vyr谩bam sirup z p煤pav, osemro膷n谩 膷ist铆m kredenc octvom a so木ou, ako o tom p铆拧u v Babi膷kinej dom谩cnosti. Chcem si vyko木aji钮 my拧lienky, ale mama je mama. Ke膹 ma 膷ierny pes zo susednej ulice zbad谩 na striebornom bicykl铆ku, presko膷铆 plot a sko膷铆 rovno na m艌a, nevyron铆m ani slzu. Spadla som, udrela som si tv谩r. Zastane nado mnou, le啪iacou na zemi, jeho pysk sa mi takmer dot媒ka krv谩caj煤cej brady. Srdce mi bije, ticho zapln铆 cel煤 ulicu. Je pr谩zdna. Pes ma neisto oblizne po 木avom聽l铆ci a ide pre膷. Teraz by som sa ho neb谩la ani sekundu. H木adal, tak ako ja. Beriem si bicykel a op煤拧钮am to miesto, na zemi je mali膷k谩 krv.聽

Ka啪d茅 r谩no odch谩dza do pr谩ce. Pod铆de k posteli o tri拧tvrte na 拧es钮, po拧煤cha ma po 膷lenkoch, pooblapk谩va po ruk谩ch, chyt铆 za koleno. M么啪em e拧te hodinu spa钮. Ale nesp铆m. Len 膷o matkine top谩nky vykro膷ia na schodisko, vyh艜knu mi slzy. Otvor铆 sa br谩nka, zavrie sa a kroky sa vz膹a木uj煤. Vy膷erp谩va ma to, no nikto o tom nevie, a tak po膷k谩m na siedmu, vtedy vstanem a vychyst谩m sa do 拧koly. Chodievam o desa钮 min煤t sk么r, preto啪e zaka啪d媒m mus铆m zaparkova钮 v sloven膷in谩rskom kabinete, aby mi triedna u膷ite木ka poprech谩dzal po ruk谩ch, od lak钮ov k dlaniam. E拧te raz pred obedom a potom a啪 doma. M谩m p盲tn谩s钮, 拧estn谩s钮, sedemn谩s钮 a pri odchode matky z domu pla膷em. Nevym媒拧木am si? Nevym媒拧木am si. Najrad拧ej by som bola, keby sa premenila na ve木k茅ho medve膹a, zobrala ma do brloha a na cel煤 zimu by ma obalila svojim tepl媒m telom, jej ko啪u拧ina by bola hiezdo, zima by trvala cel媒 啪ivot. Moje rovesn铆膷ky zo strednej maj煤 akn茅, nechodia do 拧koly, faj膷ia v podchode, pij煤 v铆no, po膷煤vaj煤 hudbu a ja, Vanesa Snebergov谩, chcem spa钮 zimn媒m sp谩nkom nav啪dy.聽

V deviatom ro膷n铆ku doma nezav谩ha nikto: "P么jde拧 za zdravotn煤 sestru, bude拧 sa dot媒ka钮 木ud铆 a oni sa bud煤 dot媒ka钮 teba, do konca 啪ivota m谩拧 pokoj, die钮a."

Prv媒 polrok na strednej je n谩ro膷n媒, navy拧e, po zimn媒ch pr谩zdnin谩ch sa v 拧kole v么bec neviem ovl谩dnu钮. Na ceste domov vid铆m vo v媒kladoch viano膷n茅 gule na zlat媒ch nitiach, 拧pinav媒 sneh a predzves钮 nekone膷n媒ch dn铆 v 拧kolskej lavici. 沤iadny brloh, 啪iadna ko啪u拧ina.聽

Otca odch谩dza钮聽nevid铆m, len prich谩dza钮. V啪dy ide najsk么r na dvor, popozera钮 hydinu. Doma mi polo啪铆 dla艌 zozadu na krk, zastr膷铆 ruku za pul贸ver na chrb谩t, druhou prejde k l铆cam.聽