ղľáԾ
Július Fujak (Ed.): Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989
Nitra: Katedra kulturológie FF UKF, 2020
Nazrieť na pojem nezávislosť zoširších filozofických akulturologických perspektív, ako aj cez konkrétne prejavy umenia akultúry pred apo roku 1989, bolo ambíciou konferencie snázvom Charakter avývoj nezávislej kultúry aumenia na Slovensku po roku 1989, ktorá sa uskutočnila voktóbri 2019 pod organizačnou taktovkou Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa vNitre. Jedným zvýsledkov konferencie je rovnomenný zborník, obsahujúci príspevky viac než dvoch desiatok slovenských ačeských autorov, medzi ktorými sú zastúpení odborníci zoblasti kultúry, vedy aumenia.
Ako definovať nezávislosť? Čo znamená byť sám sebou? Čím je špecifická nezávislosť umelca alebo filozofa? Aj na takéto otázky sa pokúsili hľadať odpovede autori textov prvej sekcie zborníka. Pri uvažovaní ovýzname nezávislých umeleckých aktov možno postupovať spoločne sfilozofom Jozefom Pauerom achápať ich vprotiklade voči účelnosti každodenného života zameraného na pracovný výkon a sledovanie bezprostredných cieľov. Napriek tomu, že práca je nevyhnutná, „až ‚zbytočnou’, ‚nezmyselnou’ činnosťou básnikov, umelcov, filozofov sa rodí svet spoločného dobra, svet, vďaka ktorému existujeme ľudsky, svet, bez ktorého by sme prestali byť ľuďmi aupadli by sme do otrockého sveta biorobotov či živočíchov.“ (s. 24)
Tvorbu ako úľavu alebo oslobodenie od mučivej dilemy vyplývajúcej z„nezmyselnosti života, bezmocnosti niečo vtomto smere zmeniť astrachu ztoho, že ani smrť neprinesie úľavu“ (s. 61) problematizuje editor zborníka Július Fujak, pričom pri hľadaní odpovedí na otázky vnútornej slobody vumení a„existenciálne neľahkom bytí“ siaha kživotom adielam dvoch významných postáv slovenského umenia – Mariána Vargu a Milana Adamčiaka, ktorého výnimočná osobnosť adielo je prítomné vo viacerých textoch zborníka. Katarína Gabašová vo svojom filozofickom príspevku kriticky reflektujevnútornú slobodu jednotlivca „na pozadí jej postmodernej fetišizácie aabsolutizácie.“ (s. 74) Opierajúc sa oiných autorov sledujúcich éru súčasného globálneho kapitalizmu pracuje spojmami ako spoločnosť výkonu, imperatív sebautvárania či pseudokultúra.
Nezávislá kultúra arok 1989
Konkrétnejším fenoménom kultúrneho života pred rokom 1989 sa vzborníku venuje viacero autorov. Hudobník apublicista Vladimír Merta sa prostredníctvom vlastných spomienok zamýšľa nad rozdielmi medzi českým aslovenským undergroundom vobdobí normalizácie. Peter Milčák približuje cenzurujúcu vydavateľskú prax, samizdatovú a exilovú literatúru.
Ondrej Veselý na prípadoch skladateľov Jána Zimmera, Romana Bergera a Vladimíra Bokesa upozorňuje na obmedzovanie umeleckej tvorby. Nežná revolúcia anásledná transformácia priniesli nové možnosti, ale aj problémy a paradoxy.
Literárny teoretik Zoltán Rédey poukazuje na zvláštnosti aperipetie sprevádzajúce vydávanie diel slovenského literárneho kánonu asamizdatovo rozširovaných diel. Pripomína, že napríklad Písačky pre milovanú Lutéciu Dominika Tatarku, jedno znajvýznamnejších diel slovenského literárneho disentu, vyšlo až vroku 1999. Základom nateraz posledného vydania Panny zázračnice sa stala „transparentnejšia“, „autocenzurovaná“ azpolitických dôvodov prepracovaná verzia zroku 1964. Rédey si všíma, že na vydávaní kanonických diel slovenskej literatúry, ako aj „na etablovaní autorov (prozaikov ibásnikov), ktorí svojou tvorbou znamenali aznamenajú skutočný prínos aliterárno-umeleckú aestetickú hodnotu, teda ktorí relevantným spôsobom pozitívne utvárajú profil ponovembrovej asúčasnej prózy apoézie, majú výrazne väčší podiel či zásluhu práve nezávislé súkromné vydavateľstvá.“ (s. 118) Konštatuje, že „nezávislosť literárnej tvorby acelého literárneho procesu neznamená automaticky záruku literárno-estetickej hodnoty, respektíve umeleckej kvality.“ (s. 119)
Martina Pecková Černá predstavuje prebiehajúci výskum venujúci sa českému nezávislému divadlu vkontexte politicko-spoločenskej transformácie 90. rokov. Vpríspevku približuje mimoriadnu úlohu, ktorú divadlá zohrali vrevolučných dňoch, ako aj problémy, ktorým nezávislá scéna čelila vnasledujúcom období.
Umenie a spoločnosť
To, že vzťah medzi politikou aumením nemusí nevyhnutne sprevádzať len napätie, vylučovanie acenzúra, pripomína filozof Miroslav Marcelli poukázaním na vzácne momenty, keď umenie apolitika kráčali ruka vruke sambíciou vstúpiť do sociálnej reality. Vtejto súvislosti pripomína slávny Delacroixov obraz Sloboda vedie ľud, neoklasické maľby Jacqua-Louisa Davida a Picassovu Holubicu mieru.
Podľa Marcelliho sa vsúčasnosti otvára možnosť nového premyslenia vzťahu politiky, angažovanosti aumenia, očo sa, okrem realizácie mnohých iných aktivít, pokúša aj banskobystrické kultúrne centrum á岹, predstavené textom Milana Zvadu či divadelné inscenácie reagujúce na spoločenské témy, ako napríklad LGBT+, reflektované Luciou Valkovou. Pri uvažovaní onezávislej kultúre posledných decénií na Slovensku nie je možné obísť problematiku nezávislých kultúrnych centier, bodov auzlov, ktoré sú priestormi konania rozmanitých kultúrnych aktivít apodujatí. Michal Kočiš približuje ich genézu so zameraním na bardejovskú šٳ.
DzԻáž
Ďalšia skupina textov sa venuje špecifickým kultúrnym fenoménom, žánrom a inštitúciám. Miroslav Ballay sa napríklad zaoberá fenoménom rezidenčných umeleckých pobytov. Pri svojom skúmaní sa zameral na Centrum umenia akreativity Divadla Pôtoň vBátovciach, ktoré je „dôkazom toho, že progresívne nezávislé umenie môže existovať aj mimo hlavných kultúrnych metropol.“ (s. 161) Vo svojom texte prináša postrehy z rezidenčného pobytu divadelného zoskupenia Taske Pop; popisuje jeho interakcie svidieckou lokalitou anásledné výstupy.
Petra Fornayová tematizuje hlavné problémy súčasného tanca, medzi ktoré patrí nedostatočná inštitucionálna základňa, absencia divadla zaoberajúceho sa špecificky týmto žánrom, problémy sfinančnou podporou anedostatočná spätná väzba.
Radoslav Lakoštík predstavuje hudobný žáner post-rock, analyzujúc produkciu najvýznamnejšej slovenskej kapely reprezentujúcej tento štýl – The Ills, pričom ide až na úroveň jednotlivých skladieb agitarových motívov.
Vzávere zborníka sa nachádzajú príspevky venujúce sa rozmanitým aspektom digitálnych technológií, internetu aaktuálnym otázkam manipulácie apropagandy. Autori sa témam venujú nad rámec bežného žurnalistického spracovania aich texty sú prínosné, hoci mohli byť spracované bližšie k hlavnej téme konferencie azborníka.
Otvorený záver
Včase, keď neurovedy márne hľadajú slobodnú vôľu človeka aživoty rozvinutých spoločností ovplyvňujú veľké dáta a algoritmy súkromných záujmov, je reflexia nezávislosti vítaná apotrebná. Zameranie konferencie umožnilo tematizovať širokú škálu otázok – od zmyslu nezávislej kultúry až po jej konkrétne prejavy a problémy. Predložená publikácia je zborníkom spomerne heterogénnymi príspevkami bez nárokovania si na komplexnosť. Prináša však viaceré zaujímavé texty ukazujúce na ďalšie možnosti uvažovania onezávislej kultúre ajej realizácii na Slovensku.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK vBratislave. Zaoberá sa históriou adidaktikou.
