ղľáԾ
Arnold Lobel: Veselý rok sKvakom aČľupom
Preklad: Miroslava Gavurová, Ján Gavura
Prešov: OZ Slniečkovo, 2020
Arnold Lobel, americký spisovateľ,ilustrátor a nositeľ Caldecottovej medaily, je voblasti detskej literatúry známy obrazovo-textovými naratívmi opostavách zo zvieracieho sveta. Nie je to inak ani vštvordielnej sérii oKvakovi aČľupovi. Vydavateľstvo Slniečkovo privádza túto zvieraciu dvojicu na slovenský knižný trh už od roku 2008 (Kvak aČľup sú kamaráti, Kvak aČľup sú spolu, Kvak aČľup nepoznajú nudu) vpreklade Miroslavy aJána Gavurovcov.
Najnovšie vydanie Veselý rok sKvakom aČľupom je súborom piatich mikropríbehov, ktoré rámcuje striedanie ročných období. Hlavnými postavami je známa antropomorfná dvojica z Lobelovej série,ropušiak Kvak ažabiak Čľup. Povahovo aj vzhľadom odlišní, no predsa najlepší kamaráti zažívajú zábavné situácie, ústiace do úsmevnej pointy. Kvak je vpríbehoch ten optimistickejší, pozornejší, rozvážnejší, Čľup protikladne negatívnejší, nešikovný či naivnejší. Táto antinómia postáv znamená ich vzájomné dopĺňanie alebo slúži na rozohrávanie situácií, vktorých odlišnosť postáv značí akceptáciu charakterov, teda to, čo je pre budovanie láskavého vzťahu dvoch kamarátov to najpodstatnejšie. Príklad možno nájsť vpríbehu snázvom Štedrý deň otom, ako Čľup netrpezlivo čakal na štedrovečernú návštevu Kvaka. Keďže Čľupove hodiny boli pokazené, myslel si, že Kvak mešká, lebo sa mu na ceste knemu udialo niečo strašné. Začal si namýšľať, že určite spadol do veľkej jamy, stratil sa vlese alebo ho naháňa zubaté zviera. Preto hľadal možnosti, ako Kvaka vyslobodiť: našiel povraz, ktorým by ho vytiahol zjamy, lampáš, ktorým by mu posvietil na cestu zlesa, apanvicu, ktorou by veľké zviera odplašil. Takto vyzbrojený sa vydal Kvakovi vústrety, no vonku pred domom stál Kvak sveľkým darčekom. Čľupovi sa ospravedlnil za meškanie, spôsobené starostlivým balením darčeka – úplne nových hodín. Podobnú charakterovú diferenciáciu nachádzame vzbierke poviedok slovenskej spisovateľky Evy Urbanovej ojelenej dvojici snázvom Jeleňatý aKravatý (F.A.C.E, 2019). Aj vnej sa totiž nachádza vzhľadom síce rovnaký, ale povahovo odlišný tandem animálnych postáv. Ich rozdielnosť tvorí centrum zábavných konfliktov aakceptácia odlišnosti zároveň nenútene poukazuje na pozitívne hodnoty, ako je potreba vzájomnej chápavosti, empatie či súdržnosti vpriateľstve.
Každý Lobelov príbeh tematicky reprezentuje jedno ročné obdobie aaktivity, ktoré sním súvisia, počnúc zimou asánkovačkou, pokračujúc jarou ajej hľadaním za každým rohom, letom atopiacou sa zmrzlinou, jeseňou ahrabaním lístia, končiac už spomínanou oslavou Vianoc. Jadro prvých dvoch mikropríbehov tvorí zápletka prameniaca zo situácií, ktorých autentickosť je blízka detskému čitateľovi. Vpríbehu snázvom Na saniach je to Čľupovo trucovanie aleňošenie vposteli. Vpoviedke Roh úprimná detská naivita, zvedavosť asňou súvisiace poznanie, keď Kvak retrospektívne rozpovie Čľupovi príbeh otom, ako za každým rohom hľadal jar. Doslovné hľadanie jari sa sprvu javí ako túžba nájsť čosi hmatateľné. Čím ďalej sa Kvak vzďaľuje od domu a prechádza lesnou cestičkou či lúkou, tým častejšie nachádza len kamienky, suchú trávu, červíka či jaštericu. Skutočný obraz jari je však ukrytý vo vychádzajúcom slnku, spievajúcich vtáčikoch na stromoch, vmamke aocovi, pracujúcich vzáhrade av rozkvitnutých kvetoch, ktoré Kvak napokon našiel za rohom svojho domčeka. Nasledujúce dva príbehy sú postavené na komickom aspekte, vychádzajúcom znešikovnosti alebo nevedomosti protagonistov. VZmrzline sa Čľup rozhodne urobiť radosť kamarátovi dvomi kopčekmi čokoládovej zmrzliny. Tie sa pod slnečnými lúčmi začnú topiť aČľup meniť na rohaté strašidlo. Vʰ챹í si dvojica zaumieni potešiť toho druhého odhrabaním lístia zdvora. Nič netušiaci orovnakých intenciách sú so svojou prácou spokojní, no vtom sa strhne vietor alístie rozfúka na všetky strany. Keď dorazia domov, na dvoroch ich čaká kôpka lístia. Obidvaja sa však tešia, pretože tomu druhému urobili službu „a ešte aj vspánku sa usmievali od šťastia“. (s. 53)
Texty sú vystavané prevažne na jednoduchých vetách, čo môže vyhovovať najmä začínajúcim čitateľom. Čitateľ sa vnich nestretne ani skomplikovanými slovami či výrazmi. Vyskytujú sa vnich napr. onomatopoje arepetície, ktoré dynamicky posúvajú dejovú líniu, ako napríklad vprvej poviedke, kde sa Čľup nešťastne rúti na saniach dole svahom: „Tresk! Sane narazili do stromu. Plesk! Sane narazili do skaly. Žuch! Sane sa zaborili do snehu.“ (s.14 – 15) Takto minimalisticky postavený text sprevádzajú jednoduché ilustrácie. Tie sú do textu včlenené, niekde aj v podobe jedného či dvoch vedľa seba orámovaných obrazov. Lobel vnich využil kresbu, doplnenú prevažne zemitými farbami (najmä odtieňmi hnedej, zelenej aoranžovej farby). Svojou jednoduchosťou vyjadrujú pokoj, milotu,nežnosť, ale aj úsmev a humor, čím korešpondujú scelkovým charakterom Lobelových nadčasových príbehov.
