ղľáԾ
Kenneth Grahame: Vietor vo vŕbach
Ilustrácie: Inga Moore
Preklad: Peter Čačko, Jana Šimulčíková
Bratislava: Ikar, 2020
辱DZٱľ Kenneth Grahame napísal svoju najslávnejšiu knihu The wind in the willows ešte vroku 1908. Je to teda poriadne stará klasika! Vslovenskom jazyku vychádza vdoslovnom preklade pod názvom Vietor vo vŕbach, súpravami aprenádhernými ilustráciami Ingy Moorovej.
Radí sa knajväčších klasikám anglickej literatúry pre deti amládež, ku ktorým patrí napríklad Alica vkrajine zázrakov (1865) Lewisa Carrolla, Dobrodružstvá zajačika Petríka (1908) Beatrix Potterovej, Tajná záhrada (1911) Frances H. Burnettovej alebo Macko Pú (1926) Alana A. Milneho. Vslovenských prekladoch vychádzali tieto diela so značným oneskorením ado širšieho slovenského povedomia sa dostali iba dve znich: kniha oAlici aďalšia oMackovi Pú. Od klasiky, pevne ukotvenej vdomácom prostredí, sa očakáva veľa. To, čo vorigináli funguje roky, musí predsa fungovať aj v preklade. Bohužiaľ, s knihou Vietor vo vŕbach to vôbec nie je také isté.
Ak má byť prvým predpokladom kúpy knihy jej vizuálna stránka, vtomto smere jej nie je čo vytknúť. Grafické ailustračné stvárnenie je dokonalé. Formát A3 knihe dáva ešte pridanú hodnotu, akýsi status dôstojnosti, kvality aluxusu. Ilustrácie sú neuveriteľne magické, zároveň realistické, poskytujú však dostatočný priestor na fantáziu. Dá sa vnich doslova stratiť. Reálie sú typicky anglické, vidiek, ale aj mesto scharakteristickými kamennými domami, malými oknami, útulnými interiérmi, nechýbajú krásne záhrady, lúky, les anajmä rieka.
辱DZٱľ Kenneth Grahame vyrastal pri rieke Temži a svoje dojmy znej aj skúsenosti sňou opísal vprvých kapitolách príbehu. Rieka sa stáva aj symbolom nových začiatkov azmien. Práve na nej sa prvýkrát stretnú dve zvieratká, pochádzajúce ziných svetov: Krtko, ktorý býva pod zemou, aVodný Potkan, ktorý má domček na rieke. Ztýchto dvoch sa časom stanú kamaráti anavzájom sa učia objavovať svet toho druhého. Najmä Vodný Potkan (Potkanček) učí Krtka spoznávať aj iných obyvateľov riečneho života: Vydru, Žabiaka, ktorý sa neskôr vpríbehu stáva ústrednou postavou, ale aj zviera, ktoré býva ukryté hlboko vlese, Jazveca.
Ako to už býva vtýchto typoch alegorickej animovanej zvieracej rozprávky, každé zo zvierat má svoje typické vlastnosti apovahu. Ostávajú však trochu ploché, bez výraznejších charakterových prvkov, bez humoru aďalších rozmerov. Sú také celkom obyčajné – ani dobré, ani zlé, ani iné. Zvieratá vpríbehu konajú ako ľudia, rozprávajú sa, objavujú svet, túlajú sa, kupujú veci, cestujú, smejú sa aprežívajú strach. Ale opäť týmto príbehom chýba niečo navyše, niečo, čo by čitateľa vytrhlo zo stoličky achcel by sa dozvedieť viac. Pod zdanlivým rúškom dobrodružstva napríklad malí kamaráti putujú tmavým lesom, vktorom predtým zablúdili, ale príbeh nevyvoláva žiadne napätie.
Pochopiteľne, nie každá detská kniha musí byť plná dobrodružstva; aj jednoduché aobyčajné veci by však mali vyvolávať nejaké emócie. Miestami text pôsobí nesúrodo aúsečne, je labilný anestojí na pevnom základe. Nešlo mi do hlavy, ako takýto, vpodstate nezáživný, text mohol amôže vzbudzovať taký záujem v generáciách anglických detí, ktoré na knihu The Wind in the Willows nedajú dopustiť. „Záhada“, zdá sa, nie je taká zložitá. Jej posledné vydanie, ktoré vychádza aj vslovenskom vydaní, upravila azároveň nádherne ilustrovala Inga Moore; text zásadne upravila, editovala, zoškrtala, niektoré kapitoly spojila aviac vecí vynechala. Takže celý text nie je originálom, ale iba adaptáciou pôvodného textu. Bohužiaľ, to, čo svojou snahou vložila do ilustrácií, ubrala na texte.
Adaptácie kníh nie sú vhistórii literatúry ničím neznámym, väčšinou sa však adaptovali knihy pôvodne určené dospelým, ktoré sa časom etablovali do detskej literatúry. Vietor vo vŕbach je kniha intencionálna, teda písaná rovno pre deti, Kenneth Grahame ju zostavil zrozprávok, ktoré zvykol večer pred spaním rozprávať svojmu malému synovi. Aj takéto knihy, najmä tie staršie, sa zvyknú skracovať, editovať, upravovať. Niekedy však celkom nepochopiteľne ana škodu. Ak je kniha dobrá akvalitná, žiaden príbeh pre dieťa nie je príliš dlhý anetreba ho skracovať.
Je veľká škoda, že sa tento klasický amilý príbeh ozvieratkách dostal prvýkrát do slovenského vydania práve vtomto skrátenom formáte. Ako debut tejto klasiky vpreklade, vktorom rovnako môžeme nájsť viac nejasností amiestami komplikované, nesúrodé vetné spojenia, nemá veľa čo povedať. Napriek prekrásnej vizuálnej stránke knihy celkový dojem znej ostáva rozpačitý.
