Knižné vydanie denníka trinásťročného židovského dievčaťa menom Anna, ktoré sa dlhý čas skrývalo srodinou pred nacistami, patrí dodnes kvyhľadávaným literárnym dielam prakticky vo všetkých generáciách čitateľov. Známy skutočný príbeh však dostal aj úplne novú adaptáciu, tentoraz vnie úplne zvyčajnej komiksovej podobe. Tá je prístupná už aj vslovenskom jazyku.
Opríbehu Anny Frankovej počul takmer každý. Tento zdanlivo obyčajný denník trinásťročného židovského dievčaťa bol preložený do viac ako šesťdesiatich jazykov, niekoľkokrát ho adaptovali pre film, rozhlasové či divadelné hry. Zatiaľ poslednou adaptáciou tohto príbehu zdruhej svetovej vojny je komiks Ariho Folmana Davida Polonského. Tri roky od jeho originálneho vydania sa vďaka prekladu Otta Havrilu konečne knemu môžu dostať aj slovenskí čitatelia.
Predstavovať Annu Frankovú sa vdnešnej dobe môže zdať redundantné, avšak jej príbeh je stále živý. Židovské dievča, ktoré muselo prežívať ťažké dospievanie aj prvé lásky ukryté scelou svojou adruhou – cudzou rodinou vmalom byte, si získalo srdcia mnohých čitateľov po celom svete. Vdenníku odkrýva svoj vnútorný svet, veselé itemné, niekedy priam mrazivé myšlienky. Načrtáva aj vlastné predstavy asny obudúcnosti. Tej sa však nedožila.
Štvrtého augusta 1944 odhalili úkryt jednotky SS ajeho obyvateľovposlali do koncentračných táborov. Zdvoch ukrývajúcich sa rodín sa konca vojny dožil iba Annin otec Otto. Po náleze jej denníka sa postaral ojeho vydanie aAnna sa tak nakoniec stala nesmrteľnou. Nie ako novinárka, ktorou túžila byť, ale ako prirýchlo dospelá obeť nacistického režimu. Sveľkou fantáziou, výbornou slovnou zásobou, skvelým pozorovacím talentom aobčas poriadne sarkastickými poznámkami.
Z300 strán textu na 150 strán obrázkov
Komiksová verzia Anninho denníka je podstatne tenšia azpôvodného denníka vyberá len tie najdôležitejšie momenty. Od jej prvého stretnutia sknižočkou plnou nepopísaných stránok, ktorú dostala na trináste narodeniny aurobila znej svoju najväčšiu dôverníčku, cez stručnú retrospektívu jej doposiaľ pomerne bezstarostného života až po prvé problémy vnacistickom Nemecku aneskôr v nacistami okupovanom Holandsku, kam celá jej rodina ušla.
Napriek podstatne menšiemu priestoru sa komiksu úspešne darí predstaviť čitateľovi Annin vnútorný svet, tentoraz aj skvele ilustrovaný izraelským umelcom Davidom Polonským. Aj bez predchádzajúcich znalostí oAnne sa dozvedáme všetko nielen ovtedajšej politickej situácii aťažkom živote dvoch židovských rodín vmalom úkryte vzadnej časti továrne Otta Franka, ale aj očasto napätých vzťahoch medzi, vmnohých ohľadoch odlišnými, ľuďmi srôznymi názormi, ktorí museli nepriazňou osudu, okradnutí ozákladné ľudské práva, bývať v skromných spoločných priestoroch, zostávajúc vzdanlivo nekonečnej bezvýchodiskovej situácii.
Akýkoľvek fiktívny príbeh ztakéhoto prostredia by čitateľom pohol, no pri čítaní tohto komiksu mrazí neustála pripomienka toho, že udalosti tu zobrazené sa skutočne stali, ľudia, oktorých Anna píše, skutočne žili, avšetci, svýnimkou Anninho otca, umreli strašnou smrťou vkoncentračných táboroch. Annin sarkastický humor či filozofické úvahy oživote, pri ktorých sa dá ľahko zabudnúť, že pisateľka bola včase tvorby ešte nedospelá pubertiačka, však túto mrazivú skutočnosť rozháňajú avťahujú čitateľa do ďalších dobrodružstiev vpodstate obyčajnej tínedžerky. Na ďalších stranách sa však mrazivá skutočnosť znova vkráda pri každej zlej správe z vonkajšieho sveta alebo pri problémoch týkajúcich sa samotného života vúkryte.
Nie všetko sa, samozrejme, dá zobraziť komiksovým štýlom, hlavne preto, že Anna niekedy opisovala dlhšie časové obdobia vjednom zápise. Vniektorých momentoch sú jej myšlienkové pochody samy osebe také zaujímavé, že sa tvorcovia rozhodli tieto pasáže nechať bezo zmien. Na niektorých miestach komiksu sa tak objavia steny textu doplnené len jednou či dvoma ilustráciami. To však vôbec neprekáža, práve naopak. Umožňuje to aj vtakejto forme vyniknúť Anninmu brilantnému štýlu písania.
Fantázia by (občas) mala mať hranice
Autori komiksu prejavili veľké majstrovstvo nielen vzobrazení konkrétnych situácií zo života vúkryte, ale predovšetkým vo vizualizácii Anniných myšlienok. Na niekoľkých miestach sa mi však stalo, že som nevidel rozdiel medzi Anninými predstavami askutočnou situáciou, apri niektorých udalostiach som tak bol chvíľu zmätený. Nepomohol mi totiž ani text, ani žiadne grafické oddelenie jej fantázie od skutočne prebiehajúcich opisovaných udalostí.
Vo vizualizácii denníka, ktorý je vpodstate iba myšlienkovým prúdom pisateľa, je absolútne oddelenie predstáv askutočnosti zrejme nemožné, napriek tomu som nadobudol pocit, že vniektorých prípadoch sa toto zmätenie dalo vyriešiť napríklad nahradením ostrého okraja okienok za nejaký abstraktnejší variant.
Na druhej strane komiks často okienka úplne ignoruje anahrádza ich pomerne originálnymi ilustráciami kombinovanými sdlhšími časťami textu. Vo vizuálnej rovine pracuje sodkazmi na klasické umelecké diela, mytológiu, využíva vizuálne metafory apredpokladá tak učitateľa istý vedomostný základ. Polonsky sa nedrží realistického zobrazenia, práve naopak, veľmi rád sa utieka kvizuálne pôsobivým abstraktným motívom, preneseným významom, pohráva sa sAnninými slovami asnaží sa vyjadrovať nielen konkrétne významy, ale predovšetkým jej pocity. Rozdiel medzi jej depresívnymi ašťastnejšími obdobiami tak vidno nielen vpoužitých slovách, ale aj v obrazoch, ktoré ich sprevádzajú.
Nová forma pre novú generáciu?
Komiksová adaptácia Denníka Anny Frankovej síce neobsahuje všetko, čo pôvodná kniha, svoj účel však plní skvele. Predstaví aj neznámemu čitateľovi Annu, jej rodinu, myšlienky, pohľad na svet, vnútorné prežívanie iťažkú životnú situáciu, vktorej sa ocitla. Vďaka pridanej hodnote vizuálneho stvárnenia jej myšlienok umožňuje spoznať Annu zúplne nového uhla arozhodne nabáda na čítanie pôvodného denníka. Dokáže však obstáť aj sama osebe arozhodne môže predstaviť tento smutný, avšak dôležitý príbeh celej novej skupine čitateľov.
„Do tohto projektu sme vstúpili so zámerom zostať verní pamiatke aodkazu Anny Frankovej avšetky možnosti sme dôkladne zvažovali. Za seba aza Davida Polonského chcem vyhlásiť, že všetky úpravy sme sa usilovali robiť citlivo, scieľom vzdať hold životu adielu Anny Frankovej,“ vyjadril sa Ari Folman na konci knihy. Zámer sa im rozhodne vydaril a komiks môžem odporúčať nielen novým čitateľom, ale aj tým, ktorí čítali pôvodný denník. Toto nezvyčajné spracovanie môže pozitívne prekvapiť aj človeka, ktorý už Annin príbeh dôverne pozná. Na stopäťdesiatich stranách totiž úspešne buduje most medzi našou prítomnosťou adievčaťom ziného času apriestoru, ktoré je nám náhle také blízke, akoby sme sním i my žili život vskromnom úkryte vzadnej časti holandskej továrne.
Marek Čabák (1991)
Vyštudoval žurnalistiku. Publicistike sa venuje predovšetkým voblasti literatúry, hier, filmov aseriálov. Vsúčasnosti pôsobí ako vedúci popkultúrneho spravodajského webu Nerdfix.cz.
Ari Folman: Denník Anny Frankovej. Komiks
Ilustrácie: David Polonsky
Preklad: Otto Havrila
Bratislava: Slovart, 2020
Foto: ilustrácia Davida Polonského z knihy Anna Franková. Komiks