Recenzia
Jana Kičura Sokolová
17.10.2020

Existuje cesta k úspešnému rodičovstvu?

Jessica Joelle Alexander, Iben Dissing Sandahl: Prečo sú dánske deti šťastné?

Bratislava: Lindeni, 2020

Dánsko je krajina povestná svojimi hmlami, vetrom, chladnými letami adaždivými miernymi zimami. Vzime slnko vychádza okolo 8.45 azapadá o15.45 anaopak, vlete svitá už o4.30 astmieva sa približne o22.00. Dánske kráľovstvo má jedno znajvyšších daňových zaťažení na svete. Napriek týmto skutočnostiam sú Dáni už štyridsať rokov považovaní za najšťastnejších ľudí na svete. Pravidelne sa umiestňujú na vrchole rebríčkov merajúcich úroveň životnej pohody. Za ich spokojnosť môže nielen trend hygge, ktorý je súčasťou dánskeho životného štýlu od 18. storočia, ale aj dánska filozofia rodičovstva – „Zo šťastných detí rastú šťastní dospelí, ktorí vychovávajú šťastné deti, atak stále dookola.“ Spoľahlivé metódy dánskej rodičovskej filozofie predstavuje kniha Prečo sú dánske deti šťastné?. Autorky Jessica Jolle Alexandrová aIben Disssing Sandahlová prostredníctvom výskumných poznatkov, faktov oDánoch aDánsku anajmä prostredníctvom vlastnej rodičovskej skúsenosti ponúkajú odpovede na otázku formulovanú vsamotnom názve knihy. Dôležitú úlohu pri hľadaní odpovedí zohráva aj fakt, že prvá zo spomínaných autoriek je Američanka vydatá za Dána adruhá autorka knihy je skúsená dlhoročná dánska rodinná psychoterapeutka. Spoločne si kladú otázku, či existuje niečo také ako dánska výchova, aak áno, včom spočíva. Kým Jessica je produktom tradičnej americkej výchovy, Iben dôsledne pozná dánsky výchovný štýl. Tento vzájomný protiklad autorky prostredníctvom komparácie využili ako východiskový model pri odkrývaní dánskej filozofie rodičovstva.

Knihu Prečo sú dánske deti šťastné? treba vnímať ako sprievodcu rodičovstvom, ktorý má ambíciu pomôcť rodičom vychovávať svoje deti tak, aby znich vyrástli odolní, šťastní aemočne vyrovnaní jedinci, ktorí rovnakým spôsobom budú vychovávať svoje deti, atak sa budú podieľať na budovaní novej generácie tvoriacej radostnú spoločnosť. Kapitoly knihy – Radosť zhry, Číra autentickosť, Otvorená myseľ, Empatia, Definitívne žiadne ultimáta, Intimita aútulnosť – predstavujú základné piliere dánskej výchovnej filozofie. Jednotlivé časti si zachovávajú rovnorodú štruktúru: od nastolenia aktivizujúcich otázok cez hypotetické výchovné situácie atradičné prístupy knim až ktipom, resp. odporúčaniam, ako problematické výchovné momenty „po dánsky“ uchopiť arealizovať vpraxi.

Autorky okrem vlastných skúseností vychádzajú aj zodborných štúdií, ktorých výsledky jasne, zrozumiteľne aprehľadne predstavujú čitateľom. Predstavujú efektívne psychoterapeutické postupy (napr. prerámovanie [reframing] – umenie vedieť sa pozerať na veci ziného uhla) podieľajúce sa na koncepcii zdarného rodičovstva.

Zpohľadu odbornosti publikácia neprichádza sničím prevratným či inovatívnym, opiera sa oznáme metódy moderného rodičovstva, ktoré však dáva do dánskeho kultúrno-spoločenského kontextu. Rovnako sa nevyhýba tradičnému motivačnému klišé (americká autorka publikácie opakovane čitateľa presviedča otom, že jej dánsky prístup kvýchove zmenil celý život). Ľahký popularizačný tón knihy apraktické, zrozumiteľné návody sa orientujú na rodičov, laikov, ktorí vnej môžu nájsť jednoduché ašikovné tipy atriky vedúce kštýlu autoritatívnej výchovy, ktorá má zo štyroch typov rodičovskej výchovy (autoritárska, autoritatívna, zhovievavá anezúčastnená) najbližšie kdánskej filozofii rodičovstva. Zdetí, ktorých rodičia volia autoritatívnu výchovu, vyrastajú zodpovední dospelí, ktorí vedia otvorene aslobodne vyjadriť svoj názor. Aj keď zisťovacia otázka vtitule knihy prvotne smeruje čitateľa k deťom, kniha je predovšetkým súhrnom nekomplikovaných inštrukcií, ako zvládať remeslo rodičovstva bez kriku, hnevu, príkazov azákazov.