ղľáԾ
Malá príprava na veľký život
Prevoňaní letom
čakáme na prvú otázku:
Ači viete, deti, ako sa ináč
povie námraza?
Obleje ma horúčava
od poznania, že to viem.
ň.
Prvé slovo zo zázračnej skrinky.
Až sa úži dych od veľkosti chvíle.
Je to srieň, je to srieň...
Tá cesta nahor,
keď sme písali malé písmeno p
apo zvislici sme sa šplhali ako mravce,
tá cesta bola iba naša.
Apotom som mala hrať
kvetinovú kráľovnú.
Celá vbielom počúvam, že aj
fialka mi bude stačiť.
Malá príprava na veľký život
nemusela prísť tak skoro.
Túto mi zahrajte
Videla som ju
schádzať nemocničnými schodmi.
Dlaňou sa zachytávala
puklín na zábradlí
atou druhou zbierala
do košíka soľ,
aby bolo na biele ľalie.
Okolo hlavy jej lietalo
tisíc ružových nezábudiek.
Keď jej doma vposteli
vpriesvitných rukách
pulzovala melódia zKrstného otca,
povedala:
túto mi zahrajte.
Tancovať odišla
bez topánok.
Nam omnia sua secum portat
Staničnou halou
preletel holub
úplne samozrejme.
Zhodil zkrídel všetky meškania,
nechal nás pod sebou
so zrakom upretým
na svietiace písmená,
čo oznamovali odchody
našich túžob,
a vyčistil zrak
starej Cigánke,
vočiach ktorej bolo
všetko minulé ibudúce.
Majetok vstarej igelitke
si niesla so sebou.
