��������

��

Básne Vierky Prokešovej v antológii, v ktorej sú básne aj týchto poetiek: Maša Haľamová, Helena Križanová, Krista Bendová, Mila Haugová, Božena Trilecová, Jana Kantorová-Báliková, Daniela Hivešová, Dana Podracká, Anna Ondrejková,, Taťjana Lehenová

��

O LÁSKE
Rozpráva o výstave, peknej,

ktorú neuvidel s tebou,

o novom a starom byte, o aute,

o ovocí a tak.

Tiež si tam, nepozeráš naňho,

zosmutnievaš: je to,

akoby hovoril o láske.

��

��

�ʰ��ٳշ�Č����

Odchádza domov.

Ty v tichej predsieni

nevystrieš ruky, horúca,

dlhé medové šaty

smutne ťa zalejú;

do izby padá

svetlá vôňa,

šálky sú čisté, chladný

stôl, o chvíľu

nie je ti jasné: odišiel,

alebo aj zomrel?

��

��

NA TICHÉ ČELO

Taká slnečná

a vzdialená

dlho si premýšľala,

chystala si sa,

�����������,

mal prísť?

��

Stretol ťa ustatý

a možno chorý, natešený,

veľmi zblízka ti hľadel

na tiché čelo,

bol rád?

Všetko prvý raz – potom

��

prečo ti je jasné,

že neprišiel,

ale sa vrátil?

��

��

SPOMIENKA

Dotýkala sa ťa nežnejšie

ako tma riečky,

v ktorej si sa kúpal sedemročný,

hovorila ti o všetkom,

lebo všetko v nej rástlo,

akoby spievalo.

Po skľučujúcich nociach

čakával si ju

ako rosu.

��

Bola taká mladá,

že ani zo svojej tváre veľa nepoznala,

a nevinná, akoby spávala

na mesačnej vôni...

��

Keď si ju nechal, plakala

u toho druhého.