��������

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 1998

Ján Majerník je básnikom, prekladateľom, publicistom a autorom krátkych próz s hubárskou tematikou, ktorá sa stala inšpiráciou pre nemalú časť poviedok z novej zbierky. Prvotný podnet nemenovanej mladej vydavateľky, aby Majerník napísal román o svojich erotických skúsenostiach, autor zrealizoval po svojom -- obsahovo aj formálne, žánrovo. Napísal zbierku poviedok, ktoré by mali negovať povesť o autorovom donjuanstve.

��

Kompozičným princípom jednotlivých príbehov sa stáva rozpor, resp. zrážka ilúzie so skutočnosťou. Rozprávač sa najprv pobaví na historkách, ktoré o ňom kolujú, a potom tým iluzívnym bublinám s nemalým potešením nastaví ostrú hranu reálnej neogabanosti, nerozhodnosti a plachosti hlavného hrdinu -- zmätkára s jedinečnou schopnosťou všetko zbabrať v poslednej chvíli, a potom si ešte aj výdatne vynadať do trkvasov. Táto šikulovská nešikovnosť hlavného hrdinu je zdrojom napätia v poviedkach, kde sa väčšinou uvažuje o tom, čo nebolo a mohlo byť, keby... Majerníkovo bytie, konanie, myslenie sa odohráva v��podmieňovacom spôsobe. Je to jeden zo spôsobov, ako zmenšiť nepríjemný pocit zo zbabraných vzťahov, ako ospravedlniť vlastnú ťarbavosť, prípadne aspoň na chvíľu uveriť, že láska predsa existuje a nie je až taká zdevalvovaná, ako autor často pripomína. V dôsledku častých ,,keby bolo keby" sa hlavná dejová línia vejárovito rozbieha do iných mikropríbehov a je až obdivuhodné, koľko sa toho stane na takom malom priestore.

Autor veľmi dôsledne pracuje s kategóriou všedného a banálneho. Také je prostredie, do ktorého situuje svoje príbehy (s malými výnimkami), takí sú ľudia, medzi ktorými sa pohybuje s��častým pocitom, že všetko už bolo povedané. Treba však zdôrazniť, že len do určitého momentu, keď akosi spontánne hľadá a nachádza niečo neobyčajné v ľuďoch a predmetoch (zrazu sa z obyčajnej lavičky na železničnej stanici stáva symbol čohosi tajomného, neznámeho a významného). V takomto kontexte sa dá uvažovať aj o tom, že hľadanie húb v lese, spomenuté takmer v každej poviedke, má širšie pole konotácií. Osobitný význam majú narážky na vzťah človeka a prírody, ktorá v nemalej miere ovplyvňuje dianie a štýl autora v niektorých pasážach pripomína prózu naturizmu. Návrat k prírodnému je u Majerníka východiskom pre chorú dušu človreka modernej doby, ba porozumenie medzi človekom, rastlinami a zvieratami pokladá za nevyhnutnosť. Najnovšie Majerníkove poviedky teda nie sú len (s)pamäti (p)erotiká; možno nie sú ani dokonalou negáciou Don Juana, či obrazom hubára -- mnícha. Ich pravda je niekde uprostred, tam, kde sa stretá ilúzia s realitou, banalita s originalitou, tam, kde si človek povie: C'est la vie!, v ktorom predsa len nie je všetko ,,déjà vu" a ,,déjà dit".

Monika Javorková