��������

Marián Hatala je básnik a prekladateľ, ktorý sa na literárnej scéne objavil začiatkom de­väťdesiatych rokov 20. storočia. Ako znalec germanofónnej literatúry (okrem slovakistiky študoval aj germanistiku) predstavil čitateľom v roku 2016 svoj výber prekladov nonsenso­vej poézie (básne Paula Scheerbarta, Chris­tiana Morgensterna, Joachima Ringelnatza, Hansgeorga Stengela, Ernsta Jandla a iných) v zbierke Nočný spev sardinky v plechovke. Skú­senejším čitateľom nemeckej poézie je istotne tento názov povedomý i v súvislosti so zbierkou prekladov básní nemeckého básnika „konca storočia“ Christiana Morgensterna nazvanou Nočný spev rýb z roku 1994, ktorá vznikla v spolupráci Ľubomíra Feldeka a Ľubomíry Feldekovej a jej súčasťou sú originálne kresby Paula Kleea.

V nemeckom jazykovom prostredí sa nonsensová poézia objavuje na prelome 19. a 20. storočia a za jej zakladateľa sa pova­žuje práve Morgenstern. Aj u Morgensterna si „nonsens priam voľká vo zvukomalebných kombináciách hlások, palindrómoch, v grama­tických rýmoch, asonanciách, jazykolamoch a neologizmoch“ (M. Hatala v doslove k spo­menutej antológii, s. 77).

Vo svojej najnovšej zbierke poézie Dva vorvane na dne vane nadväzuje Hatala práve na svoj výber prekladov nonsensovej poézie z roku 2016. Podľa autora podstata tejto poézie spočíva „v hre, presnejšie v oslobodzujúcom procese hry, ktorá vo svojej písanej, akustic­kej a vizualizovanej podobe uvoľňuje energiu paradoxného, absurdného a humorného, neraz i čiernohumorného“ (tamže, s. 76 – 77). Hata­lova kniha vyšla v edícii DVAJAvJEDNOM, v ktorej sa kladie dôraz na prepojenie slova s obrazom, a tak sú aj autorove básne, podobne ako u Morgensterna, obohatené o ilustrácie českej výtvarníčky Petry Štětinovej Goldfla­movej.

Zbierka obsahuje 68 rýmovaných básní pl­ných absurdít a paradoxov. Hatalova záľuba v jazykovej hre vedie čitateľa k stupňujúcemu záujmu o každú nasledujúcu báseň. Jeho hra s jazykom je rôznorodá: rozdeľuje slová po­mocou spojovníkov, využíva redukcie v pro­spech hláskových zvukosledov (b. Písmenková trm-vrma, s. 7: „Furt petrž����� preferuje Petr, / petrž�����u má vraj temr metr“), v prospech rý­movej organizácie zase slová z iných jazykov – z nemčiny, angličtiny, češtiny – a v zbierke sa stretneme aj so záhoráckym nárečím (b. Živý vstup z cyklistických pretekov Okolo Záhoria, s. 10: „Po úniku zas len vyhrál slávný Otto Bahl – Sas. / Pelotón ho stíhal, skoro dohnal. „Oto, bál sas?“).

Hatalove básne nás pozývajú nahliadnuť do sveta ľudí, zvierat i predmetov. Morgenster­novská posadnutosť zvieracím svetom opantala aj Hatalu; príležitosť vypovedať o sebe dáva treske, nutriám, psovi, muche, jeleňovi, vtá­kovi kivi, mlynárikovi či vorvaňom. Dôležitú úlohu vo významovej štruktúre básne zohráva personifikácia. Básnik zosobňuje a pripisuje ľudské vlastnosti nielen zvieratám, ale oživuje aj predmety, napr. v básni Kreslo nočnou túžbou rozhojdané („Ktosi prázdnom ohrieva si dlane. / V izbe vstáva kreslo. Odhodlane.“) ponúka variáciu na Morgensternovu báseň o opuste­nom kresle.

Nonsensová poézia ďaleko prekračuje hrani­ce poézie ako takej a nebojí sa experimentovať. Nielen s jazykom, ale tiež s formálnou podobou básne. V tejto rovine možno aj Hatalu pova­žovať za experimentátora. Napríklad v básni Lúčenie bez konca (s. 89) vizualizuje posledné štvorveršie „A ja s ním… / A ja s ním… / A ja s ním… A ja s ním…“ do obrazca rotujúcich lo­patiek veterného mlyna. Pozornosti neujde ani „zrkadlová báseň“ Ako vzniká fotografia (s. 83), ktorú je potrebné čítať pomocou zrkadla. Báseň Jama (s. 66) je zase napísaná dole hlavou a aj v dolnej časti strany v knihe; táto vizualizá­cia teda naozaj umocňuje básnickú výpoveď o „hlbočinnej hlbokej jame“, ktorá u čitateľa evokuje stav subjektu na dne.

Tematika básní je rozmanitá; nájdeme v nich hospodársko-geografické narážky, problema­tiku partnerských vzťahov, narážky na filozo­fické učenie či kritický pohľad na negatívne ľudské vlastnosti. Autor častejšie využíva témy z geografie na vytvorenie trefnej pointy.

Hatalovu zbierku nonsensov vnímame v kontexte slovenskej poézie posledných rokov ako významný prvok, najmä pre jej netypický žáner, ktorý je skutočným osviežením.