ղľáԾ
únava materiálu
šٱť
pol
tri štvrte
á
jedna hodina
požiera druhú
píšem na hladinu papiera
úڲú
že sa konečne spoja
dva unavené magnety
v mojej mysli
nie som si istý
či budeš potrebovať
túto báseň
nie som si ani istý
či ju potrebujem ja
jedno zo smiešnych podobenstiev
prechádzam sa v hmle
každú chvíľu ma pobozkajú
čiesi vlhké ústa
každú chvíľu prejdem
nejakým okoloidúcim telom
každú chvíľu vojdem
do cudzieho rukáva
občas ma ktosi chytí za ruku
a už mi ju viac nevráti
každú chvíľu mnou preletí
neznáma tvár s horiacou cigaretou
a keď sa nakoniec
vrátim domov
ť
že som sa s niekým vymenil
hodina geometrie
kocka kváder kužeľ hranol
opakujú žiaci po učiteľovi
a s každým slovom
vstupujú do čarodejného vajíčka
učiteľ má okrúhle okuliare
s polomerom 2 cm
a na tabuľu píše rozmery sveta
aké je to skvelé
keď sa človek môže pustiť
do presne vymeraného vesmíru
kde aj čierne diery
majú svoju hĺbku
ší
ýš
kocka kváder kužeľ hranol
opakujú žiaci po učiteľovi
a vonku nad oblokom
geometriou spitá lastovička
stavia ďalšie
dokonalé hniezdo
tunel päť minút pred mestom
náhodou prší
a dážď je krásny a smutný
ako vždy na železnici
modrasté a fialové svetlá
rozpúšťajúce sa v hmle
nás vťahujú do ďalekej hĺbky
vtedy myslím
na október v železničnej zemi
na studenú hrdzu
a na to
či ma budeš čakať
pri stánku s včerajšími novinami
predbieha nás motorka
muž a žena
ktorej vejú vlasy
ako dlhý podpálený závoj
vlak vrazí
do skamenenej tmy tunela
po oknách tečie
fosforeskujúca voda
a odplavuje
úlomky mojej tváre
