ղľáԾ
Voňavka osamotenej ženy
Prechádza okolo teba
krásna žena,
jemnými rukami
vyberá kolibríky
z pecí
mäsožravého smogu.
Jej voňavka
ostáva tu,
ide za tebou
a má sto nahých ramien,
ý
a horúcich,
a skvelé prsia
z polnočných samôt.
Plávajú v nej zrelé marhule,
hladká ťa po tvári
zamatovými pohybmi,
varí ti kávu,
upratuje po tebe papiere
a odkladá včerajšie noviny,
večer ukladá do postele
vašich synov a dcéry.
Bozkáva ťa
vlhkými ústami na čelo
uprostred premávky,
uprostred samovraždy
v skle výkladu.
Kýva ti z okna trolejbusu,
ǻ峦á
a vracia sa znova k tebe
z dlhých ciest,
tá voňavka osamotenej ženy.
Ale ty máš iné poslanie,
argonaut:
so zdravou kožou preplávať
na druhú stranu
ulice.
Boxer
Tomu starcovi
som kúpil veľké pivo
s penou rovnako špinavou
ako sklo pohára
Աٳš,
že si tým kupujem
aj jeho príbeh:
bol som boxerom,
DZǰí
a stláča si nos
ako gumenú loptičku.
Bojíš sa ma?
Vravím, že nie,
a on pokračuje:
najťažšie je dostať prvý úder,
je to rovnako ťažké,
ako dať prvý úder,
bojíš sa ma?
Vravím, že nie,
a on DZǰí:
bol som boxerom
a ostal som ním dodnes
a raz z tohto sveta
ܰDzí
kôlničku na drevo.
Bojíš sa ma?
Vravím, že nie,
a on si vyberá z úst
umelý chrup
a prevaľuje si ho
v dlaniach,
zatiaľ čo ja
jem párky
na špinavom tanieri.
Vieš, najťažšie je prežiť
prvých šesťdesiat rokov,
DZǰí,
potom to už ide ľahko.
Bojíš sa ma?
Vravím, že nie,
keď ho však o pár minút
vyniesli
ako porazeného favorita,
až vtedy som sa ho
č
áť.
(Slovenský spisovateľ, 1983)
