ղľáԾ
Michal Milan Harminc (1869 – 1964) patrí kvýnimočným osobnostiam európskej architektonickej scény. Vytvoril viac ako tristo diel na teritóriu strednej a východnej Európy vrôznych štýloch od historizmov až po modernu afunkcionalizmus. Jana Pohaničová komplexne približuje jeho život adielo vpublikácii #Harminc (Trio Publishing, 2018).
Práci tohto známeho slovenského architekta ste sa venovali už vknihe Michal Milan Harminc. Architekt dvoch storočí (1869 – 1964) zroku 2014. Prečo ste sa ktéme vrátili vspoločnej publikácii sPetrom Vodrážkom #Harminc?
Téme Harminc sa systematicky venujem od roku 2008. Prvá kniha, ktorú som napísala spolu sprof. Matúšom Dullom, reflektovala predovšetkým architektovu tvorbu na území Slovenska. Vroku 2014 mi vnučka pána architekta Dana Harmincová poskytla rodinný archív scennými dokumentmi, plánmi, fotografiami alistinami. Dalo sa aj opätovne bádať varchitektovej pozostalosti vSNG (istý čas boli tieto fondy kvôli rekonštrukcii galérie neprístupné) či viných pamäťových inštitúciách. Otvorili sa teda možnosti doskúmať rozsiahle dielo nestora. Na základe dôkladného terénneho aarchívneho výskumu po stopách architektovho pôsobenia na území bývalého Rakúsko-Uhorska ajeho nástupníckych štátov sa mi vspolupráci sprof. Petrom Vodrážkom podarilo komplexne zmapovať Harmincov život adielo.
Včom sa tieto publikácie líšia?
Odlišnosť tkvie predovšetkým vhĺbke, komplexnosti avýpravnosti spracovania. Mimoriadna rozsiahlosť arozmanitosť – architekt vytvoril viac ako 300 architektonických diel na rozsiahlom teritóriu Rakúsko-Uhorska ajeho nástupníckych štátov (Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko apredovšetkým Slovensko) – si od začiatku vyžadovala postupnosť vbádaní avznik prinajmenšom dvoch vedeckých monografií. #Harminc si kladie za cieľ vyzdvihnúť predovšetkým európsky rozmer architekta dvoch storočí anás teší, že prvé recenzie túto ambíciu uznanlivo potvrdzujú. Harminc bol totiž dlho považovaný len za priemerného staviteľa či regionálneho tvorcu, internacionálny dosah jeho tvorby nebol dovtedy primerane reflektovaný.
Je autorom mnohých ikonických budov, ktoré dnes určujú architektonickú tvár nielen centra Bratislavy, ale aj iných (nielen) slovenských miest. Prečo práve Harminc? Ako si vysvetľujete jeho úspech?
Za všetkým treba hľadať súhru viacerých okolností – prirodzené danosti apredpoklady pre staviteľskú činnosť aarchitektúru, ktoré dostal „ako dar do kolísky“ apotom sa remeslu priúčal od otca-staviteľa, ale aj nesmiernu túžbu stať sa úspešným staviteľom. Mal tiež poriadnu dávku podnikateľskej intuície a šťastie na osvietených mecenášov spolu sveľkým okruhom dobrých avplyvných priateľov zradov inteligencie, vtedajšej ibudúcej národnej, hospodárskej ipolitickej elity. Ktomu treba pridať poctivý prístup kremeslu, cit pre genius loci apozoruhodnú flexibilitu.
Vknihe mapujete aj jeho pôsobenie vBudapešti na prelome 19. a20. storočia. Harminc sa hlásil kslovenskému národnému hnutiu. Aký to malo vplyv na jeho profesionálnu dráhu?
Prvá, tzv. budapeštianska etapa tvorby bola pre Harminca ajeho tvorivé krédo kľúčová. Tento fakt predchádzajúci bádatelia prekvapivo opomínali. Nemali však prístup ktakému množstvu autentických zdrojov zrodinného archívu. Rovnako tento fakt nedocenenia podporil modernistický prístup kdejinám architektúry, ktorý vyzdvihoval predovšetkým vmoderne afunkcionalizme ukotvené princípy Harmincovej tvorby. Eklektická, stradíciou ahistorickými slohmi spojená budapeštianska tvorba dlho ostávala neprávom opomenutá. Práve vBudapešti Harminc prenikol do tamojších slovenských národných kruhov. Aktívne pracoval v Slovenskom spolku vBudapešti, ktorému aj predsedal. Atu vznikal aj okruh jeho najlepších priateľov zradov proslovensky orientovanej inteligencie abudúcej slovenskej národnej elity. Znich mnohí sa stali aj jeho neskoršími objednávateľmi či mecenášmi architektúry adopomohli mu aj kvýznamným zákazkám. Spomeňme Milana Hodžu, rodinu Stodolovcov, okruh srbských mecénov alebo srbskú ortodoxnú cirkev.
Celou jeho tvorbou sa vinie pozoruhodne ekumenická sakrálna tvorba. Aký knej mal vlastne vzťah?
Rozsah, štýlová rozmanitosť aekumenický rozmer Harmincovej sakrálnej tvorby je mimoriadny. Harminc mal svoju architektonickú kanceláriu vBudapešti, v Liptovskom Mikuláši ivBratislave. Vjeho ateliéri pracovali aj mnohí mladí, neskôr významní architekti (napr. Emil Belluš, Juraj Tvarožek, Silvan Silberstein či Martin Kusý st.). Zich spomienok vieme, že participovali na mnohých projektoch, ale na kostoly si pán architekt Harminc nedovolil siahnuť. Ich návrhy boli jeho autorskou výsadou, sám na stavbách potom vykonával aj prísny architektonický dozor, svedčia otom zápisky vstavebných denníkoch. Sakrálna tvorba bola pre Harminca srdcovou záležitosťou. Aj preto je jej kvalita výnimočná.
Ktoré Harmincove realizácie na území dnešného Slovenska považujete za najvydarenejšie, resp. zdnešného hľadiska za najdôležitejšie pre vývin slovenskej architektúry?
Szontághovo sanatórium vNovom Smokovci je pre mňa osobne vari najdôležitejšou stavbou, ktorá vystihuje tvorivé krédo tohto pragmatického eklektika. Harmincova životná zákazka pod Tatrami znamenala zmenu paradigmy votázke štýlu – prechod od historizmov kmoderne. Zároveň to bola stavba smnohými technickými inováciami, zaujímavá aj zhľadiska implementácie moderných európskych liečebných metód, konkrétne klimatickej liečby tuberkulózy, ktoré architekt umne aúčelovo zakomponoval do architektúry. Pozornosť si určite zaslúžia tri slovenské národné múzeá, zkostolov najmä evanjelické znamenali architektonický progres. A mohli by sme menovať mnohé iné typologické druhy, vrámci ktorých architekt vytvoril pozoruhodné diela aj vširšom európskom kontexte.
Vakom stave sú Harmincove stavby dnes?
Väčšina je vdobrom stave. Týka sa to najmä kostolov, ktoré tvoria nielen svojím duchovným poslaním najtrvácnejšiu zložku jeho diela. Harminc ako skvelý znalec stavebného remesla používal vždy kvalitné atrvácne materiály a vyžadoval perfektnú realizáciu stavieb. To saodrazilo aj na ich súčasnom stave, ktorý je však závislý aj od toho, ako sa opamiatky staráme aaký je náš prístup ku kultúrnemu dedičstvu. Pri mapovaní Harmincovej tvorby na Slovensku si opravy anajmä novú funkčnú náplň vyžadujú najmä skvelé stavby vTatrách – Szontághovo sanatórium vNovom Smokovci avojenské sanatórium vNovej Polianke. Vzlom stave je, žiaľ, aj SNM vBratislave či rodinné hrobky vSládkovičove a vPomázi v Maďarsku.
Niektoré nájomné domy ivily vBudapešti sa zachovali vpôvodnej podobe (vrátane dlažieb, pôvodných okien, dverí, atď.), ale sú vžalostnom stave. Koncom júla som bola vHarmincovom rodisku Kulpíne –vneďalekom Báčskom Petrovci stojí vynovený evanjelický kostol, ktorého vežu ikostol samotný architekt vroku 1904 rekonštruoval.
Kniha oarchitektúre sa nedá robiť bez kvalitnej obrazovej zložky. Zakých zdrojov ste čerpali, koľko zHarmincovho života adiela vieme zrekonštruovať na základe dokumentov, plánov či fotografií?
Vknihe sme vôbec prvýkrát použili dokumenty zrodinného archívu – osobné fotografie, diplomy ostaviteľských amajstrovských skúškach, odporúčania architektov, uktorých praxoval vBudapešti, ale aj odporúčania samotných spokojných objednávateľov. Vknihe sú tiež pôvodné plány stavieb budapeštianskeho obdobia zúzemia Srbska, Maďarska aRumunska, použili sme aj plány zarchívov SNG, SNM, pamiatkového úradu ainých inštitúcií. Archívne dokumenty doplnili aktuálne fotografie Matta Rybanského. Najmä autentické dokumenty prezradili veľa, aj dovtedy nepoznané fakty asúvislosti.
Na knihe ste spolupracovali sPetrom Vodrážkom aiste aj ďalšími spolupracovníkmi. Ako vyzerala príprava publikácie?
Vedecká monografia #Harminc je predovšetkým výsledkom môjho dlhodobého výskumu, pri knihe zastrešeného projektmi FPU advoma projektmi VEGA, ktoré som viedla a prof. Peter Vodrážka bol člen ich riešiteľského kolektívu aspoluautorom knihy. Na knihe spolupracovali aj fotograf Matt Rybansky agrafik Juraj Ulický. Na tom, že sa kčitateľom dostali vpriebehu niekoľkých rokov až dve knihy, má hlavnú zásluhu pani vydavateľka Magdaléna Fazekašová. Bola doslova dušou ahnacou silou celého knižného projektu, ktorý vydavateľsky zastrešovala. Patrí jej obrovská vďaka za odborný iľudský prístup.
Prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD. (1966) pôsobí na Ústave dejín ateórie architektúry aobnovy pamiatok FA STU vBratislave. Venuje sa dejinám architektúry na Slovensku vkontexte európskych kultúrnych prúdov. Špecializuje sa na výskum osobností. Je laureátkou Ceny Martina Kusého 2016 za významný prínos kskúmaniu dejín architektúry 19. storočia na Slovensku anositeľkou ďalších významných ocenení.
