ղľáԾ
Dňa 19. 9. 2019 sa uskutočnili vÚstave slovenskej literatúry SAV Česko-slovenské konfrontácie. Išlo o17. ročník podujatia, vrámci ktorého si literárni vedci kritici vymieňajú názory na aktuálnu domácu literárnu tvorbu zpredošlého roku. Českí účastníci (predovšetkým) zÚstavu pro českou literaturu AV ČR hodnotili slovenskú prózu Milo nemilo Mila Janáča,Jedenie Ivana Medešiho é Erika Grocha Nil, úvod melanchólia neviem. Slovenská strana zÚstavu slovenskej literatúry SAV sa kriticky venovala českej próze ܱǰž Petra Stančíka,Probudím se na Šibuji Anny Cimy poézii Herbář kčemusi horšímu Petra Borkovca Inventure Kamila Boušku.
Hodnotenia následné diskusie preukázali zreteľné dôvody, prečo sa práve vybrané publikácie zaslúžili minulý rok onajväčší záujem stali sa predmetom debát aj tohto podujatia. Na základe veľkého počtu diskutujúcich odborníkov sa však ukazovala aj rozmanitosť interpretačných možností a kritických pohľadov, to aj vzhľadom ktým istým špecifikám vybraných diel. Druhou časťou podujatia bola verejná prednáška ominuloročnej tvorbe v českej literatúre, prostredníctvom výberu z aktuálnej českej prózy (Marek Toman – Oko žraloka, Štěpán Kučera – Projekt Gilgameš, Zuzana Říhová – č첹, Jaroslav Rudiš – Český ráj), oktorej referovala Markéta Kittlová ipoézie (Tma se mně dotýkala – Ewald Murrer, Herbář kčemusi horšímu – Petr Borkovec, Inventura – Kamil Boušek, Pernambuco – Ivan Wernisch, Nikde není řečeno – Petr Hruška), ktorú interpretoval Martin Lukáš. Vprípade oboch prednášajúcich išlo, prirodzene, omonologický výklad. Dôležitý moment však predstavuje to, že referujúci nevyberali publikácie len na základe vlastného vkusu, ale z hľadiska toho, ktorá tvorba zaznamenala v literárnej obci za ostatný rok najväčší ohlas. Aj druhá časť podujatia tak priniesla literárno-kritický zážitok najmä z toho, aké rôzne podoby a funkcie môže literatúra niesť a ako sa to prejavuje v našej najaktuálnejšej súčasnosti.
Daniel Domorák
