暗网禁区

Pri stv谩r艌ovan铆 tematiky materstva, tak ako pri in媒ch v拧eobecne zn谩mych 补听za啪铆van媒ch skuto膷nostiach, 膷asto doch谩dza k聽poeticky nevhodn媒m podob谩m, k聽pr铆li拧n茅mu sentimentalizmu, glorifikovaniu, neautentickosti, neuverite木nosti. Alebo sa b谩se艌 m么啪e sta钮 len ak媒msi pr谩zdnym obrazom autorkinej autopsie. Zbierka b谩sn铆 Mirky 脕belovej Ve膷n媒 pocit nedele svoj铆m n谩zvom konotuje idealizuj煤cu rovinu, na拧钮astie, nenap暮艌a ju. Uvedomuj煤c si ne木ahk煤 poz铆ciu sa autorka hne膹 v聽prvej b谩sni dot媒ka probl茅mu p铆sania o聽nie膷om, 鈥災峯 m么啪e za啪i钮 ka啪d媒鈥� (s. 7).

I聽ke膹 sa status nedele v聽dne拧nej spolo膷nosti v媒razne zmenil, e拧te v啪dy symbolizuje najdetenz铆vnej拧铆 de艌 spomedzi ostatn媒ch, de艌 pokoja, oddychu, radosti, ni膷nerobenia, de艌 P谩na. 脕belovej poh木ad na materstvo v拧ak nie je tak媒to. Nede木a tu nefiguruje ani v聽煤plne ironickom zmysle, sk么r je synonymom ak茅hosi vytrhnutia z聽be啪n媒ch dn铆. Autorkou stv谩rnen谩 podoba materstva sa v聽celej l铆nii parci谩lnych 膷ast铆 st谩va tak媒m obdob铆m v聽啪ivote 啪eny, v聽ktorom str谩ca (i nach谩dza?) samu seba, v聽ktorom sa c铆ti ako 鈥瀗ajhnusnej拧ia 啪ensk谩 na svete鈥� (s. 49), preto啪e 鈥瀟ehotenstvo je a啪 na p谩r mali膷kost铆 otrasn媒 stav鈥� (s. 50), 补听ke膹 sa die钮a narod铆 鈥瀗em谩拧 膷as 铆s钮 sa ani vymo膷i钮鈥� (s. 78). 脕belovej poetika v拧ak, aj napriek uk谩啪kam, nie je nihilistick谩, temn谩 补听depres铆vna, i聽ke膹 sa to sprvoti takto jav铆.

Zbierka sa del铆 na tri 膷asti: 翱惫谩谤颈耻尘, Najhnusnej拧ia 啪ensk谩 v聽meste 补听Ve膷n媒 pocit nedele. Pr谩ve prv谩 膷as钮, ktor谩 tematizuje 膷as (ne)po膷atia, obsahuje najviac skeptick媒ch 补听ponur媒ch prvkov. Motivicky osciluje okolo neschopnosti po膷a钮 die钮a, cez milovanie ako n谩stroj plodenia, nar煤拧anie partnersk茅ho vz钮ahu, tlaku rodiny a spolo膷nosti, men拧trua膷n媒 cyklus ako memento ne煤spechu 补听vn煤torn煤 du拧evn煤 tr媒ze艌. Leitmot铆vom sa tak st谩va pocit osamelosti, opustenosti, nepochopenia 补听vy膷le艌ovania sa z聽okolia, ktor茅 sa deje oboma smermi. Neempatickos钮 spolo膷nosti teda vedie k聽osobn茅mu separovaniu sa: 鈥濳o木ko zar谩bate / Koho ste volili / Koho budete / Kedy ste naposledy s煤lo啪ili / Preh暮tate 膷i vyp木煤vate / Kradnete 膷asto / e拧te st谩le bijete svoju 啪enu鈥� (s. 32).

Priama 补听naturalistick谩 je aj druh谩 膷as钮 zbierky, ktor谩 je sondou do jednotliv媒ch t媒啪d艌ov tehotenstva. K媒m prv谩 膷as钮 sa vyzna膷uje 钮a啪kos钮ou, druhej 膷asti dod谩vaj煤 木ahkos钮 prvky ir贸nie aj radosti bez p谩tosu: 鈥瀖么j otec chod铆 okolo / usmieva sa na vnuka v聽rast煤com bruchu / je dojat媒 / m艌a zase doj铆ma jeho dojatie鈥� (s. 55). Aj v聽tejto pas谩啪i v拧ak autorka dominantne pracuje s聽negat铆vnej拧铆mi str谩nkami tehotenstva, no na recipientovi to m么啪e, paradoxne, zanech谩va钮 pr铆jemn媒 pocit odidealizovania a 鈥瀦n铆啪enia鈥� vzne拧en茅ho materstva. Strach z聽nesplodenia tu vystriedal strach zo samovo木n茅ho potratu, soci谩lny tlak len zmenil svoju podobu, telo sa st谩va neriaden媒m strojom, partnersk茅 probl茅my menia svoju pr铆膷inu. 沤ena v聽prvej 膷asti zbierky podlieha depresi谩m kv么li neschopnosti naplni钮 svoje 鈥瀙rirodzen茅 poslanie鈥�. V聽tejto 膷asti sa poryvy objavuj煤 kv么li nemo啪nosti realizova钮 in茅 podoby 啪enstva, zvl谩拧钮 milenky 补听zvodkyne. Z谩rove艌 v拧ak autorka citlivo poukazuje na 拧pecifickos钮 tohto stavu, ktor媒 je skuto膷ne v媒nimo膷n媒m v聽啪ivote (nie ka啪dej) 啪eny. Trefne kreuje bod stoto啪nenia sa s聽nov媒m stavom, ktor媒 ale bude znova zmenen媒: 鈥瀙o deviatich mesiacoch / ke膹 sa prestane vlni钮 / bude拧 sledova钮 膷i tam niekde zostal鈥� (s. 66).

Pravdou je, 啪e sme r么zne citliv铆 na tie ist茅 膷i podobn茅 啪ivotn茅 situ谩cie, no jav铆 sa, 啪e k媒m prv茅 dve 膷asti zbierky m么啪u by钮 percep膷ne prij铆man茅 r么znorodo, zvl谩拧钮 pod木a skuto膷n媒ch re谩li铆 ka啪d茅ho 膷itate木a, posledn谩 膷as钮, p么rod 补听prv茅 dni 啪ivota die钮a钮a, zarezonuje najm盲 u matiek. Je s铆ce ot谩zne, 膷i cie木om m煤zick茅ho 膷itate木a m谩 by钮 kon拧tatovanie: 鈥灻乶o, presne, t谩 to vystihla.鈥� Ka啪dop谩dne, g媒膷ovitos钮 tejto zbierky by bola na mieste v聽priestore odbornej diskusie. Pokia木 sa v拧ak 膷itate木(ka) stoto啪艌uje s聽n谩zorom na estetick茅 ako vlastn茅, pr铆buzn茅 补听ladiace, potom 脕belovej Ve膷n媒 pocit nedele tvorivo 补听z谩rove艌 priam kruto re谩lne tvaruje odidealizovan煤 podobu materstva. Tak ako lyrick媒 subjekt t媒chto b谩sn铆 sa c铆ti 啪ena, ktor谩 podst煤pi cis谩rsky rez, v拧etky in拧tinkty ju 啪en煤 za die钮a钮om 补听ona mus铆 hodiny le啪a钮 v聽poopera膷nej izbe bez mo啪nosti doj膷enia 补听kontaktu so svetom: 鈥濸osledn茅 hodiny bez bytia matkou / Len啪e ja som 艌ou u啪 bola鈥� (s. 69). Motivicky ve木mi verne stv谩r艌uje aj pocit akejsi vyradenosti matiek z聽kolobehu 补听rytmu 啪ivota. Symbolom sa st谩va novorodi膷ka pozoruj煤ca svet za oknom, ktor媒 sa zrazu zd谩 cudz铆, vzdialen媒, kr谩膷aj煤ci vlastn媒m rytmom: 鈥濻toja na balk贸ne a do tv谩re takmer vr谩啪aj煤 lastovi膷ky / bl铆啪i sa b煤rka 补听mesto 啪ije pokojne / netu拧铆 nov媒ch ob膷anov鈥� (s. 74). A聽to preto, 啪e v聽jednom momente prestala by钮 啪ena komplexom mnoh媒ch 膷ast铆, stala sa strojom: 鈥濼voje telo ti nepatr铆 / Si stroj / Stroj na v媒robu det铆 / Bez mena / So v拧eobecn媒m pomenovan铆m / mami膷ka鈥� (s. 75).

Zbierka b谩sn铆 Mirky 脕belovej ur膷ite nepatr铆 do kateg贸rie 鈥瀕谩skavej鈥� po茅zie. Autorka sa s聽膷itate木om nemazn谩, je priama, ob膷as a啪 vulg谩rna, no v聽tejto otvorenosti je ak谩si skuto膷n谩 补听uverite木n谩. Proces 膷铆tania sa tak st谩va aktom, v聽ktorom 鈥瀦m媒va拧 pot 补听拧estonede木n煤 krv鈥� (s. 80), falo拧n茅 masky, pretv谩rky 补听hru na dokonalos钮. Jednoducho, je to 鈥瀖aterstvo bez metafor鈥� (s. 80). A聽z聽pozadi补听tejto poetiky bezprostrednosti, priamo膷iarosti, nestrojenosti 补听prirodzenosti sa nen煤tene vyn谩ra mot铆v najvn煤tornej拧ej l谩sky, akej je matka schopn谩.