ղľáԾ
Popri nových knihách, ktoré vznikajú onašom hlavnom meste alebo sú ním najrozličnejším spôsobom inšpirované, existuje aj mnoho starších, ktoré stojí za to zčasu na čas pripomenúť. Niekoľkých spisovateľov akritikov sme sa na ne opýtali. Požiadali sme ich, aby uviedli autora a názov knihy spolu so stručným zdôvodnením. Knihu mohli vyberať bez ohľadu na druh ažáner (poézia, próza, literatúra faktu, vedecká literatúra atď.)
Vladimír Barborík, literárny kritik a historik
Dušan Kraus: Životy unikajúce (1979) a Pavel Vilikovský: Peší príbeh (1992). Vybral som dve, nedokážem sa medzi nimi rozhodnúť. Cítim, že Vilikovského na prvý pohľad detektívka aKrausov na prvý pohľad výrobný román majú niečo spoločné, len si nie som istý, či to dokážem postihnúť. Vsúvislosti sanketovou otázkou možno takto: nie sú prózami „oBratislave“, ale bratislavskými prózami, mesto nie je ich manifestovanou témou, ono tam proste je. Ako sieť rozvodov plynu, na konci ktorej nachádzajú mŕtveho, niekoho, kto sa nechtiac alebo zámerne otrávil (u Krausa); ako bludisko ulíc – ním vedie cesta od pohodenej odrezanej ľudskej hlavy kvrahovi (Vilikovský).
Zuska Kepplová, spisovateľka apublicistka
Jana Beňová a Lucia Piussi napísali o Bratislave, akú poznám aj ja. Jana, to sú veterné ulice, a Lucia, popísané záchody.
Michal Hvorecký, spisovateľ a prekladateľ
Mám veľmi rád Vilikovského esej Moja Bratislava. Opisuje atmosféru povojnovejmetropoly amladosť generácie môjho otca. Text má vrámci autorovej tvorbydosť nezvyčajné postavenie, je výrazne autobiografický a pritom fragmentárny. Akcentuje sociálne aspekty života v priestore, kde zmizli mešťania a národnosti a masovo sadovalilislovenskíprišelci a komunisti. Vôbec nevyznieva nostalgicky, skôr naopak, dnešnýčitateľ má po katarznom závere radosť, že žije teraz a nie vtedy a že podobná atmosféra zostáva už len dobrou spomienkovouliteratúrou.
Peter Darovec, literárny kritik avysokoškolský učiteľ
Egon Bondy: Epizóda ’96.Možno je až zahanbujúce, keď vám toľko nových zaujímavých vecí o rodnom meste prinesie novela (vtedy už vlastne) cudzinca, ktorý sa do toho áš mesta len nedávno prisťahoval. Lenže vskutočnosti Bondy žiadnym cudzincom vBratislave nebol (napokon, túto prózu dokonca napísal po slovensky) aani žiadnou hanbou pre celoživotného Bratislavčana nemôže byť stretnutie sliterárnym textom, ktorý jeho vzťah ktomuto mestu obohatí veľmi neočakávaným spôsobom. 辱ó ’96 pokladám nielen za najlepšiu knihu oBratislave (z tých, čo poznám), ale aj za najlepšiu Bondyho knihu (z tých, čo poznám).
Ivica Ruttkayová, spisovateľka arozhlasová redaktorka
Ján Rozner: Noc po fronte. Ján Rozner je charizmatický,vo svojej irónii asebairónii pravdivý autor, čo nebývava pri prevládajúcich prozaických manierach unás zvykom. Odhaľuje Bratislavu po fronte, dávno zabudnuté epizódy, topografiu aľudí. Ale predovšetkým odhaľuje dušu, ktorá splynula stýmto mestom adnes môžeme vnímať jej stopy vstarých uličkách... Jedinečný autor, jedinečné rozprávanie nielen ominulosti.
Etela Farkašová, spisovateľka a filozofka
Po zvažovaní, či vybrať niektorú zDvořákových kníh oBratislave alebo knihu Ivana Szabóa Významné osobnosti starého Prešporka som si trochu posunula akcent v anketovej otázke a rozhodla sa pre knihu určenú detským čitateľom. Jej autorom je Štefan Moravčík, ilustroval ju Martin Kellenberger avolá sa Chcete vidieť zlatú Bratislavu? Pokladám totiž za veľmi dôležité, aby sa vrúcny vzťah knášmu hlavnému mestu, záujem ojeho históriu a kultúru vytváral už vnajmladšej generácii, atá aby potom vbudúcnosti zabránila devastáciám jeho kultúrnych pamiatok anecitlivým zásahom, ktorých, žiaľ, už bolo nemálo. Knižka veku primeraných historiek, vtipných veršíkov, pesničiek apríťažlivých ilustrácií by ktomu mohla prispieť.
Júlia Sherwood, prekladateľka
Pre mňa to bola asi knihaMartina Trančíka, Slováka žijúceho vBazileji, Medzi starým anovým. História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave (2006). Ožíva v nej stará, multikultúrna Bratislava, ktorú zničili dve totality. Drvivá väčšina rodiny Steinerovcov zahynula počas holokaustu (aj vďaka aktívnemu pričineniu Ľuda Ondrejova, ktorý antikvariát arizoval). Tým, ktorí prežili, kníhkupectvo zhabali v roku 1948. Po roku 1989 sa Selme Steinerovej podarilo antikvariát znovu otvoriť a opäť sa stal magnetom pre milovníkov vzácnych kníh, takže rodinný príbeh sa končí takmer happy endom.
Igor Hochel, básnik aliterárny vedec
Moja obľúbená kniha o Bratislave je fotografická publikácia Karola Kálaya Bratislava moja. Sú v nej nádherné, jedinečné fotografie, ktoré mi pripomínajú Bratislavu, akú som poznal ešte v čase môjho detstva.
Michal Habaj, básnik aliterárny vedec
Ivan Horváth: Laco aBratislava. Novela vyšla vroku 1928 vrámci súboru próz Človek na ulici. Poetistická próza manifestujúca bezstarostný élan vital povojnovej Európy, spontánnu dynamiku mladosti a radostnú túžbu žiť, vktorej láska kBratislave splýva sláskou kdievčaťu. Ivan Minárik: ášň. Takmer neznáma novela zroku 1931 vyšla knižne až v roku 1970 vrovnomennom súbore próz. Dekadencia, nihilizmus, skepsa, vášeň, nuda, blasfémia a cynizmus „bratislavskej zlatej mládeže na sklonku éry jej individualistického amoralizmu“.
Anketu pripravil Radoslav Passia.
